
Vlastnícke právo je jedným zo základných pilierov právneho systému, a jeho nadobudnutie je proces, ktorý sa riadi prísnymi pravidlami a podmienkami. V Rakúsku, ako aj v iných krajinách, existujú špecifické právne normy, ktoré upravujú nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam. Tento článok sa zameriava na podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva v Rakúsku, pričom zohľadňuje historické, súčasné a judikatúrne aspekty.
Nadobúdanie vlastníckeho práva je komplexný proces, ktorý je ovplyvnený rôznymi faktormi, vrátane právnych predpisov, súdnej praxe a individuálnych okolností prípadu. V Rakúsku, podobne ako v iných krajinách kontinentálneho európskeho práva, sa kladie dôraz na právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. Preto je dôležité, aby proces nadobúdania vlastníckeho práva bol transparentný, spravodlivý a v súlade so zákonom.
Významný vplyv na právo nehnuteľností na našom území - osobitne aj na právnu ochranu neoprávneného stavebníka - malo rakúske právo. Tento vplyv môžeme datovať už od obdobia tzv. Bachovho absolutizmu (1849 - 1859/1860), počas ktorého došlo k oktrojovaniu rakúskeho ABGB (vrátane rakúskeho nariadenia o pozemkových knihách GBO) pre celé územie Uhorska. Vplyv rakúskej úpravy v oblasti pozemkového práva neustúpil v podstatnej miere ani po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, keďže platnosť vybraných častí ABGB a GBO platila v Uhorsku naďalej, čo potvrdila vo svojich záveroch aj Judexkuriálna konferencia z r 1861. Ak hovoríme o problematike zriadenia stavby na cudzom pozemku, tejto tematike sú v rakúskom práve venované §§ 416 - 418 ABGB. Je dôležité v tejto súvislosti dodať, že priama aplikabilita §§ 416 - 418 ABGB v uhorskom práve (po r. 1861) neprichádzala do úvahy, pretože práve tieto paragrafy neboli predmetom recepcie zo strany Judexkuriálnej konferencie.
S odkazom na podobné zásady v uhorskom práve dochádzalo k priamej aplikácii § 418 veta 3 ABGB aj na území Slovenska. O dobovej relevancii tejto úpravy navyše svedčí aj bohatá judikatúra NS ČSR zaznamenaná vo Vážneho zbierke. V mierne pozmenenej podobe sa premietol § 418 ABGB spolu s novým ustanovením o prestavku aj do Vládneho návrhu občianskeho zákonníku z r. 1937.
Nadobudnutie vlastníckeho práva v Rakúsku sa riadi niekoľkými základnými princípmi, ktoré sú zakotvené v Občianskom zákonníku (ABGB) a ďalších právnych predpisoch. Medzi tieto princípy patria:
Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?
V Rakúsku existuje niekoľko spôsobov, ako nadobudnúť vlastnícke právo. Medzi najčastejšie spôsoby patria:
Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v Rakúsku sa riadi prísnymi pravidlami, ktoré sú stanovené v Občianskom zákonníku a zákone o katastri nehnuteľností. Medzi základné podmienky patria:
Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka je v Rakúsku možné len za určitých podmienok. Tieto podmienky sú stanovené v Občianskom zákonníku a sú posudzované veľmi prísne. Medzi základné podmienky patria:
Súdna prax zohráva dôležitú úlohu pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov týkajúcich sa nadobúdania vlastníckeho práva. Súdy v Rakúsku sa pri rozhodovaní o sporoch týkajúcich sa vlastníckeho práva opierajú o Občiansky zákonník, zákon o katastri nehnuteľností a ďalšie právne predpisy, ako aj o ustálenú súdnu prax.
Ústavný súd Slovenskej republiky, v náleze sp. zn. II. ÚS 77/2000 z 23. februára 2000, pripomenul, že už v náleze sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 2. októbra 2012, Slovenská republika ako súd dovolací v uznesení sp. zn. z 27. posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé.
Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?
Napríklad v rozsudku vo veci GLADYSHEVA v. Ruská federácia zo 6. decembra 2011, protokol č. konania, poskytol aj v mnohých iných svojich rozhodnutiach, napr. BEYELER v. Taliansko, rozsudok veľkej komory senátu z 28. mája 2002 (sťažnosť č. 33202/96), MOSKAL v. Poľsko, rozsudok z 15. septembra 2009 (sťažnosť č. 10373/05), ÖNERYILDIZ v. Turecko, rozsudok z 30. novembra 2009 (sťažnosť č. 48939/99) či ŽÁKOVÁ v. Slovenská republika, z 3. októbra 2013 (sťažnosť č. 2000/09). V prípade ŽÁKOVÁ v. Slovenská republika, obdobne ako v prípade GLADYSHEVA v. Ruská federácia, postihovaná za pochybenia správnych orgánov (§ 93).
Súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. starostlivosťou a predvídavosťou.
Dobrá viera zohráva dôležitú úlohu pri nadobúdaní vlastníckeho práva, najmä pri nadobúdaní od nevlastníka. Ak nadobúdateľ koná v dobrej viere, že prevodca je vlastníkom veci, môže nadobudnúť vlastnícke právo aj napriek tomu, že prevodca nebol vlastníkom veci. Dobrá viera sa posudzuje objektívne, a to na základe všetkých okolností prípadu.
V kontexte § 49a OZ, a to neplatnosť pre omyl. Z trestnoprávneho hľadiska tu možno v niektorých prípadoch uvažovať vzhľadom na konkrétne okolnosti aj o podvode. V súvislosti s trestnoprávnymi aspektmi sa tu vynára tiež otázka či takáto zmluva nebude v rozpore s dobrými mravmi, čo by nás opäť vrátilo k subsumpcii pod § 39 OZ avšak inú časť jeho skutkovej podstaty ako je rozpor so zákonom.
Vlastnícke právo je chránené ústavou a zákonmi. Vlastník má právo slobodne užívať, požívať a disponovať so svojím majetkom. Proti neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva sa môže vlastník brániť žalobou na súde.
Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru
Právny vzťah stavby zriadenej na pozemku a pozemkom samotným predstavuje jednu z centrálnych tém realitného práva. Ak hovoríme o právnej úprave v Slovenskej republike, nemožno pri tejto tematike prehliadnuť jeden z najkontroverznejších znakov slovenského práva nehnuteľností, ktorým je absencia superficiálnej (aedificiálnej) zásady. Skutočnosť, že stavba je v slovenskej právnej úprave (podobne ako pozemok) považovaná za nehnuteľnosť a nie súčasť pozemku, v sebe totiž anticipuje viaceré právne problémy. Prakticky najvýraznejšie sa prejaví táto problematickosť v situácii, keď vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom pozemku. Ak totiž nazrieme na problematiku zriadenia neoprávnenej stavby na cudzom pozemku prizmou elementárnej spravodlivosti, javí sa nám správna ultimátna ochrana vlastníka pozemku; tento základný cit pre spravodlivosť nám totiž káže, že práve stavebník by mal zásadne niesť negatívne dôsledky svojho konania, keďže neoprávnene zasiahol do práva inej osoby.
Podľa okolností prípadu je spravodlivým chrániť vlastníka pozemku, no výnimočnú ochranu by sme mali garantovať aj neoprávnenému stavebníkovi. V tejto súvislosti sa nám avšak naskytá základná otázka: Aké podmienky musia byť splnené, aby súd poskytol ochranu neoprávnenému stavebníkovi pred vlastníkom pozemku? Odpovede na tieto otázky (ne)nachádzame v znení § 135c OZ, ktorého aplikačnému rozmeru je venovaná táto štúdia.
Právna ochrana neoprávneného vlastníka stavby (stavebníka) predstavuje v kontinentálnom európskom práve relatívne moderný právny inštitút. Prvý zo zmienených účelov sa vzťahoval na situácie, keď stavba zriadená na cudzom pozemku presahovala do susedného pozemku iba svojou časťou. Dobový pojem tejto právnej situácie býva označovaný aj ako tzv. »prestavok«(z čes. „přestavek“, nem. „Überbau“). Superficiálna zásada pri týchto situáciách neposkytovala praktické a efektívne riešenie, keďže viedla k reštitúcii, teda stavebníkovej povinnosti odstránenia stavby v časti zasahujúcej do cudzieho pozemku, a to v každom prípade.
Pri nadobúdaní vlastníckeho práva je potrebné zohľadniť aj daňové aspekty. Pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je potrebné zaplatiť daň z prevodu nehnuteľností. Pri darovaní majetku je potrebné zaplatiť daň z darovania. Pri dedení majetku je potrebné zaplatiť daň z dedičstva. Výška daní je stanovená zákonom.
V pomeroch SR sa akoby nerozvíjala právna teória ohľadom katastra (KN) resp. všeobecnejšie - zápisov do verejných registrov. mal byť KN budovaný. Začínajú nám byť zahmlené pojmy ako právoplatnosť a vykonateľnosť. Rozumiem tomu, že je veľmi ťažké v pomeroch súčasnej (a žiaľ aj navrhovanej) právnej úpravy KN hľadať nejaké princípy, keďže ten súčasný koncept pripomína hru „zapíšeme a potom uvidíme“ - možno sa nič nestane. Logické je riešenie ponúknuté v príspevku, ktoré hovorí o tom, že „účinky vkladu do KN nastávajú vtedy, ak sa do neho údaje zapíšu“. Z právneho hľadiska je to tak, že rozhodnutie o vklade je vykonateľné vydaním (zápis sa uskutoční), právoplatné (vraj) tiež (§ 31 ods. 5 KZ).
tags: #nadobudnutie #vlastníckeho #práva #v #Rakúsku #podmienky