Nadobudnutie vlastníctva lesnej pôdy cudzincom a podmienky s tým spojené

Úvod

Vlastníctvo pôdy, vrátane lesnej, je na Slovensku citlivou témou, ktorá podlieha rôznym reguláciám. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na podmienky nadobúdania vlastníctva lesnej pôdy cudzincom, s ohľadom na platnú legislatívu a jej dopady.

Základné princípy nadobúdania vlastníctva pôdy

Regulácia trhu s pôdou je bežná aj v iných členských štátoch Európskej únie (EÚ). Každý si môže spôsob predaja pôdy upraviť samostatne zákonom.Právo uzatvárať zmluvy pri dedení alebo zmene vlastníka poľnohospodárskych pozemkov v Poľsku má Poľská štátna poľnohospodárska agentúra. Disponuje napríklad právom uzatvárať zmluvy, pričom v určitých prípadoch má právo na zmenu kupca. Maďarskému štátu prináleží na poľnohospodársku a lesnú pôdu predkupné právo pred každým iným záujemcom. Vo Švédsku všeobecne platí, že fyzické osoby môžu nakupovať poľnohospodársku pôdu bez obmedzenia, ale v určitých oblastiach je potrebné povolenie a vyžaduje sa aj príslušné odborné vzdelanie alebo prax. V niektorých prípadoch sa vyžaduje, aby majiteľ na pozemku býval. V Slovinsku existuje predkupné právo, ktoré možno uplatniť pri predaji poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Vo Francúzsku je trh s poľnohospodárskou pôdou rozhodujúcim spôsobom ovplyvnený organizáciou SAFER, ktorá sa skladá zo zástupcov poľnohospodárskych profesijných organizácií a regionálnych článkov obcí a jej činnosť je kontrolovaná štátom. Základnou úlohou SAFER-u je podpora transparentného a funkčného trhu s poľnohospodárskou pôdou, ako aj podpora regionálneho rozvoja a ochrana pôdy. Každý predaj pôdy je potrebné hlásiť notárovi, ktorý pre SAFER spíše návrh kúpnej zmluvy. Následne má organizácia dva mesiace na rozhodnutie o prijatí alebo odmietnutí návrhu. Ak nejde o špekulatívny účel nákupu pôdy, prevod je akceptovaný. V Taliansku existuje obdobný verejný subjekt ISMEA, ktorý okrem iného reguluje trh s pôdou, a to tak, aby vznikali funkčné poľnohospodárske majetky a zabezpečila sa generačná výmena v poľnohospodárstve. Vytvára osobitné podmienky pre nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy mladými farmármi.

Zákaz nadobúdania vlastníctva pôdy cudzincom

Dôležité je rozlišovať medzi poľnohospodárskou a lesnou pôdou. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek v parlamente pripomenul, že zákon sa netýka lesnej pôdy.

Devízový zákon pritom používa legálny termín "cudzozemec", ktorým je každá fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt; občianstvo preto nie je rozhodujúce. V zmysle devízového zákona tak môže byť cudzozemcom aj občan SR, ktorý nemá na území SR trvalý pobyt. Spomenuté obmedzenia sa však týkajú iba nadobúdania poľnohospodárskej a lesnej pôdy v extraviláne, tj. za hranicou zastavaného územia obce.

Český štátny občan s dlhodobým pobytom na Slovensku mohol v roku 2016 nadobudnúť vlastníctvo k záhrade pri dome, ktorý vlastníte, pokiaľ sa nejednalo o poľnohospodársku alebo lesnú pôdu v extraviláne obce. Devízový zákon totiž obmedzuje práva cudzozemcov (čo sú osoby bez trvalého pobytu v SR) v nadobúdaní poľnohospodárskej a lesnej pôdy mimo zastavaných území obcí.

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Výnimky z obmedzení

Obmedzenie sa nevzťahuje na dedenie poľnohospodárskeho pozemku, ani na štáty Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru, Švajčiarsko a štáty, pre ktoré to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná. Regulácia sa nemá týkať ani záhrad, poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sú v zastavanom území obce - intraviláne, ani pozemkov s výmerou do 2 000 štvorcových metrov, aj keď sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce - v extraviláne. Výnimka sa týka aj pozemkov, ktoré sú v územných plánoch určené najmä na výstavbu, ako ani na tie pozemky, ktorých možnosť poľnohospodárskeho využívania je obmedzená, napríklad v záujme ochrany prírody a krajiny alebo vodných zdrojov.

Povinnosti pri predaji pôdy

Ak budete chcieť predať svoju pôdu, musíte zámer predať svoj pozemok zverejniť v registri na webe ministerstva pôdohospodárstva a na vývesnej tabuli v obci. Majiteľ musí zverejniť zámer predať pôdu. Predajca predaj zverejní 15 dní v registri na webe ministerstva pôdohospodárstva a v rovnakom čase aj na úradnej tabuli v obci.

Ponuku na predaj pôdy je nutné zverejniť elektronicky v registri zverejňovania ponúk. Platí to v prípade, ak pôdu nepredávate blízkej osobe, spoluvlastníkovi či miestnemu farmárovi. Takisto nezabudnite na povinnosť k zmluve prikladať potvrdenie o trvalom sídle alebo sídle na Slovensku. Túto skutočnosť overuje okresný úrad pri vydávaní osvedčenia o splnení podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktoré je tiež prílohou zmluvy.

Úmysel predať pozemok musí jeho majiteľ zverejniť najmenej na 15 dní v registri ponúk na webe rezortu pôdohospodárstva, ako aj na úradnej tabuli v obci a úradných tabuliach v obciach susediacich s obcou, v ktorej sa pozemok nachádza.

Podmienky nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku

Zákon má umožniť, aby pôdu nadobúdali len osoby, ktoré podnikajú v poľnohospodárskej výrobe najmenej tri roky. V súčasnosti môže pôdu kupovať aj ten, kto na nej nepodniká.

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

Prednostné právo na odkúpenie budú teda mať družstvá, agropodniky a roľníci, ktorí podnikajú v poľnohospodárstve v obci, v ktorej sa pozemok nachádza. Ak títo podnikatelia záujem o pôdu neprejavia, odkúpiť ju budú môcť podnikatelia v poľnohospodárstve v susediacej obci. Ak ani títo neprejavia záujem o kúpu, môže sa o pozemky uchádzať aj ten, kto pôsobí v inej oblasti.

Kupca, fyzická osoba, musí mať právoplatný pobyt na Slovensku minimálne desať rokov a rovnako tak firma musí mať registráciu na našom území minimálne desať rokov.

Pozemok môže kúpiť osoba, ktorá má na Slovensku trvalý pobyt alebo sídlo najmenej 10 rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky pred dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.

Ak si nenájdete kupca v obci, musíte využiť verejný register ponúk. V prvom kole musíte hľadať kupca v obci susediacej s tou, v ktorej sa pôda nachádza. Ak kupca v susednej obci nenájdete, v druhom kole ho môžete hľadať inde na Slovensku. Musí to však byť farmár, ktorý podniká v poľnohospodárstve najmenej tri roky. Okresný úrad vydá kupcovi, s ktorým sa dohodnete, do 30 dní osvedčenie - ak spĺňa podmienky podľa zákona. Podmienkou je, že kupcom musí byť agropodnikateľ, ktorý najmenej tri roky pôsobí v poľnohospodárstve a má u nás pobyt alebo sídlo aspoň 10 rokov. V treťom kole môžete hľadať kupca, fyzickú alebo právnickú osobu, kdekoľvek v Európskej únii.

Na nadobúdateľa, ktorý je mladým poľnohospodárom, sa už nevzťahuje ustanovenie o povinnosti vykonávať poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky. Mladý poľnohospodár nemôže poľnohospodársky pozemok prenajať, predať ani darovať tri roky od nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

Proces overovania nadobudnutia vlastníctva

Kupca musí podať na okresný úrad, v ktorého obvode je pozemok evidovaný, žiadosť o overenie nadobúdania vlastníctva pozemku. Úrad mu vydá osvedčenie do 30 alebo 60 dní odo dňa doručenia žiadosti.

Okresný úrad mal v pôvodnom zákone vydať kupcovi osvedčenie o kúpe pozemku do 30 dní. Poslanci to predĺžili až na 60 dní pri "zvlášť zložitých prípadoch."

Obmedzenia a riziká zákona

Zákon podľa opozície porušuje ústavu. Obmedzuje vlastnícke práva majiteľov poľnohospodárskej pôdy tým, že im zabraňuje s ňou voľne nakladať a stanovuje podmienky komu a ako môžu túto pôdu predať. Tým znižuje jej hodnotu.

Riziká zákona:

• obmedzuje vlastnícke práva občanov k ich majetku
• komplikovanými pravidlami (ohlasovacie povinnosti ) sa výrazne skomplikovala možnosť predať svoju pôdu najmä dôchodcom
• pravidlá výrazne sťažujú vstup nových podnikateľov na poľnohospodársky trh a výrazne nahrávajú existujúcim veľkým firmám, ktoré môžu vo svojom regióne získať faktický monopol na pôdu.

Kritici zákona poukazujú na to, že zvýhodňuje pri kúpe pôdy len niektoré skupiny ľudí a obmedzuje takmer 2 milióny vlastníkov tým, že určuje, komu môžu svoje pozemky predať. Zákon pôdu pred cudzincami podľa kritikov neochráni. Kto pôdu chcel, už ju má. A týka sa to aj cudzincov, ktorí vstúpili do podnikov. Naopak, zákon môže priniesť zníženie jej ceny.

Ak vlastník bude chcieť predať svoju pôdu, v jeho obci je len jeden alebo dvaja poľnohospodári, ktorí ju budú môcť kúpiť. Preto vraj zákonite klesne jej cena. "Tento zákon ochudobní takmer dva milióny obyčajných bežných ľudí na Slovensku. Tých, ktorí vlastnia aspoň kúsok poľnohospodárskej pôdy. Tento zákon zabezpečí, že hodnota pôdy v ich vlastníctve klesne. Je základný ekonomický zákon, že keď obmedzíte počet ľudí, ktorí môžu nakupovať nejaký tovar alebo pôdu, znížite dopyt a tým pádom automaticky klesne jej cena. To sa deje v tomto zákone," konštatoval Martin Chren.

Ako sa dá zákon obísť

Opoziční poslanci v parlamente kritizovali, že mnohé ustanovenia zákona sú definované vágne a ponechávajú obrovský priestor pre svojvôľu úradníkov, ktorí budú posudzovať splnenie podmienok kúpy.

Podľa Zs. Simona sa zákon bude dať obísť založením spoločnosti s ručením obmedzeným. Špekulant vloží pôdu do eseročky ako majetok a potom ju predá ako obchodný podiel. "Tento zákon vytvára mechanizmus, že niektorí na Slovensku vybraní ľudia budú môcť pozemky skúpiť, sceliť a potom ako svoj obchodný podiel predať zahraničným."

To isté tvrdí aj analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský. "Pôdu bude možné kúpiť cez existujúcu právnickú osobu (jej odkúpením, alebo len vstupom do nej), prípadne cez nastrčené osoby. Vzhľadom k legislatíve EÚ nie je ani možné obmedziť zahraničných občanov bez toho, aby sme rovnako neobmedzili aj vlastných občanov."

Vyvlastnenie

Vyvlastnenie je na Slovensku jediný legálny spôsob, akým môže vlastník prísť o pôdu. Je možné len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Proti legálnemu vyvlastneniu sa nedá brániť. Ale ak by zákonné podmienky neboli splnené, vlastník sa môže do 15 dní od doručenia rozhodnutia o vyvlastnení voči nemu odvolať. Ak by v odvolacom konaní neuspel, môže podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Žaloba musí byť podaná do 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia o vyvlastnení. Náhrada za vyvlastnenie môže byť finančná, ako aj vecná. Zákon uprednostňuje vecnú náhradu, teda poskytnutie náhradného pozemku, prípadne stavby.

Formy spoločného hospodárenia na pôde

Pozemkové spoločenstvá

Pozemkové spoločenstvo môže podľa § 9 zákona č. 181/1995 Z. z. Členstvo v spoločenstve za trvania spoločnosti vzniká a zaniká prechodom alebo prevodom vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti. Podľa § 12 ods. 3 zákona o pozemkových spoločenstvách sa pri zakladaní pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou musí priložiť zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú; netreba však ich vlastnoručné podpisy, ani prihlášky. Je teda možné, že spoločenstvo založia spoluvlastníci len rozhodnutím časti spoluvlastníkov, napr. Spoločenstvo vedie zoznam svojich členov. Do zoznamu členov spoločenstva sa vyznačia všetky zmeny evidovaných skutočností vrátane zmien v členstve spoločenstva. Člen spoločenstva má právo nahliadnuť do zoznamu a žiadať výpisy jeho zápisu zo zoznamu. V zmysle § 13 zákona č. 181/1995 Z. z. pozemkové spoločenstvo môže vlastniť majetok. Majetkom spoločenstva sa na účely tohto zákona rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na plnenie úloh spoločenstva, slúži mu a vzniklo v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti. Vznik spoločenstva s právnou subjektivitou upravuje § 11 zákona o pozemkových spoločenstvách. Spoločenstvo s právnou subjektivitou sa zakladá zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou (zmluva o založení) vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo vzniká dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie príslušný okresný úrad. Názov spoločenstva musí obsahovať označenie “pozemkové spoločenstvo” alebo skratku “poz. spol.”. Spoločenstvo zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Podľa § 12 zákona č. 181/1995 Z. z. ďalšie skutočnosti, ktoré ustanovuje tento zákon alebo dohoda členov spoločenstva, najmä skutočnosť, či spoločenstvo vykonáva činnosť podľa § 3 ods. V zmluve o založení možno určiť, že spoločenstvo vydá svoje stanovy, ktoré podrobnejšie upravia práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizačnú štruktúru spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov, zásady hospodárenia spoločenstva, príp. ďalšie otázky, na ktorých sa členovia dohodli. Vznik spoločenstva bez právnej subjektivity upravuje § 10 zákona č. 181/1995 Z. z. Spoločenstvo bez právnej subjektivity zakladajú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti (spoločníci) zápisom do zoznamu spoločníkov. Podmienkou zápisu je aj písomné vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Spoločníci sú povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej subjektivity okresnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev, a príslušnému lesnému úradu. Spoločníci súčasne oznámia, kto je splnomocnený v ich mene konať navonok. Spoločenstvo sa môže premeniť na obchodnú spoločnosť alebo družstvo. Zrušenie spoločenstva sa zapisuje do registra pozemkových spoločenstiev.

Združenia

Jednou z ďalších foriem spoločného hospodárenia na pôde je forma združenia. Združenie vzniká zmluvou, ktorú upravujú ustanovenia § 829 a nasl. ObčZ. Na daňové účely delenie príjmov na účastníkov združenia fyzické osoby upravuje § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), na základe písomnej zmluvy o združení alebo písomného vyhlásenia o združení sa, a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Z uvedeného vyplýva, že na daňové účely musia mať účastníci združenia uzatvorenú písomnú zmluvu o združení. Z právneho hľadiska si treba uvedomiť, že združenie, ktoré podľa zmluvy vzniká, nemá právnu subjektivitu. Podstata združenia je iná ako napr. podstata spoločnosti. Združenie nemá právnu subjektivitu, t.j. nemá spôsobilosť na práva a povinnosti. Všetky daňové, účtovné aj právne skutočnosti sú ovplyvnené tým, že zmluvou o združení nevzniká nová právnická osoba, ďalej existujú len samostatné fyzické alebo právnické osoby (zmluva o združení môže byť uzatvorená aj medzi fyzickými a právnickými osobami), ktoré sú účastníkmi združenia. ObčZ neurčuje formu zmluvy o združení. označenie zmluvných strán, t.j. Každý účastník združenia je povinný vyvíjať činnosť v rozsahu a spôsobom, aký bol dohodnutý v zmluve. V prípade, že rozsah a spôsob činnosti nebol dostatočne určený, musí byť činnosť vykonávaná takým spôsobom, aby viedla k dosiahnutiu účelu stanoveného v zmluve. Združenie nemá žiadne spoločné orgány, každý z účastníkov má právo podieľať sa na rozhodovaní a obstaraní spoločných záležitostí. Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o zaobstaraní spoločných vecí jednomyseľne. Ak má podľa zmluvy rozhodovať väčšina hlasov, patrí každému účastníkovi jeden hlas, veľkosť podielu nerozhoduje. Každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má právo presvedčiť sa o hospodárskom stave združenia. Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplatné. Člen združenia môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Uvedené podmienky musia byť splnené obe spoločne. Z vážnych dôvodov možno účastníka zo združenia vylúčiť. O vylúčení musia rozhodnúť všetci účastníci jednomyseľne, ak nie je zmluvou určený iný postup. Vylúčenie je účinné dňom oznámenia účastníkovi. Účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia. Môže nastať prípad, že jeden z účastníkov zomrie. V dôsledku toho, že združenie nemá právnu subjektivitu, daňovými subjektami a účtovnými jednotkami sú aj po uzatvorení zmluvy len jednotliví účastníci združenia, preto združenie nie je účtovnou jednotkou. Zákon o dani z príjmov ani iný právny predpis neupravuje spôsob evidovania a preukazovania príjmov a výdavkov združenia, ktoré nie je účtovnou jednotkou. V praxi sa najčastejšie stretávame s prípadmi, že účastníkmi združenia sú fyzické osoby, ktoré účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva. Združenie nemôže mať vlastné obchodné meno, pretože nejde o spoločné podnikanie pod novým obchodným menom. Účastníci združenia sa najčastejšie dohodnú, ktorý z nich bude zastupovať združenie navonok, ten bude potom v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov vystavovať doklady, príp. Účastníci združenia ako fyzické osoby ručia celým svojím majetkom bez ohľadu na to, či nadobudli nejaký majetok spoločnou činnosťou v združení. Na základe zmluvy o združení sa môžu účastníci združenia dohodnúť, že na výkon spoločnej činnosti združeniu poskytnú hmotný alebo nehmotný majetok. Ak združenie nadobudne majetok zo spoločnej činnosti v združení, nestáva sa vlastníkom takéhoto majetku.

Urbárske právo a urbariáty

Urbárom rozumieme organizačnú štruktúru pozemkového spoluvlastníctva spravidla v rámci jednej dediny s patričným usporiadaním využitia pozemkov členmi urbárskeho spoločenstva. Podstata a zmysel urbáru boli dané v minulosti, kedy sa urbárom rozumel súpis poddanského majetku a povinnosti poddaných voči zemepánovi. Takéto súpisy sa vykonávali napr. na západnom Slovensku už v 13. storočí. Najstarší známy urbár je obsiahnutý v štatúte záhrebskej kapituly už z roku 1334. Zachoval sa aj doklad o novohradskom urbáre z roku 1355 a z roku 1410 je slatinoočovský urbár. Aby sme pochopili zmysel urbáru, musíme si objasniť spôsob jeho vzniku. Dominikánska pôda bola vo vlastníctve zemepánov, príp. panovníka alebo cirkvi, kde zemepán zabezpečoval výrobu priamo a na tieto pozemky povinne chodili poddaní robiť. Okrem toho bola pôda priamo obhospodarovaná poddanými, ktorí museli za túto pôdu odvádzať napr. desiatok panovníkovi, zemepánovi alebo cirkvi. Rustikálnu pôdu odovzdával zemepán do priameho užívania poddaným, ktorí museli za to robiť aj na panskom. Urbárstvom sa teda nazýval pomer medzi zemepánom a poddaným. Osoby, ktoré patrili do stavu poddaných a podliehali právomoci zemepána, sa nazývali urbárnici alebo urbarialisti. Názov urbár je odvodený od latinského slova urbs, t.j. Urbárska pôda je dnes lesná pôda a pasienky, na ktorú sa vzťahujú predpisy urbárskeho práva, t.j. režim spoločného využívania, a ktorá je ako urbárska evidovaná. Pôvodne mala táto pôda iný charakter aj iný právny režim. Do revolúcie v roku 1848 bola vlastníctvom zemepána a viazala urbárnika na prácu. V praxi to znamenalo, že ucelený lán sa rozdelil krokovaním - vznikli tzv. krokárske mapy v evidencii nehnuteľností. Majetková podstata je v urbárstve daná predovšetkým pasienkovou pôdou a lesnou pôdou. Ak by sme chceli vymedziť urbárske práva, musíme vymedziť urbársky majetok, teda či ide o lesnú pôdu alebo pasienok, alebo iný urbársky majetok, prípadne prevádzka viazaná na urbárky pozemok (napr. salaš). U urbárskeho práva je podstatné určenie subjektu vlastníckeho práva, ide o otázky uznania práva urbárnika na príslušný majetkový podiel; hlavne je podstatné vyriešenie právnych otázok uznania práva urbárnikov na príslušný majetkový podiel a hlavne právne otázky scudzovania urbárskej pôdy, t.j. Urbárske vlastníctvo je osobitný systém právnych vzťahov ohľadne majetku, ktorý predstavoval pôvodné pozemky pridelené poddaným, ale nerozdelené do priameho individuálneho vlastníctva, ale zachované vo forme spoluvlastníctva, a to len pri lesnej pôde a pasienkoch. Predmetné pozemky sú samostatne evidované a je prísne chránené ich spoločné užívanie. Nie je možné, aby ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov mohol vyčleniť príslušnú plochu pre seba a na svoje meno. Takýto spôsob spoluvlastníctva si vyžaduje odborná správa lesov, s povinnou obnovou a plánovitou výrobou i spoločnou ochranou pred škodcami. Predmetom urbárskeho vlastníctva pri pôde je tá lesná pôda a pasienok, ktorý bol rozdelený pred dávnymi rokmi. Z uvedeného vyplýva, že ďalší občania so svojimi pozemkami si už nemôžu svoje pozemky premeniť na urbárske, na spoločné. Urbárskou pôdou je len tá pôda, ktorá je už dávno evidovaná ako urbárska a je zapísaná v majetkovej podstate, na liste vlastníctva a v evidencii ako urbárska. Túto pôdu nie je možné ľubovolne z urbárskeho právneho režimu vyňať. Vlastníctvo doterajšieho vlastníka je možné zmeniť len napr. Občan zdedil po starých rodičoch 1,3 ha lesa. Pri obhospodarovaní lesa sú vlastníci povinní postupovať podľa zákona o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva. V súlade s uvedeným je hospodárenie v lesoch chránené a vlastníci lesa toto zabezpečujú prostredníctvom odborného lesného hospodára. Hospodárenie je zabezpečené pomocou lesných hospodárskych plánov. Najmenšia výmera, pre ktorú sa zabezpečuje lesný hospodársky plán, je 5 ha. Na Slovensku je viac ako 400 000 hektárov urbárskych lesov. Tieto lesné plochy boli po revolúcii v roku 1848-49 prideľované roľníkom. Od roku 1871 sa na základe uhorského zákona stali tieto lesy vlastníctvom urbariálnych spoločenstiev, a potom nedeliteľným spoluvlastníctvom roľníkov. Na území Slovenska v Hornom Uhorsku platili už v minulosti prísne predpisy súvisiace so zabezpečovaním riadneho a pravidelného hospodárenia v lesoch. Vzhľadom na prísne zásady lesného zákonodarstva museli roľníci užívať a obhospodarovať lesy spoločne a pod štátnym odborným dozorom, ako to vyplýva aj z urbárskeho zákona XIX/1898. Tu sa prejavila gazdovská solidarita a rozvážnosť, a to najmä organizovaním urbárskych spolkov. Urbárske lesy slúžili obyvateľstvu ako zdroj drevnej hmoty, najmä na vykurovanie. Urbárske lesy sa stali predmetom záujmu štátu za čias socializmu. Sotický štát postupne obmedzoval ťažbu v záujme vlastníkov - urbárnikov, v roku 1950 urbárske lesy prešli do rúk organizácií štátnych lesov. Pretože sa uplatňovala zásada postupného odumierania súkromného pozemkového vlastníctva, zákon SNR č. 2/1958 Zb. zveril všetky lesy nachádzajúce sa na našom území do rúk štátnym organizáciám: štátnym podnikom Štátne lesy. Niektoré užívacie práva do výmery 50 ha prešli do vlastníctva družstevnej organizácie (JRD). Daný právny stav trval až do vydania zákona o pôde (reštitučného pozemkového zákona) č. 229/1991 Zb., ktorý zrušil citovaný zákon SNR č. 81/1949 Zb. Zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku zrušil nielen zákon č. 81/1949 Zb., ale aj zákon SNR č. 2/1958 Zb. Dodnes platný zákon č. 181/1995 Z. z. V súlade s potrebami praxe urbársky právny režim postupne zakotvoval prijaté zákony v zmysle ostatných reštitučných predpisov. Pre urbárske právo bol ale najdôležitejší zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového spoluvlastníctva, pozemkových úradoch a o pozemkových spoločenstvách. V zmysle reštitučného zákona oprávnenou osobou je fyzická osoba. Urbár ako spoločenstvo nemá právo na reštitúciu. S cieľom usporiadania reštitučných nárokov a vstupu do obnovených užívacích práv sa krátko po účinnosti reštitučných zákonov oprávnení urbárnici zhodli na spoločnom postupe. Poverení funkcionári, ktorí zastupovali záujmy všetkých spoluvlastníkov, požiadali o reštitúciu. V roku 1958 zabrali urbárske lesné plochy organizácie štátnych lesov, ktoré užívali urbársku lesnú pôdu, preto mali povinnosť vrátiť lesy ich majiteľom - urbárnikom. Táto povinnosť trvá doposiaľ, pretože lesné organizácie mali povinnosť starať sa o lesné plochy až pokiaľ sa lesy nevrátia skutočným vlastníkom. V praxi však nastali prípady, že štátne lesy odovzdali vlastnícke právo ich pôvodným majiteľom. Plochy sa odovzdali prostredníctvom urbárskej organizácie. V praxi sa naďalej stretávame s pojmom urbariát alebo urbár, v zmysle platných právnych predpisov však ide o pozemkové spoločenstvo.

tags: #nadobudnutie #vlastníctva #lesnej #pôdy #cudzincom #podmienky