Možnosti uzavretia zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM pred zánikom BSM

Príspevok má za cieľ vyvolať diskusiu odbornej verejnosti k možnosti uzavrieť Zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako „BSM“) pred zánikom BSM, prípadne dohodu o vyporiadaní BSM s odkladným účinkom. Dôvodom sú odlišné názory právnikov na tento inštitút. Jedna časť právnikov tento inštitút aktívne odporúča a využíva, druhá časť ho považuje za absolútne neplatný s odkazom na judikatúru. Súdy v tejto veci nerozhodujú konštantne. Druhým dôvodom je, že z pozície mediátora je vidieť, že rozvádzajúcim sa rodičom častokrát bráni k uzavretiu dohody v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a v rámci výživného práve nevyriešená otázka budúceho majetkového usporiadania.

Východiská právnej úpravy BSM

Podľa § 149 ods. 1 OZ „ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150“. Najvyšší súd ČSR sa v stanovisku z roku 1972 vyjadril: „Zo znenia ustanovení § 149 odst. 1 o. z. je nutno odvodiť, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa môže týkať lenom bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré už zaniklo. Je teda vylúčené, aby nerozvedení manželia, i keď nežijú v spoločnej domácnosti, sa dohodli (pokud ovšem nedošlo k návrhu jedného z nich ke zrušení jejich bezpodílového spoluvlastnictví podle ustanovení § 148 odst. 2 o. z. nebo pokud nedošlo k nařízení likvidace majetku jednoho z nich podle § 352 o. s. ř.) o vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví.“ Najvyšší súd priamo neriešil možnosť prijať počas trvania manželstva záväzok budúcej dohody o vyporiadaní, a tým pádom ani túto možnosť exaktne nevylúčil.

Podľa odôvodnení súdnych rozhodnutí nemožno uzavrieť dohodu pred zánikom BSM. S odkazom na rozpor so zákonom a z toho dôvodu absolútnu neplatnosť, súd zavrhol aj zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní BSM pred zánikom manželstva. Odkazujúc na súdnu prax (bez konkretizácie judikatúry) bola odmietnutá aj alternatíva odkladacej podmienky.

Zmluva o budúcej zmluve a BSM

Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky podľa § 36 OZ. Podľa § 50a ods. 1 OZ sa „účastníci môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.“ Tento právny úkon nie je právnym úkonom zakladajúcim vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností vo vzťahu k BSM. Jeho obsahom je záväzok na budúce vyporiadanie a má predbežný charakter. Z tohto dôvodu nemožno stotožňovať samotné vyporiadanie so záväzkom budúceho vyporiadania.

Napriek tomu, že mi kolegovia formálne argumentovali judikatúrou, ktorá nepripúšťa takéto dohody z dôvodu neplatnosti, k tejto judikatúre sa mi doposiaľ nepodarilo dopracovať. Podľa § 149 ods. 1 OZ „ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150“. Žiadne ustanovenie zákona exaktne nestanovuje presný časový úsek, v ktorom má k dohode prísť, okrem trojročnej lehoty po zániku, po uplynutí ktorej nastáva právna domnienka vyporiadania. Rovnako formalistický a nesprávny by bol výklad § 149 ods. 2 „ak dôjde k dohode o vyporiadaní dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie potvrdenie…“.

Prečítajte si tiež: Žaloba na náhradu škody – postup

Autonómia vôle a BSM

Neodškriepiteľným účelom zákona bolo favorizovať dohodu manželov na vyporiadaní. Manželia sú motivovaní rozdeliť si dohodou celý svoj majetok, pričom nie sú viazaní zásadami uvedenými v § 150. Tiež môžu BSM svojou dohodou už počas manželstva modifikovať. Je na ich spolurozhodnutí, ako s BSM počas manželstva naložia. Vyhlásenie zmluvy za absolútne neplatnú z preventívnych dôvodov, resp. z obavy zo zmeny pomerov, považujem za čistý formalizmus. Občiansky zákonník v ustanovení § 50a ods. 3 pri zmluve o budúcej zmluve predpokladá situácie, kedy sa okolnosti medzi uzatvorením zmlúv zmenili.

Čo do potreby poznania celého rozsahu BSM v čase dojednávania vyporiadania, v dôvodovej správe Občianskeho zákonníka sa uvádza, že podľa novelizácie Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/82 Zb. sa uplynutím zákonnej trojročnej lehoty uplatnil právny režim § 149 ods. 4 na tú časť nevyporiadaného majetku bývalých manželov, ktorá sa aj napriek snahe súdu zistiť a vyporiadať všetok majetok nezahrnie do súdneho rozhodnutia alebo do dohody účastníkov. Už v tom čase právna teória pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM nie je neplatná. Novelou Občianskeho zákonníka z roku 2008 bol § 149 navyše doplnený o piaty odsek, podľa ktorého ak sa po vyporiadaní BSM objaví majetok, ktorý nebol v rámci vyporiadania zahrnutý, platí preň domnienka uvedené v odseku 4.

Obchádzanie zákona a vynucovanie súhlasu

Ako pri predošlom bode, samotná obava z obchádzania zákona alebo vynucovania súhlasu druhého manžela by nemala byť automaticky dôvodom na neplatnosť zmluvy. Ak bude v individuálnom prípade zhodnotené obchádzanie zákona (napríklad uzavretie Zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM ešte pred uzavretím manželstva ako alternatíva predmanželskej zmluvy) alebo ak bude preukázaný nátlak na druhého manžela (právny úkon neurobený slobodne), nech je takáto zmluva vyhlásená za neplatnú.

Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa § 2 od. Podľa § 3 ods. Za rozporný so zákonom možno považovať právny úkon, ktorý priamo odporuje kogentnému zákonnému ustanoveniu. Obchádzanie zákona má za cieľ vylúčiť zákonom určené záväzné pravidlo. Zákon vyslovene favorizuje vôľu bezpodielových spoluvlastníkov dohodnúť sa na vyporiadaní BSM. Vychádzajúc z podstaty rodinného práva a práva upravujúceho BSM, účelom legislatívy nie je neodôvodnené obmedzovanie účastníkov v slobodnej úprave ich vzájomných práv a povinností.

Prečítajte si tiež: Vzory žalôb o náhradu škody

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

tags: #náhrada #škody #žaloba #nôž #podmienky