
Náhradná osobná starostlivosť (NOS) je dôležitý inštitút, ktorý slúži na zabezpečenie starostlivosti o deti, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine. V tomto článku sa zameriame na túto formu náhradnej starostlivosti, jej podmienky, priebeh a dôvody jej zániku, s odkazom na relevantné právne predpisy.
Náhradná starostlivosť je výraz, ktorý sa úzko spája s problematikou detí, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine z rôznych dôvodov. Náhradná osobná starostlivosť (NOS) predstavuje zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Cieľom je zabezpečiť riadnu výchovu a starostlivosť o dieťa v prípade, že rodičia túto starostlivosť nemôžu alebo nezabezpečujú.
Náhradnú osobnú starostlivosť upravuje § 45 až § 47 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), ako aj Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 45 Zákona o rodine môže súd zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. Osoba, ktorej má byť dieťa zverené, musí spĺňať nasledujúce podmienky:
Súd pri rozhodovaní uprednostní príbuzného dieťaťa, ak spĺňa uvedené predpoklady, aby sa zachoval kontakt dieťaťa s rodinou.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom alebo do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela (§ 46 Zákona o rodine).
Náhradná osobná starostlivosť zaniká z rôznych dôvodov, ktoré sú taxatívne vymenované v § 47 Zákona o rodine. Medzi tieto dôvody patria:
Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti. Súd tak urobí vždy, ak o to táto osoba požiada.
Prečítajte si tiež: Nová legislatíva v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti
Po zániku NOS súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ak rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia.
Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.
Zánikom náhradnej osobnej starostlivosti sa mení právne postavenie dieťaťa a osôb, ktoré sa oň starali.
Ak dôjde k zániku NOS z dôvodu, že rodičia sú opäť schopní a ochotní sa o dieťa starať, preberajú späť všetky rodičovské práva a povinnosti. To zahŕňa právo na osobnú starostlivosť, výchovu, zastupovanie a spravovanie majetku dieťaťa. Zároveň im vzniká povinnosť zabezpečiť dieťaťu všetko potrebné pre jeho vývoj.
Zánikom NOS zanikajú aj práva a povinnosti osoby, ktorej bolo dieťa zverené do NOS.
Prečítajte si tiež: Všetko o náhradnej osobnej starostlivosti
Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká. Súd v rozhodnutí, ktorým zverí maloleté dieťa do náhradnej starostlivosti zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Pokiaľ sa rodičia a táto osoba nedohodnú o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, upraví styk súd.
Štát poskytuje príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, ktoré upravuje Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Medzi tieto príspevky patria:
Okrem náhradnej osobnej starostlivosti existujú aj ďalšie formy náhradnej starostlivosti, ako napríklad:
Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal sťažnosťou sťažovateľa, ktorý namietal porušenie jeho základných práv v súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave. Sťažovateľ žil v spoločnej domácnosti s nebohou matkou maloletého v Taliansku, kde sa im narodil maloletý. Starostlivosť o maloletého bola predmetom odborného dohľadu talianskych úradov z dôvodu obavy o zabezpečenie dôkladnej starostlivosti o dieťa. Následne starí rodičia a aj sťažovateľ podali návrhy na zverenie maloletého do ich osobnej starostlivosti. Po smrti matky maloletého podali návrh na zverenie maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti aj krstní rodičia maloletého.
tags: #nahradna #osobna #starostlivost #rozsudok #podmienky