
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Ak si povinná osoba túto povinnosť neplní, existuje inštitút náhradného výživného, ktorý zabezpečuje výživu oprávnenej osobe. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o náhradnom výživnom, podmienkach jeho získania a postupoch, ktoré je potrebné dodržať.
Podľa ustanovenia § 62 ods. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
V prípade, ak výživné ešte nebolo určené súdom, je potrebné podať na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti. Nie je postačujúce, keď majú rodičia medzi sebou ústnu, či dokonca aj písomnú dohodu, pretože podľa zákona je takáto dohoda nevykonateľná, pretože nie je schválená súdom (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine). Najskôr teda napíšte návrh na určenie výživného a podajte ho na súd. Ten zhodnotí možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa a podľa toho rozhodne o výške výživného. Takéto rozhodnutie sa potom stáva exekučným titulom.
Náhradné výživné predstavuje významný nástroj sociálnej ochrany nezaopatrených detí v prípadoch, keď si povinná osoba (najčastejšie rodič) neplní vyživovaciu povinnosť určenú rozhodnutím súdu. Štát v takýchto situáciách dočasne preberá zodpovednosť za zabezpečenie výživy dieťaťa, čím pomáha stabilizovať ekonomickú situáciu rodiny v ťažkej životnej situácii. Podmienky poskytovania náhradného výživného upravuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom.
Účelom náhradného výživného je pomôcť nezaopatreným deťom v prípadoch, kedy si povinná osoba - rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Inštitút náhradného výživného je upravený v zákone č. 201/2008 o náhradnom výživnom a o zmene, ktorý slúži na zabezpečenie výživy v prípadoch, kedy povinná osoba neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Zákon o náhradnom výživnom upravuje pravidlá a predpoklady vzniku nároku na náhradné výživné pre nezaopatrené dieťa. Vymedzenie podmienok, ktoré musí oprávnená osoba spĺňať pre priznanie nároku na náhradné výživné sú stanovené v ustanovení § 2 zákona č. 201/2008 Z. z.
Na to, aby vznikol nárok na náhradné výživné, musia byť splnené podmienky podľa zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom. Vymedzenie podmienok, ktoré musí oprávnená osoba spĺňať pre priznanie nároku na náhradné výživné sú stanovené v ustanovení § 2 zákona č. 201/2008 Z. z.
Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. V prípade, ak oprávnenej osobe vznikol nárok na takýto dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške rozdielu medzi 0,7-násobkom sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa a úhrnom súm sirotského dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku po jednom rodičovi. Ak ide o dieťa v náhradnej rodinnej starostlivosti, výška náhradného výživného je vo výške výživného určeného rozhodnutím súdu.
Sumy životného minima sú ustanovené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
Žiadosť o náhradné výživné možno podať osobne alebo v zastúpení právnikom na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, na tento účel sa využíva žiadosť o náhradné výživné, ktorá sa podáva na pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby (nezaopatreného dieťaťa). Žiadosť obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt oprávnenej osoby, a ak žiadateľ o náhradné výživné nie je oprávnená osoba, žiadosť obsahuje aj meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt žiadateľa o náhradné výživné.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné
Okrem práv na náhradné výživné zákon o náhradnom výživnom určuje poberateľovi náhradného výživného aj povinnosti. Poberateľ náhradného výživného je povinný:
Nesplnenie uvedených povinností môže mať za následok v zmysle § 9 ods. 1 písm.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom môže dôjsť k zastaveniu výplaty náhradného výživného zo strany príslušného úradu. ak subjekt uvedený v § 12 ods. 2 zákona (napr. Soc.poist., Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad soc. fyzická osoba, ktorej úrad vypláca náhradné výživné (ďalej len „poberateľ náhradného výživného“), nesplní povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. c).
Podľa dôvodovej správy k Zákonu o náhradnom výživnom „§ 7: Navrhuje sa upraviť podmienky zániku nároku na náhradné výživné. Cieľom je okrem iného vyriešiť situácie, keď podľa súčasného právneho stavu postačuje akákoľvek suma uhradená povinným v priebehu troch mesiacov na zastavenie poskytovania náhradného výživného. To v praxi spôsobuje také situácie, že povinný uhradí minimálnu sumu, zastaví sa výplata náhradného výživného, oprávnená osoba sa opätovne začne minimálne počas troch mesiacov domáhať plnenia vyživovacej povinnosti, je jej priznané náhradné výživné (po opakovanom dokladovaní) a povinná osoba opäť zaplatí minimálnu čiastku.
Nárok na náhradné výživné vzniká:
Prečítajte si tiež: Podmienky zamestnávania ZŤP na Slovensku
Ak povinný rodič neplatí výživné, odporúča sa postupovať nasledovne:
Náhradné výživné je možné žiadať v prípade, ak exekúcia bola neúspešná alebo nevedie k vymoženiu výživného.
Ak povinný rodič platí menej, ako je určené súdom, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie dlžnej sumy.
Spätne priznať výživné súdom je možné len v prípade maloletých detí a za predpokladu, že existujú prípady hodné osobitného zreteľa, a to iba tri roky spätne od podania návrhu na určenie výživného. Prípadom hodným osobitného zreteľa je napríklad choroba, ktorá obmedzila dieťa, prípadne rodiča, ktorý bol zákonný zástupca a bol oprávnený vo mene dieťaťa podať návrh na určenie výživného v podaní takéhoto návrhu alebo konanie, ktoré malo charakter trestného činu a ktoré spočívalo v bránení uplatnenia takéhoto ároku na súde (napr. vyhrážky, násilie).
V zmysle ust. § 110 Občianskeho zákonníka platí 10 ročná premlčacia doba. Ak povinný platil výživné a neurčil za ktorý mesiac platí, potom treba už uhradené výživné započítať na najskôr splatné výživné.
Smrťou dlžníka jeho dlhy nezanikajú. Pri výživnom nastáva situácia, že smrťou povinného (rodiča) zaniká síce povinnosť platiť výživné, avšak na dedičov prechádza dlh z výživného, a to vo výške súm výživného splatných k momentu smrti. Preto tieto sumy môžete požadovať od dedičov.