Naha Opatrovateľka: Analýza Poviedky

Úvod

Poviedka "Naha Opatrovateľka" ponúka čitateľovi intímny pohľad do života mladej ženy, ktorá sa ocitá v zložitej sieti vzťahov a očakávaní. Príbeh sa dotýka tém ako láska, žárlivosť, dôvera, sebapoznanie a hľadanie vlastnej identity v partnerskom vzťahu. Prostredníctvom detailných opisov a vnútorných pocitov hlavnej hrdinky sa odkrýva obraz komplikovaného vzťahu s dominantným partnerom a jej vlastné túžby a potreby.

Pohyb v inej spoločnosti

Hlavná hrdinka poviedky sa začala pohybovať v inej spoločnosti, čo viedlo k tomu, že sa so svojím partnerom stali známou dvojicou v meste. Medzi ľuďmi z brandže boli známi úplne, medzi hosťami ešte viac. Táto známosť bola sprevádzaná aj príjemnou žárlivosťou. Kolegovia jej partnera mu okamžite volali, keď sa niekde objavila bez neho. Hoci jej lichotilo, že sa páči aj druhým a rada si zaflirtovala, jej partner Pavel sa to dozvedel do pár minút, aj keby bola na konci mesta. Jeho kolegovia boli v tomto smere veľmi kolegiálni.

Očakávania a obmedzenia

Pavel nerobil scény, ale požiadavka, aby sa správala podľa jeho predstáv - reprezentovala ho a bola neustále za dámu, aby bol na ňu pyšný - ju začala obmedzovať. Preto čoraz radšej zostávala doma. V celej partii bol jediný kluk, ktorý „mohol všetko", Tomáš, Pavolovi hrozne dôverovala, chodili spolu do školy od základky až na vysokú. Bol milý, pekný a dalo sa s ním krásne porozprávať. Spolu s Tomášom chodila na kávu do kaviarne alebo k nej, keď Pavel nemal čas. Keď čakala na Pavla, kým príde z práce, dokázal s ňou sedieť a rozprávať sa až do dvoch do rána. Tomáš ju mal rád, cítila to, ale mal strach to akokoľvek prejaviť, takže sa držal späť v medziach a jej to vyhovovalo. Hrdinka nechcela prísť o priateľstvo, ktoré by sa vyznalím určite pokazilo.

Jarné úniky na chatu

S príchodom jari začali jazdiť na chatu, ktorú Pavel dostal od otca k maturite. Chata bola pri rybníku a bolo tam prekrásne. Nebola tam elektrika, svietili petrolejkou alebo zapálili v krbe. Než sa začala variť voda na kávu, už boli napoly vyzlečení a nevedeli, či majú chuť na kávu, špekáčky na ohni, chytať ryby alebo zase prásknuť dverami od chalupy. Jedno ráno ju zobudila vôňa jarných kvetov. Pavel kľačal pri posteli a obkladal jej hlavu petrklíčmi, snežienkami, kočičkami, kapradím a ktovie čím ešte. Uprostred týchto kvetov sa jej po tvári rinuli slzy štastia. Pavel jej utieral slzičky a šeptal: „Plač, kotě moje, plač, máš krásné oči, když pláčeš dojetím, celá záříš, mám tě moc rád, víš to?“

Realita a rozporuplné pocity

Po návrate do reality sa Pavel snažil byť pozorný a láskavý. Počas večere ju zahrnul komplimentmi a lichôtkami. Zrazu sa jej ten otravný ctiteľ začal javiť v úplne inom svetle. Príliš nepočúvala, len ho pozorovala a cítila, že má v krku knedlík. Chvela sa a priala si, aby ju objal. Pavel jej podal kabát a pritisol ju k sebe. O pár blokov ďalej bola nočná vináreň, kam sa dalo za tri minúty dôjsť, kdežto na nich čakal taxík. Taxikár behal okolo auta ako čamrda, otváral a zatváral dvere, ako keby bar navštívila sama kráľovná. Aj sa tak cítila. U vchodu do vinárne sa ich ujal elegantne oblečený uvádzač a doprevádzal ich ku stolu. Na stole bola kytička a jedna jediná prekrásna orchidea. Stôl bol veľký, najmenej pre desať ľudí. Kapela hrala všetky možné evergríny. K stolu sa začali trúsiť rôzni ľudia, čašník, recepčný, kuchár, takmer celý personál. Pavel ju každému predstavil ako svoju dívku, ktorú miluje. Každé jej prianie malo byť splnené. Hoci bola príjemne zmätená, začínalo jej to vadiť. Vadilo jej, ako ľahko Pavel nad ňou získava prevahu a chcela s tým začať okamžite niečo robiť.

Prečítajte si tiež: Ponuky práce pre opatrovateľky Trenčín

Testovanie hraníc

Rozhodla sa otestovať jeho ochotu plniť jej priania a povedala mu, že miluje údeného lososa, najlepšie jednohubky, aspoň sto. Pavel ju obdaroval dlhým pohľadom a vzdialil sa. Čoskoro sa stôl ozdobil táckami a taniermi s jednohubkami. Bol plný celý stôl. Nakoniec to vzdala. Nad ránom sa rozlúčili a vybrali sa k hotelu. Taxi odmietla. Zavěsila sa do Pavla a s hlavou opřenou o jeho ramena snila. O tom, jak báječný bude náš vztah, náš příští den, naše láska. Myslela si, že už ani víc zamilovaná být nemohu. Jak málo dívce stačí aby dokonale zblbla.

Prekvapenie a dezilúzia

Namiesto na hotelovú izbu išli na izbu pre personál, v suteréne so skriňou, posteľou a nočným stolíkom. Po krátkom spánku ju zobudila vôňa kávy a smažených vajíčok. Polibek na čelo, na krk, na vlasy. Za hodinku jej odchádzal autobus domov k rodičom a ona naraz nevedela, čo bude ďalej. Toužila byť pořád s ním, ale dostať sa z domu nebolo tak jednoduché. Rodiče boli hodní, ale prísní. Vôbec netušila, ako moc sú s Pavlom zamilovaní a čo všetko to prinesie.

Ďalšie testovanie

Naraz stál pred ňou. Sebejistý úsměv, dokonalý smokink a neposlušné vlny na hlavě. „Ahoj, lásko, hned se ti budu věnovat," povedal a políbil jej ruku. Postavil pred ňu sklenku svařeného vína a odkráčal zkasírovat vedlejší stůl. Nespustila z neho oči. Pohyboval sa po place ako ryba vo vode. Vyzařovalo z něj nepopsatelné charisma a šarm. A jej začalo nějak divně tlouct srdíčko. „Jsi určitě po cestě unavená. Běž si na pokoj odpočinout, pak tě vyzvednu a můžeme si jít zatančit." Opět prišiel čašník, aby ju doprovodil na pokoj. To mu nestojí za to, aby ju doprovodil sám? Bola zmatená. Na jednu stranu jej lichotilo, že sa o ňu stará jeho čašník, ale na tú druhú jej to trochu vadilo. Co když to byla pouhá hra, jak nebýt otravný nápadník? To se mu tedy povedlo. Čašník jej otvřel dveře do pokoje, popřál pěknou zábavu a zmizel. Byl jako ze starého filmu. Bylo to příjemné. Bol o šest let starší, měl maturitu, nedodělanou vysokou a jej bolo pouhých sedmnáct. Pochopitelně si myslela, že ví úplně vše. Opak byl pravdou.

Luxus a slzy

Keď vošla do izby, zostala stáť v nemom úžase. Na stole stála kytica ruží, v rohu bol zrcadlový bar, ve kterém nebylo zapomenuto na nic. Stála tam láhev bílého i červeného vína, láhev whisky, sodovky a nechyběl ani sekt. Cigarety značky "Kent", té samé značky zapalovač i čokoláda. Na posteli leželo poupátko a ona stála uprostřed toho jako ve filmu. Slzy jej tekly po tváři. Do té chvíle o ničem podobném neslyšela. Naraz sa ozvalo jemné zaklepání na dveře a po jejím „dále" prišli dva čašníci. Jeden niesol obloženú studenou mísu vecmi, které do té doby neviděla. Různé rolády, mini salámky, drůbeží růžičky zdobené kaviárem a zeleninou, kterou neuměla ani pojmenovat. Druhý čašník prišiel starodávný porcelánový ovál, na kterém byla masa všeho druhu. Obložená hranolky, kroketami, brambory, rýží a dresinky, jejichž původ jej bol opravdu cizí. Ona opäť uprostřed toho všeho nemohla zastavit slzy. Bylo to dojetí? Gejzír štěstí? Či snad překvapení nebo okouzlení? Začínala v tom pěkně bruslit. Sedla si k prostřenému stolu se smíšenými pocity. Bylo jej krásně i smutno. Věděla, že pracuje, ale samotné jej v tom krásně vyzdobeném pokoji dobře nebylo. Slzy a láska. Sedmdesátá léta minulého století. Sedmnáctiletá panenka, co má život před sebou. Romantické představy o štěstí a lásce.

Rozhodnutie a cesta

Celý týždeň vymýšľa, prečo za ním nejesť. Je to pre jej len nafoukaný, ješitný číšník, který si myslí, že když má peníze, všichni si sednou na zadek. Přesně! To je něco pro jej. Nesnáší tyhle typy, ale jak se ho zbavit. Tak dlho o tom premýšľa, až ju dostala vlastní zvědavost a touha ho trochu pokořit. Rozhodla sa! Pojede! Tu jeho ješitnost a domýšlivost trochu zkrotí. Tmavě zelená, úzká sukně, kombinovaná černým proužkem a světle zelená lurexová halenka. Stuha v jej dlhých, hnědých vlasech to vyšperkovala. Perfektní! Černé lodičky, kabelka, na krku jemný zlatý řetízek a na zápěstí náramek. Jemně si nalakovala nehty a modré oči zvýraznila černou linkou. I rtěnka odvedla dobrou práci. Byla spokojená. Dokonalé. A tak v pátek nastúpila do autobusu. Cíl cesty - malé městečko s krásným, nevelikým hotýlkem. Tady „můj" číšník pracoval. Neví proč, ale svíral sa jej žaludek a nepochopitelně sa chvěla. „Dobrý večer, slečno, jste očekávána, prosím následujte mě." Trochu ju to zaskočilo, ale jenom kývla a šla za ním. Krásná, honosná recepce. Jedním směrem ústila do restaurace a druhým k hotelovým pokojům. Čašník jej vzal kabát a ukázal směrem k restauraci. Otevřel velké prosklené dveře a uvedl jej k jednomu ze stolů. Skoro všechny byly pokryty ubrusy s jemně laděnou kostkou. Len ten moj mal sněhobílý ubrus a na ňom kytici rudých růží. Nutno podotknout, že v té době sehnat růže v lednu musel byť nadlidský výkon.

Prečítajte si tiež: Opatrovateľ/ka: Kompletný prehľad

Ďalšie fragmenty

Robil ju prstami na sochu. A nezmenilo to nič. Mal motorku, úzke boky a istú pochrómovanú horúčavu. Boli sme na lúke. Keď ho potom otriasol, dýchavične chodil s tým ovisnutým lepkavým falzifikátom hore-dolu, sadla mu na ten cencúľ obrovská pažravá mucha. Pedantne sa poutieral do môjho chrbta a zapol si gate. Napadlo ju, že asi tiež mal motorku. Večer išla do tesca. Chcela grilovať papričky v intímnej skolióze s baklažánom. Pobehovala s košíkom po tupookatej dlážke a predstierala eufóriu z poznania, že chce variť. Spomenula si, že nemá drevené uhlie. Nebolo tam. Nejaký pako vykúpil všetky zásoby. Vyložila z košíka papričky, baklažán, eufóriu a dala tam jacka. Zavrtela hlavou. ,,Nie, akurát som zistila,že zdochnem vodotesná." Nechápal. Sedeli v bare. Pozeral na ňu po dvoch rokoch. Stále tie rovnaké vrásky, rovnaké pohyby kolien, svojský úsmev a deravý optimizmus, do ktorého presne pasovala jej riť. ,,Pomôžem ti. Usmial sa. Naklonil sa bližšie a zobral jej z pleca vlas. Mal strašne blízko pery, líce, počula steh ihly na jeho spánku, cinkotanie dúhovky, zavŕtanie ďasna do dentálneho korienku, pohyb ruky, ke´d jej zaliezok pod sukńu a odtiahol nohavičky. Bola som mokrá. Vyjasnilo sa. ,,Zabehlo ti ? Po desiatich metroch si vyzliekala nohavičky a hodila ich do najbližšieho kontajnera. Aj keď kurva naozaj neviem, či to nebolo náhodou auto. Netrápilo ju to. Nechcela si nechať na sebe ich vôňu. Vietor zo mňa sfúkol tie cudzie náhodné vlasy. Nebolo jej za nimi clivo. Sú to predsa len mŕtve vlasy. Ukázal očami na moje stehná. Stekali po nich krvavé liany. ,,Ten tampón je najmenší problém. Zvážnel. Iba na chvíľu. Spamätal sa. Všetkým nanovo transplantovaným ústrojenstvom. Všetkými potrubiami, ktoré jej vzala civilizácia. Všetkýýýým……. Les sa rozsypával ako emócie. ,,Raz som požičala týpkovi dva litre éčok. Na týždeň. Niekde podomnou som počula dýchať podhubie. Sadol si a objal ju. Večer sme urobili oheň. Obaja sme potrebovali kopec dymu. Piatok. Dnes som piekla. Celý koláč skončil v hajzli. Doslovne aj obrazne. Na kuchynskej linke som mala neskutočný bordel. Vyzeral ako koryto, do ktorého si môže ľahnúť sviňa k meditácii. Chvíľu som naozaj mala chuť skočiť tam, vyvaliť si laby k bodovým svetlám, zapáliť si trávu a premýšľať o tom, prečo je taký katastrofálny rozdiel medzi hovnom, ktoré robí človek cieľavedome a medzi hovnom, ktoré robí len preto,že potrebuje nasrať aj iných. Chcela to. Práve vtedy zazvonil zvonček a chalanisko doniesol pizzu. ,Aha,prdpopečko, však ? Pre istotu som zaplatila a hodila škatuľu na stôl. Vytočila som mamu. ,Aj ja teba. Došlo mi to. Možno to časom dôjde aj tomu, pre koho som to piekla. / p.s. Neviem o tebe nič. Viem, iba jedno. Naše časové intervaly sa skracujú. Je čas, vyhádzať z okien muškáty a nakúpiť prdopečka. Ak nebudeš rozumieť, objednaj si pizzu. Číslo na mňa máš na svojom chrbte.

Aurore

Volala sa Brieždenie, Auróra. Po francúzsky Aurore. Ešte niečo: Aurore sa rozumela číslam. „Na opačnom konci tejto chodby je kancelária, kde budete mať pokoj na prácu.“ Vravel riaditeľ kráčajúc pred ňou. Volal sa Fréderique Leblanc. „Tuto je malá kaplnka, tuto je kníhkupectvo, tadiaľto sa ide do veľkej kaplnky; tá je krásna, veď uvidíte. Ukázal na priestranný vstupný priestor, za ním boli veľké dvere. Vstup bol zariadený trochu ako kostol, trochu ako čakáreň: na vyradených kostolných laviciach a stoloch ležali letáky a prospekty: Život vo dvojici, Puberta - duchovný aspekt dospievania, Príprava na prvé sväté prijímanie, Spoločné veľkonočné zastavenie, Pozvanie na koncert zboru… Spolu. Spolu. Spolu. Z každého rezonovala táto myšlienka: Nie si tu sám, hľadajme spolu. „Svojím spôsobom,“ odpovedala. Nechala ho, aby si odpoveď hľadal sám. „Tam na nádvorí fajčím,“ zmenil tému a ukázal za chrbát. Okolo nádvoria kráčali celý čas. „Keď ma tam uvidíte, tak si nemyslite, že márnim čas. Kým fajčím, lámem si hlavu, ako z tejto situácie vybŕdnuť. Som rád, že ste tu, už nie som sám,“ usmial sa na Aurore. Marcový deň bol sivý, kríky ruží v rohoch nádvoria a uprostred boli ostrihané, ešte sa po zime len preberali k životu. „Uvidíte, v máji je tu krásne, všetky ruže kvitnú na červeno. Budete mať chuť vyniesť si počítač sem na trávu. Toto miesto má výbornú energiu. A inak - môžeme si tykať?“ Prikývla. Kancelária bola trochu ako cela, jednoducho zariadená, na bielo omietnutá, strohá. Úspory, toto slovo sprevádzalo Fréderiquea Leblanca počas celej…

Vplyvy na tvorbu Eugena O'Neilla

Na komplexné pochopenie diela Eugena O'Neilla je potrebné pripomenúť si prinajmenšom päť oblastí vplyvov, ktoré sa podieľali na formovaní autorových literárnoteoretických východísk: osobné a rodinné skúsenosti, divadelné vplyvy, filozofické, literárnokritické a psychologické vplyvy, ako aj vplyvy konkrétnych literárnych postáv, napríklad A. Strindberga a H. Ibsena. Vo svojich biografických štúdiách upozorňujú na mnohé detaily verejne relatívne známeho súkromného života Eugena O'Neilla. Autorove vlastné rodinné a partnerské vzťahy a väzby, členom svojej rodiny - otcovej prehnanej šetrnosti a lakomosti, matkinej slabej vôli a bratovej závisti, sa umelecky podpísali ako inšpirácia a typologicky ovplyvnili aj žáner a melodramatický, až tragický tón mnohých jeho hier. O'Neill mal aj bezprostrednú skúsenosť s melodrámou, dokonca v hre Monte Christo krátkodobo stvárňoval jednu z postáv. Veľmi skoro však pochopil limitáciu melodrámy a vyhlásil svoj umelecký rozchod s týmto žánrom.

Literárne žánre v diele Eugena O'Neilla

V úvodných kapitolách Žánrových paralel sa autori zamerali na osobné a umelecké vplyvy, ktoré ovplyvnili O'Neillov vzťah k literárnym žánrom, ako aj na definovanie tragédie, melodrámy a drámy ako žánru, ktoré predstavujú príbuzné žánre. V nasledujúcich kapitolách sa venujú žánrovej interakcii tragédie, melodrámy a iných žánrov do jednotlivých hier, ktoré sme v súlade s renomovanými literárnymi zdrojmi zoradili do troch tvorivých období - skorého (1913 - 24), stredného (1924 - 34) a neskorého (1934 - 46), a do tematicky alebo štýlovo podobných skupín. Práve tu približujeme pásmo jednoaktoviek, ktoré vznikajú v rozmedzí rokov 1913 a 1924. Opäť tu rezonuje pre O'Neilla až obsedantná téma osudovosti a otázky, nakoľko môže jedinec do svojho osudu zasiahnuť, typická pre klasické tragédie. V časti 3.2 sa venujeme ideálu melodrámy, ktorý autor dosiahol v hre Anna Christie. V piatej kapitole s názvom Neskoré obdobie - paralely tragédie, melodrámy a drámy ako žánru sledujeme, ako sa O'Neillovi podarilo naplniť už spomínané žánrové paralely v štyroch hrách záveru jeho kariéry. V podkapitole 5.1 sledujeme prehľad tragédie, melodrámy, drámy ako žánru a komédie v jeho finálnych hrách a v kapitole 5.2 skúmame O'Neillovu vrcholnú hru Cesta dlhého dňa do noci, ktorá okrem iných mimoriadnych kvalít najzjavnejšie osciluje medzi trojicou žánrov tragédie, melodrámy a drámy ako žánru. Analýzou tejto unikátnej hry sa pokúsime ukázať, akou evolúciou prešiel O'Neillov experiment a ako v závere svojej umeleckej dráhy zhodnotil nadobudnuté dramatické skúsenosti.

Opatrovateľky a ich skúsenosti

Opatrovateľky zažívajú s deťmi rôzne situácie, niektoré sú veselé, iné náročné a zopár ich je aj strašidelných. Viacero opatrovateliek spomenulo príbehy, keď deti videli rôzne imaginárne postavy. Mnohé opatrovateľky popísali desivé chvíle, keď začali maličké deti hovoriť o brutálne agresívnych predstavách. Jedna aupairka mala v opatere smutný prípad dieťaťa, ktoré bolo z problémovej domácnosti. Pravidelne u nich padali hrubé slová na adresu matky a dochádzalo aj k násiliu. Chlapec bol natoľko ovplyvnený násilím zo strany otca, že často hovoril, ako nenávidí svoju matku a rodinu. Jedného dňa povedal, že chce zviazať svoju matku lanom, prelepiť jej páskou ústa, zamknúť ju v skrini a podpáliť. Ďalšia žena dohliadala na svoju 7-ročnú neter, ktorej otec sa druhýkrát oženil. Vždy potom, čo si spolu čítali knižku, chcela svojej tete povedať vlastný príbeh. Všetky do jedného obsahovali brutálnu vraždu jej novej nevlastnej mamy. Dobodala ju, vytrhala jej rebrá a hodila ich hladným psom - to boli len niektoré z brutalít, ktoré by spravila svojej nevlastnej matke. Ešte desivejší zážitok mala opatrovateľka, na ktorú raz malé dievčatko namierilo prst a povedalo: "Zomrieš 27. mája." Nikdy jej však už neobjasnila, v ktorom roku. Iné dievčatko sa raz od opatrovateľky dožadovalo, aby ju už vzala domov. Pritom práve boli doma.

Prečítajte si tiež: Možnosti opatrovania seniorov

tags: #naha #opatrovatelka #poviedka #analyza