Nadstavbové štúdium sociálny pracovník: Podmienky a perspektívy

Sociálna práca na Slovensku prešla od začiatku 90. rokov minulého storočia výrazným vývojom, keď bola zavedená ako študijný odbor na vysokých školách. Napriek tomu, že sa neustále zdôrazňuje jej význam, nízky profesijný status a absencia právnej úpravy podmienok výkonu sociálnej práce boli dlhodobým problémom. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na podmienky nadstavbového štúdia pre sociálnych pracovníkov, ako aj na širšie súvislosti profesionalizácie sociálnej práce na Slovensku.

Vývoj sociálnej práce na Slovensku a potreba právnej úpravy

Po roku 1989, vplyvom sociálno-politických zmien, sa sociálna práca začala dynamicky rozvíjať. Legislatívne prostredie, ktoré vyžadovalo vzdelanie zamestnancov na úrovni magisterského stupňa, ovplyvnilo rozvoj študijného odboru sociálna práca. Produkcia absolventov každoročne od roku 2005 zaznamenala počty až do 15 tisíc ročne.

Problémom bolo uplatnenie absolventov v praxi, kde až do roku 2014 bolo deklarované, že pozície sociálnych pracovníkov a výkon činnosti sociálnej práce môže byť zabezpečené absolventmi s vysokoškolským vzdelaním. Tento fakt výrazne ovplyvňoval možnosti uplatnenia absolventov sociálnej práce najmä v oblasti sociálnych služieb a v oblasti výkonu štátnej správy v rámci rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Do účinnosti zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny neexistovali pre výkon sociálnej práce žiadne oficiálne pravidlá výkonu tak profesijné, ako aj etické a právne. Existovali (a aj existujú) v právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé oblasti výkonu čiastkové úpravy kvalifikačných podmienok na výkon sociálnej práce pre jednotlivé oblasti výkonu v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v oblasti sociálnych služieb a sociálnej posudkovej činnosti.

Zákon o sociálnej práci ako nástroj profesionalizácie

Návrh zákona o sociálnej práci bol predložený Vláde SR ako iniciatívny návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v SR. Išlo o zákon, ktorý sa tvoril v úzkej spolupráci so zástupcami vysokých škôl, na ktorých sa odbor sociálna práca študuje. Z prostredia praxe sa často ozývali hlasy o nízkom profesijnom statuse profesie, napriek tomu, že sa neustále v spoločnosti zdôrazňuje jej význam. Uviesť možno aj nepriamu úmernosť medzi narastajúcim počtom absolventov vysokoškolského štúdia odboru sociálna práca a ich statusom v spoločnosti. Na nízky profesijný kredit sociálnych pracovníkov v spoločnosti upozornila aj odborná diskusia návrhu zákona.

Prečítajte si tiež: Ako získať vlastníctvo pri vstavbe a nadstavbe?

Nový zákon potvrdzuje, že sa sociálna práca na Slovensku prispôsobuje svetovým trendom, ktoré identifikoval Tomeš (2010). Podľa jeho štúdie sa sociálna práca inštitucionalizuje, profesionalizuje, špecializuje a vnútorne štrukturuje, privatizuje, mení obsah, rozširuje sa jej záber a preniká do iných rezortov. V zmysle prijatého zákona sa jednoznačne deklaruje, že sociálnu prácu ako odbornú činnosť môže vykonávať výhradne sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce.

Kvalifikačné predpoklady pre výkon sociálnej práce

Pre porozumenie identity sociálneho pracovníka je dôležité stanovenie, na základe akých kritérií je možné identifikovať a definovať sociálneho pracovníka. Medzi tieto kritériá patria:

• Kvalifikačné kritérium (minimálne vzdelanie): Toto je potrebné pre zabezpečenie odbornej spôsobilosti. Na Slovensku je kvalifikačným predpokladom získanie:

  • Vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca pre asistenta sociálnej práce.
  • Vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca pre sociálneho pracovníka.

• Iné kritériá potrebné na výkon práce sociálneho pracovníka: Napr. z eticko-právnej oblasti (spôsobilosť k právnym úkonom, bezúhonnosť), zdravotná spôsobilosť, minimálny vek a pod.

Nadstavbové odborné činnosti a špecializácia

V zákone sa uvádza, že sústavu špecializovaných odborných činností sociálnej práce ustanoví vláda SR nariadením. Podľa súčasnej praxe je predpokladom, že medzi špecializované odbory môže patriť napríklad špecializované sociálne poradenstvo, sociálnoprávna ochrana detí, sociálna kuratela, sociálna posudková činnosť, možno sociálna terapia (resp. socioterapia) a pod. Medzi nadstavbové odborné činnosti môže patriť napríklad supervízia, mediácia a pod. Nadstavbové odborné činnosti sú praktickým príkladom multidisciplinárneho prístupu sociálnej práce, ktorý zároveň rešpektuje hranice rezortov.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Dôvodom tohto návrhu je, aby pre niektoré oblasti výkonu, mohla byť v budúcnosti požadovaná príslušná špecializácia. Ide o oblasti sociálnej práce, ktoré vyžadujú prehĺbenie, resp. rozšírenie v rámci štandardného vysokoškolského študijného programu.

Podmienky pre nadstavbové vzdelávanie:

• Sústavné vzdelávanie v nadstavbovej odbornej činnosti fyzických osôb.
• Splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu.
• Odborná prax lektora.
• Akreditácia vzdelávacieho programu.

Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce

Vzhľadom na reálny deficit profesijnej organizácie sociálnych pracovníkov na Slovensku, reagovali zástupcovia škôl sociálnej práce inštitucionálne zastrešení v Asociácii vzdelávateľov v sociálnej práci na Slovensku a pracovníci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR návrhom zriadenia komory formálnou cestou. Tento cieľ naplnil práve nový zákon o sociálnej práci, ktorým sa zriaďuje „komora ako profesijná organizácia združujúca sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce“.

Členmi komory môžu byť fyzické osoby odborne spôsobilé na výkon sociálnej práce, musia sociálnu prácu reálne vykonávať a o členstvo formálne požiadať. Vylúčení z členstva sú teda absolventi odboru sociálna práca, ktorí sociálnu prácu v praxi nevykonávajú, ako aj súčasní sociálni pracovníci, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady. Ak by išlo o odborníkov, napríklad z oblasti vzdelávania, títo môžu byť za istých procesných predpokladov hosťujúcimi alebo čestnými členmi komory, ale bez hlasovacieho práva. Môžu byť členmi jedného z orgánov komory, jej profesijnej rady, ktorá má kompetencie najmä v oblasti profesijnej etiky, vzdelávania a jeho hodnotenia.

Činnosť komory:

• Komora združuje členov komory. Členstvo v komore je dobrovoľné.
• Komora vedie zoznam členov komory.
• Komora rozhoduje o zápise do zoznamu členov komory.
• Komora vedie zoznam sociálnych pracovníkov, ktorým bolo odňaté povolenie.

Práva a povinnosti člena komory:

• Člen komory má právo voliť a byť volený do orgánov komory.
• Člen komory má právo byť informovaný o činnosti komory.
• Člen komory má právo podávať návrhy, podnety a sťažnosti orgánom komory.
• Člen komory je povinný dodržiavať stanovy komory.
• Člen komory je povinný platiť členské príspevky.

Orgány komory:

• Snem komory je najvyšší orgán komory.
• Rada komory je výkonný orgán komory.
• Dozorná rada komory je kontrolný orgán komory.
• Disciplinárna komisia je orgán komory na prejednávanie disciplinárnych previnení členov komory.
• Štatutárny orgán komory je predseda komory.

Disciplinárne opatrenia:

• Písomné napomenutie za porušenie povinnosti.
• Peňažnú pokutu až do výšky 150 eur za opakované porušenie povinnosti.
• Pozastavenie členstva v komore na dobu určitú.
• Vylúčenie z komory.

Samostatná prax sociálneho pracovníka

Úplnou novinkou v podmienkach Slovenskej republiky je, že sociálna práca sa môže vykonávať nielen v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale aj ako samostatná prax. Dôležité je, že samostatná činnosť pri výkone povolania sociálny pracovník bola vyňatá zo živnostenských činností a nevzťahuje sa na ňu živnostenský zákon. Podlieha zákonným pravidlám pre slobodné povolania. Podmienkou samostatnej praxe je splnenie kvalifikačného predpokladu magisterského vzdelania v odbore sociálna práca a získanie povolenia od komory.

Výskum záujmu o členstvo v komore

Bol uskutočnený výskum zameraný na zistenie ako reagujú na zriadenie komory a členstvo v komore sociálni pracovníci. Výskumný súbor tvorilo 224 respondentov - členov komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Na základe výpočtu pravdepodobnosti sa dospelo k záveru, že muži, absolventi študijného odboru sociálna práca s praxou viac ako 10 rokov, prejavili výraznejší záujem stať sa členmi Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce ako ženy absolventky študijného odboru sociálna práca. Je možné taktiež konštatovať, že existujú štatisticky významné rozdiely, ktoré poukazujú na to, že muži sú na rozdiel od žien sú toho názoru, že prijatie zákona o sociálnej práci posilnilo status sociálneho pracovníka v spoločnosti. V súvislosti so záujmom výkonu samostatnej praxe sa predpoklad nepotvrdil, neexistujú štatisticky významné rozdiely, ktoré by poukazovali na rozdiely vo vnímaní vykonávať samostatnú prax podľa pohlavia.

tags: #nadstavbové #štúdium #sociálny #pracovník #podmienky