
Slovenské lesné hospodárstvo prechádza zložitým obdobím zmien a výziev. Tento článok sa zameriava na podmienky nájmu lesa neštátnych vlastníkov, pričom analyzuje súčasný stav, problémy a možné riešenia. Dôraz sa kladie na obnovu vlastníckych práv, zdravotný stav lesov, legislatívne zmeny a vplyv týchto faktorov na hospodárenie v lesoch.
Stále pretrvávajú nevyrovnané krivdy z minulosti, ktoré bránia efektívnemu hospodáreniu v lesoch. Zásadná je obnova vlastníckych a užívacích práv, aby sa predišlo ďalším problémom.
Mnohí vlastníci neštátnych lesov čelia problémom s pozemkami, cez ktoré vedú elektrovody, čo im znemožňuje plnohodnotne využívať pôdu na pestovanie lesa. Navyše, evidujeme takmer 400-tisíc hektárov lesnej pôdy s nezisteným vlastníctvom, čo komplikuje situáciu. „Registrami obnovenej evidencie pôdy namiesto toho, aby sme vlastníctvo usporiadali, rozširujeme kategóriu pôdy s nezisteným vlastníctvom,“ upozorňuje Milan Ovseník, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
Ďalším problémom je majetok vrátený urbárom s obmedzeniami z dôvodu ochrany prírody, s ktorými nedali súhlas. Tieto obmedzenia vedú ku konfliktom, najmä v národných parkoch.
Dlhodobo zlý zdravotný stav lesov kulminuje, čo má katastrofálne následky. Po obnove vlastníckych práv urbáre úspešne hospodárili 10 až 15 rokov, no potom prišli cyklické prírodné pohromy.
Prečítajte si tiež: Podmienky prenájmu priestorov pre jasle
Vetry z krajiny, kde vymizli stromoradia a aleje, a krajina sa postupne zabetónovala fabrikami a domami, majú negatívny vplyv na lesy.
Proti špekulantom, ktorí chcú lesy len vyťažiť, sa dá brániť. Špekulanti majú šancu len v prípade, ak získajú viac ako 51 percent hlasov v danom spoločenstve. V praxi sa stretávame s prípadmi, že napríklad na 500 hektároch lesného pozemku môže byť aj 700 spoluvlastníkov. Pri lesoch existuje veľká rozdrobenosť a ich scelenie či výmena sú náročné.
Ak má obec záujemcu, ktorý chce skúpiť lesy v okolí, je dôležité vedieť, ako postupovať, aby sa tomu zabránilo. Tam, kde vlastník nedosiahol 51 percent na jednej parcele, nemôže požiadať o vydanie lesa. V tomto prípade ťahajú za kratší koniec tí, ktorí sú v menšine.
Na Slovensku je množstvo pôdy zarastenej náletmi drevín, ktorá sa nedá poľnohospodársky využívať. Vlastník by mal na tejto ploche hospodáriť alebo zabezpečiť, aby boli pozemky riadne obhospodarované.
Z eurofondov sa má podporiť obhospodarovanie poľnohospodárskej aj lesnej pôdy jedným hospodárom. Ide o agrolesnícke systémy, v rámci ktorých sa na tej istej pôde spája pestovanie stromov s extenzívnym poľnohospodárstvom - napríklad robí sa pastva na zarastených plochách.
Prečítajte si tiež: Sprievodca zdaňovaním pre dôchodcov
Ak si chcete kúpiť lesný pozemok a zveľaďovať ho, je dôležité vedieť, že les môže byť dobrou investíciou, ale nie je jednoduché ho získať. Zásadná vec je, či chcete kúpiť les od súkromnej osoby, teda od výlučného vlastníka, alebo chcete kúpiť podiel na spoločnej nehnuteľnosti na spoločnom lese, ktorý je vlastníctvom spoločenstva, teda urbariátorov.
V prípade pozemkových spoločenstiev musíte predaj ponúknuť spoluvlastníkom, teda členom urbáru, a oznámiť to výboru. Členovia urbariátu majú na váš podiel predkupné právo, a až keď títo nie sú ochotní akceptovať vaše podmienky, môžete to predať cudzej osobe.
Ing. Peter Bunčák, prednosta Krajského lesného úradu v Žiline, porovnáva prednosti a nedostatky štátnych a súkromne hospodáriacich subjektov. Prakticky nie je možné objektívne konštatovať, že štátne lesnícke subjekty hospodária lepšie a neštátne horšie alebo opačne.
Štátne lesnícke subjekty sú zväčša väčšie organizačné jednotky s väčším potenciálom osôb s lesníckym vzdelaním. To im umožňuje v čase zložitých lesníckych problémov riešiť ich komplexnejším zhodnotením návrhov v tíme. Na druhej strane, nespornou výhodou neštátneho lesníckeho subjektu je pocit zodpovednosti, ktorý spočíva v skutočnosti, že pracujem pre seba resp. pre zveľadenie svojho majetku.
V prípade štátnych lesníckych subjektov je veľmi dôležité, ako je vytvorený systém toku informácií, riadenia, kompetencií, odmeňovania zamestnancov a pod. V neštátnych lesníckych subjektoch je rozhodovanie manažéra ľahko prepojiteľné na informácie odborného lesného hospodára či obchodného partnera a zmeny v lesníckej činnosti možno vykonávať operatívne.
Prečítajte si tiež: Nájomná zmluva: Jednotlivý manžel
KLÚ v Žiline kladie veľký dôraz na poradenskú činnosť, ktorou sa zabezpečí informovanosť o potrebných novinkách resp. zmenách napr. štatutárov pozemkových spoločenstiev resp. obhospodarovateľov lesov vôbec, odborných lesných hospodárov a podobne. Pravidelne je orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva poradenstvo poskytované príslušným osobám v súvislosti s konkrétnymi konaniami a výkonom štátneho dozoru v lesoch.
Štátny dozor v lesoch, vykonávaný KLÚ, je zameraný v podstatnom rozsahu na kontroly dodržiavania zákona o lesoch a súvisiacich vyhlášok k vykonaniu zákona v spojitosti s platnosťou lesného hospodárskeho plánu (LHP). Ohlasy na vykonávanú kontrolnú činnosť sú monitorované neustále, čo v konečnom dôsledku vyplýva z princípov kontrolnej činnosti, resp. správnych konaní, ktoré nasledujú.
V štátnych i neštátnych lesníckych subjektoch v Žilinskom kraji je v ostatnom čase najčastejším problémom hrozivý rozsah poškodenia smrekových lesných porastov synergickým pôsobením škodlivých činiteľov, ostatne predovšetkým hubovými patogénmi a biotickými škodlivými činiteľmi - podkôrnym hmyzom. Riešenie kalamít v smrečinách vyžaduje súčinnosť všetkých dotknutých obhospodarovateľov lesov a správnych orgánov viacerých úsekov, zvýšenú spoluprácu realizujú v aktuálnom čase MP SR, NLC Zvolen a dotknuté lesné úrady.
Problém spočíva v anonymite obhospodarovateľov lesov. Ak máme napríklad na 1 000 hektároch 2 000 vlastníkov a neexistuje nič, čo by ich zjednocovalo konkrétne v problematike ochrany lesov, tak nie je v silách piatich úradníkov na lesnom úrade, aby administratívne tento problém zvládli.
Napriek rôznym kritikám právnej úpravy zákona o lesoch prijatej v roku 2005 je tento zákon prínosom. Pri zavedení ostatnej novely (od 1.9.2007) do praxe spoločnosť prijíma primeranú zákonnú právnu normu, ktorá umožní správnym orgánom lesného hospodárstva plniť svoje poslanie.
Doposiaľ vidím tri podstatné nedoriešené problémy, veľmi negatívne ovplyvňujúce lesné hospodárstvo, a teda i vytváranie funkcií lesov. Prvým je protirečivé uplatňovanie štátnej administratívy smerom k ochrane funkcií lesov. Druhým problémom je nutnosť primeranej a spravodlivej pláce obhospodarovateľovi lesa za produkt spoločenskej objednávky, ktorým sú mimoprodukčné funkcie lesov. V neposlednom rade je pre funkčný les v krajine nevyhnutné odstránenie anonymity jeho obhospodarovateľa, spôsobené nedokonalým procesom odovzdávania lesov do obhospodarovania vlastníkom lesných pozemkov podľa zákona o pôde.
Obhajovanie lesníckych stanovísk je v ostatnom čase pomerne obtiažne najmä vo vzťahu k ochrane prírody a krajiny, lebo je zdanlivo obhajované niečo, čo je protirečivé ochrane lesa, významného krajinného prvku, zložky životného prostredia.
Vyzerá to tak, že áno, a nielen oni. Ale aj každý návštevník, ktorý vstupuje do hory za účelom zisku. Plánovanie výletu tak môže onedlho zahŕňať aj návštevu katastra, kde človek musí najprv vypátrať vlastníka lesa, skontaktovať sa s ním a dohodnúť na podmienkach výletu.
Takýto návštevník tak po novom bude musieť mať od vlastníka lesného pozemku, do ktorého chce vstúpiť, povolenie. Juraj Vanko z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska ubezpečuje, že bežný turista sa nijakých obmedzení obávať nemusí.
Pripomína, že aj v západných krajinách pre návštevníka platí, ak sa po lese pohybuje za cieľom zisku, potrebuje na to súhlas vlastníka a tiež dohodu o prenájme. „Človek, ktorý chce na mojom pozemku vyberať vstupné na nejakú technoparty a zarobí na tom, ma musí osloviť. Ja mu musím na ten čas pozemok prenajať a za ten prenájom mi niečo zaplatí,“ spresňuje.
Predseda Únie diecéznych lesov Jozef Jendrucha hovorí, že tu ide skôr o poriadok v lese ako o finančné prilepšenie. „V lese platia isté pravidlá a rôzne akcie sa tam doteraz konali na divoko, dochádzalo k výrazným poškodeniam, nechávali tam odpadky. Po prijatí zákona tam bude spätná kontrola, že po každej akcii zostane les lesom,“ dodáva.
Toho, že novú právomoc budú vlastníci zneužívať, sa obáva ekológ Robert Oružinský. Novela zákona podľa neho presne neurčuje pri akých aktivitách bude povolenie potrebné.
Z rezortu pôdohospodárstva tvrdia: „Vzhľadom na možný rozsah činností, ministerstvo nebude uvádzať príkladný zoznam, je však potrebné si uvedomiť, že ich cieľom musí byť dosiahnutie zisku,“ uviedol riaditeľ tlačového odboru Peter Hajnala.
Článok poukazuje na prirodzenosť LPS ako právnických osôb ako nepodnikateľov a nie len ako podnikateľov. Zmieňuje sa aj o význame združení neštátnych vlastníkov lesa, najmä o význame Združení neštátnych vlastníkov lesa Slovenska.
Žiadnemu rozumnému spoločenstvu nejde o to, aby dosahovalo zisky či príjmy na úkor budúcnosti. Reprezentanti urbariátov majú výhrady proti forme predkupného práva, ktorá umožňuje zmocniť sa vlastníctva spoločenstiev skupinám majúcim za cieľ iba vydrancovanie hôr.
Ani malé spoločenstvá si nemôžu dovoliť bezhlavé výruby. Ak nie kvôli samotným lesom ako takým, tak kvôli tomu, aby sa nedostali pod ďalší Damoklov meč v podobe povinnosti prihlásiť sa za platiteľa DPH.
Obávam sa, že niektoré súčasné spoločenstvá (spoločenstvá bez právnej subjektivity alebo tie, čo dosiaľ fungovali len na základe zákona o združovaní občanov) sa rozpustia. Vtedy bude vážne nebezpečenstvo bezhlavých výrubov.
Samozrejme, že hospodárenie na pôde (lesnej, pôľnohospodárskej) by malo byť na základe pozemkových spoločenstiev a nevymýšľať si iné formy hospodárenia.
Myslíte, že je v zmysle nového zákona normálne, že ak fungujúce a prosperujúce PS (aj s právnou subjektivitou) si do bodky nesplní zákonné povinnosti do konca februára budúceho roku, tak štát má právo toto PS zlikvidovať?
Pojem podnikanie treba v prvom rade chápať v daňových súvislostiach. Vo všeobecnosti platí predstava, že cieľom hospodárenia v lesoch ( vnášania nákladov ) je dosiahnutie výnosov ( zisku ). Teda, že ide o podnikanie.
Zákonné povinnosti, ktoré sa na podnikanie viažu, fungovanie spoločenstva samozrejme zaťažujú. Pre plnenie týchto povinností sú nevyhnutné nielen ekonomické ale aj personálne predpoklady. Viaceré spoločenstvá takéto predpoklady reálne nemajú.
Pozemkové spoločenstvo je tzv. osobnou spoločnosťou, ktorá hospodári na pozemkoch svojich členov . Áno nehospodári na svojom a ani si pozemky od svojich členov neprenajíma ( ako napríklad družstvo).
Spoločenstvo má ako každá iná firma pri svojom hospodárení príjmy a výdavky. Rozdiel medzi nimi predstavuje výnos z hospodárenia ( zisk ) a ten delí členom spoločenstva ( „spoločníkom firmy“ ).
Prvoradým účelom podnikania je „zarobiť pre vlastníkov firmy“. Na základe toho sa právnické osoby členia na podnikateľov a nepodnikateľov. Aj právnická osoba nepodnikateľ môže mať príjem. Spôsob jeho nadobudnutia a predovšetkým použitia je však viazaný zákonom.
Od jedného či od všetkých a na všetky parcely? Alebo budete na ministerstve vydávať certifikát vstupu do lesa pre občana Slovenska za poplatok na vaše platy za naše peniaze?
Bolo by dobré, keby rezort pôdohospodárstva (Jahnátek, Mizerák a spol.) pri novelizácii predmetného zákona podpismi preukázal, že niečo takéto si želá a vyvstalo minimálne od polovice občanov SR, čiže minimálne od polovice vlastníkov SR, nie od pár jedincov od zeleného stola a že to má reálny význam v prospech SR, jej občanov a nie naopak.
Znenia a uplatňovanie zákonov dosahujú hranicu a úroveň ich tvorcov. Bohužiaľ, už aj verejne a otovrene sa pomenúva a použijem tu termín z jednej internetovej diskusie - byrokratický psychopatizmus. Táto spoločnosť sa rúti do veľmi veľkých problémov.
Vláda ľudu úplne odtrhnutá od vôle a potreby ľudu. Ľud nevládne, demokracia nie je. Princípy demokracie však vždy platia - menšina sa prispôsobuje väčšine, nie naopak.
Malé spoločenstvo - 40 ha lesa a cca 20 spoluvlastníkov, doposiaľ spoločenstvo fyzických osôb , bez právnej subjektivity. Les je nevhodný na ťažbu, ktorá prináša zisk, predpisuje to Lesný hospodársky plán, ktorý dovoľuje minimálny výrub starých a poškodených stromov a vyžaduje zalesnenie, ochranu a pod.
Zákon však vyžaduje natvrdo staré združenie zrušiť. Nemyslíte, že tvorcovia zákona mali iba " veľké oči" aby "chudoba" prispievala každý roka do deravého štátneho rozpočtu?
To či vlastníci ( členovia pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity ) založia pozemkové spoločenstvo podľa zákona č. 97/2013 je len na ich rozhodnutí.
Pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity nepozná nový zákon preto, lebo aby bolo právoplatné akékoľvek konanie nejakého zástupcu spoločenstva, tak by musel mať na každý úkon splnomocnenie.
Vlastníci urobili gesto a pristúpili na podmienku, zoskupte sa, aby sme vám mohli vydať ucelený hospodársky lesný celok. Vtedy jednotlivé parcely už nebolo potrebné vymeriavať.
Zánikom pozemkového spoločenstva spoločná nehnuteľnosť nezaniká. Jej vlastníci teda musia aj naďalej nevyhnutne hospodáriť spoločne.
Nový zákon o PS bol šití horúcou ihlou a hlavne jednostranne bez osôb, ktorých sa to výsostne týka. Preto sú tieto prirodzené zmätky.
Mali sa vytvoriť dva typy PS (s právnou subjektivitou), pre PS malých výmer s menším počtom vlastníkov, ktoré by mali zredukované vedenie, zastupovanie, kontrolné orgány a pod. a PS väčších výmer, na ktoré by platili štandardné pravidlá o fungovaní PS, ako boli doteraz.
tags: #najom #lesa #nestatnych #vlastnikov #podmienky