
Dopravná nehoda je nepríjemná udalosť, ktorá môže mať rozsiahle následky na zdravie, majetok a finančnú stabilitu poškodeného. V tomto článku sa zameriame na jeden z aspektov náhrady škody, a to na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v dôsledku dopravnej nehody. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach poškodených a o tom, ako postupovať pri uplatňovaní nárokov.
Je dôležité rozlišovať medzi dopravnou nehodou a škodovou udalosťou. Škodová udalosť je menšie narazenie bez zranení, pri ktorom sa účastníci vedia dohodnúť na zavinení a nie je potrebné volať políciu. Dopravná nehoda nastáva vždy, keď dôjde k zraneniu osoby, poškodeniu verejného majetku, alebo keď sa účastníci nevedia dohodnúť. Vtedy je povinnosťou privolať políciu, inak môže byť poškodený neskôr právne znevýhodnený.
V prípade škodovej udalosti je dôležité zachovať pokoj a postupovať správne, aby boli dodržané zákonné povinnosti a zároveň bol zabezpečený hladký priebeh poistného konania. Dôležitým krokom je spísanie Záznamu o dopravnej nehode, ktorý slúži ako oficiálny doklad pre poisťovne. Dokument musí byť vyplnený čitateľne, pravdivo a musí obsahovať všetky údaje o vozidlách, vodičoch, poistení a priebehu udalosti. Odporúča sa zdokumentovať situáciu na mieste pomocou fotografií. Po vyplnení záznamu si každý účastník ponechá jednu kópiu a škodu následne oznámi svojej poisťovni - lehota na nahlásenie poistnej udalosti sa môže líšiť v závislosti od poisťovne. V praxi platí, že škodová udalosť musí byť nahlásená spravidla do 15 dní, ak ide o udalosť na území Slovenska, alebo do 30 dní, ak sa udiala v zahraničí, ale vo všeobecnosti by sa mala nahlásiť čo najskôr po jej vzniku.
Ak pri nehode dôjde k ublíženiu na zdraví, teda k dočasnému narušeniu zdravia (napr. pomliaždeniny, zlomeniny, otras mozgu), udalosť je povinne oznamovaná polícii, a spravidla sa začína aj trestné konanie. Ešte závažnejšia situácia nastáva v prípade, že následkom dopravnej nehody je ťažká ujma na zdraví - teda stav, ktorý zanecháva dlhodobé alebo trvalé následky, ohrozenie života alebo dokonca smrť. Poškodený má v trestnom konaní špeciálne postavenie a má právo uplatniť si náhradu škody na zdraví v tzv. adhéznom konaní.
V súvislosti s dopravnou nehodou je pre poškodeného jednou z kľúčových otázok, kto mu uhradí spôsobenú škodu. Na Slovensku je zákonom stanovená povinnosť vodiča mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie (PZP), ktorého hlavným účelom je chrániť poškodeného. Maximálny limit poistného plnenia je podľa aktuálne platnej právnej úpravy 6 450 000 eur pri škode na zdraví alebo usmrtení, a 1 300 000 eur pri škode na majetku.
Prečítajte si tiež: Náhrada škody a nemocenské
Poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody. Medzi tieto nároky patrí:
Strata na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej dochádza pri škode na zdraví. Komerčná poisťovňa ju poskytuje z povinného zmluvného poistenia (PZP) vinníka nehody. Občiansky zákonník rozlišuje medzi stratou na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej neschopnosti.
Podľa novej právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť 1. decembra 2019, sa náhrada straty na zárobku počas doby pracovnej neschopnosti poškodeného hradí peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného pred vznikom škody a náhradou toho, čo bolo poškodenému vyplatené v dôsledku choroby či úrazu podľa osobitného právneho predpisu (napr. nemocenské).
Priemerný zárobok sa zisťuje podľa ustanovenia § 134 Zákonníka práce, ktoré upravuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.
Strata na zárobku neprináleží poškodenému za všetky kalendárne dni trvania pracovnej neschopnosti, ale len za tie dni, počas ktorých by reálne pracoval. To znamená, že pri výpočte straty na zárobku sa nebudú zohľadňovať dni pracovného pokoja (dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a sviatky).
Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom
Od takto zisteného priemerného zárobku pred vznikom škody sa odpočíta náhrada príjmu a nemocenské vyplatené poškodenému počas pracovnej neschopnosti. Náhradu príjmu poskytuje poškodenému zamestnávateľ od 1. do 10. dňa pracovnej neschopnosti. Nemocenské poskytuje poškodenému Sociálna poisťovňa od 11. dňa pracovnej neschopnosti.
Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti podlieha daňovo odvodovým povinnostiam. Náhrada škody spočívajúca v náhrade za stratu na zárobku nie je oslobodená od dane z príjmu. Z uvedeného dôvodu je poisťovňa povinná oznamovať správcovi dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roka.
Strata na zárobku môže vznikať poškodenému i po ukončení pracovnej neschopnosti, ak v dôsledku trvalých následkov zranenia nemôže vykonávať svoju pôvodnú prácu alebo zarába menej. V takom prípade má poškodený nárok na dlhodobú náhradu, tzv. rentu. Predpokladom priznania tohto nároku je pokles pracovnej schopnosti u poškodeného viac ako 40 %, čo spravidla znamená invaliditu. Mieru poklesu pracovnej schopnosti u poškodeného posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia.
Dopravná nehoda v centre mesta spôsobí zranenie vodiča, ktorý nehodu nezavinil. Pri nehode si poškodil krčnú chrbticu a nemôže pracovať. Počas pracovnej neschopnosti dostáva od Sociálnej poisťovne nemocenské dávky, ktoré sú nižšie ako jeho bežný mesačný príjem. Poisťovňa vinníka nehody z PZP preplatí rozdiel medzi jeho pravidelným príjmom a nemocenským, ktoré poberal. Okrem toho má nárok aj na preplatenie nákladov na liečbu, bolestné a prípadné odškodnenie trvalých následkov.
Prečítajte si tiež: Náhrada daňového bonusu: Kompletný prehľad
tags: #náhrada #škody #nemocenské #dávky