
Tento článok sa zaoberá podmienkami a aspektmi nájmu lesných porastov na Slovensku, pričom zohľadňuje legislatívny rámec a praktické implikácie pre vlastníkov, nájomcov a obhospodarovateľov lesa.
Nájom lesných pozemkov sa riadi viacerými právnymi predpismi, vrátane Občianskeho zákonníka a zákona o lesoch. Od 1. júla sa nájomné zmluvy v lesoch presúvajú zo zákona o pôde pod zákon o lesoch. Proces sa meniť nebude, avšak do zmlúv pribudli nové ustanovenia.
Ak je predmetom nájmu lesný pozemok vo vlastníctve štátu, okrem lesných pozemkov nadobudnutých do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu, na uzavretie zmluvy o nájme sa vyžaduje súhlas ministerstva podľa osobitného predpisu. Ak nie je dohodnuté inak, lesný pozemok sa nájomcovi prenecháva najmenej na desať rokov. Ak je zmluva o nájme lesného pozemku uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 30 rokov.
Nájomca lesného pozemku prenechaného na hospodárenie v lesoch je oprávnený využívať ho a brať z neho úžitky v súlade s osobitnými predpismi a s lesným hospodárskym plánom a inými opatreniami podľa týchto osobitných predpisov.
Pri dohodnutí nájomného sa prihliada na vek lesných porastov a plnenie úloh ustanovených osobitnými predpismi. Evidencia lesných pozemkov v užívaní nájomcu sa spravuje osobitnými predpismi.
Prečítajte si tiež: Podmienky prenájmu priestorov pre jasle
Hospodárenie v lesoch sa vykonáva aj eviduje na porast, a nie na parcelu. Zákon o lesoch totiž určuje, že v lese sa hospodári na takzvaných jednotkách priestorového rozdelenia lesa, ktoré sa nazývajú porast. Nie je evidovaný v katastri na liste vlastníctva, ide o lesnícke špecifikum. Pokrytie lesných pozemkov podľa katastrálnej mapy s plochou tohto porastu podľa porastovej mapy vykonáva pozemkový a lesný odbor okresného úradu. Na ploche porastu sa môže nachádzať viac pozemkov alebo ich častí. Porast s lesnými pozemkami viacerých vlastníkov sa považuje podľa Občianskeho zákonníka za takzvanú vec spoločnú. Tieto špecifiká sa uplatňujú aj pri úprave nájomných vzťahov k lesným pozemkom.
O uzatvorení nájomnej zmluvy na takúto spoločnú vec, teda spoločný porast, rozhodujú väčšinoví vlastníci. Oprávňuje ich na to Občiansky zákonník. Ten, kto preukáže k takejto spoločnej veci väčšinové práva, je oprávnený hospodáriť s celou vecou spoločnou. Ak sú na liste vlastníctva k parcele zapísaní viacerí spoluvlastníci a títo splnomocnili alebo iným prejavom vôle umožnili jednému z nich alebo aj inej osobe, napríklad nájomcovi, aby hospodáril na tejto parcele, tak takáto osoba hospodári s celou parcelou. Potrebný je však prejav vôle, ktorý reprezentuje viac ako polovicu vlastníckych práv. Občiansky zákonník nepožaduje k menšinovej časti uzatvorenie nájomnej zmluvy. Tento princíp platí podľa zákona o lesoch aj pre porast.
Ak k výmere, ktorá tvorí väčšinu z plochy porastu, teda viac ako 50 percent, preukáže určitá osoba viac ako polovicu vlastníckych alebo iných, napríklad nájomných práv, z ktorých vyplýva oprávnenie hospodáriť v lese, takáto osoba je oprávnená hospodáriť s celým porastom.
Zmena parciel geometrickým plánom a ich účelová príprava na výstavbu rodinných domov nemusí automaticky znamenať dôvod na predčasné ukončenie nájomných zmlúv. Závisí to od presného znenia nájomných zmlúv a dohodnutých podmienok medzi vlastníkmi a nájomcami. Spravidla platí, že ak nájomná zmluva bola uzatvorená na určitý čas a neobsahuje ustanovenia o možnosti predčasného ukončenia v prípade zmeny účelu pozemku či jeho rozdelenia, nájom ostáva platný až do skončenia doby nájmu alebo dohody oboch strán o jeho predčasnom ukončení.
Ak je v nájomnej zmluve výslovne uvedené, že pozemok sa prenajíma na poľnohospodárske účely, a v dôsledku zmeny územného plánu a rozdelenia parciel už nie je možné alebo povolené pozemok naďalej využívať na poľnohospodárstvo (napr. obec vydá stavebné povolenie alebo začne stavebné konanie), môže to byť dôvodom na výpoveď zmluvy podľa § 679 Občianskeho zákonníka, ak zanikol dôvod, pre ktorý bola zmluva uzatvorená. Samotná zmena v katastri však nestačí - rozhodujúce je reálne znemožnenie poľnohospodárskeho využívania.
Prečítajte si tiež: Sprievodca zdaňovaním pre dôchodcov
V prípade nezaplateného nájomného na základe zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy má prenajímateľ právo vymáhať nezaplatené sumy. Ako dedička po zomrelej prenajímateľke zákon umožňuje pokračovať v jej právnom postavení, čím na ňu prechádzajú aj práva a povinnosti z nájomnej zmluvy. Odporúča sa zaslať nájomcovi výzvu na úhradu doteraz nezaplateného nájomného z pozemkov v zmysle platnej nájomnej zmluvy. Čo sa týka výpovede nájomnej zmluvy, tá je možná, ale za určitých okolností. Zmluva na neurčitú dobu môže byť vypovedaná, ak sa dodrží príslušná výpovedná lehota.
Urbárska spoločnosť si neprenajíma pozemky, teda môže, ale jej podstata je v tom, že hospodári na urbárskych pozemkoch. Vlastníctvo týchto pozemkov, vrátane toho, čo na nich rastie je iba formálne. K scudzovaniu lesných porastov dochádza ale v lesných pozemkových spoločenstvách, ktorých vlastníci sa pri navracaní lesných pozemkoch združili, aby ich mohli spoločne obrábať.
Vlastníci idú do spoločenstva s vedomím, že kvalita lesov, respektíve drevnej hmoty nie je na všetkých pozemkoch rovnaká. Niekde sa už dá rúbať, inde neskôr. Vlastníci tých pozemkov, kde sa rúbe si uvedomujú, že s tržbami na ich porasty sa budú deliť s ostatnými členmi, neskôr sa zase tí ostatní budú deliť s nimi. K prisvojovaniu by nedochádzalo, ak by spoločenstvo tržby rozdelilo jednotlivým členom samozrejme, že po odpočítaní výdajov. A jednotliví členovia by potom z toho odviedli daň. Skutočnosť je však iná.
Spoločenstvo si vykazuje tržbu za drevnú hmotu ako svoj výnos. Aj výdaje vykazuje ako svoje náklady. Rozdielom je zisk z ktorého platí daň spoločnosť. Pre členov, ktorý majú vyššie príjmy ako je hranica pre daňovú úľavu je to jedno. Samotné spoločenstvá sú v tomto nevinne. Legislatíva sa obecne vykladá v tom zmysle, že spoločenstvá sú podnikatelia. A aby mohli byť podnikateľmi, musia si prisvojiť drevnú hmotu členov. Ak by sa pokúsili o režim neprisvojovania, tak by s veľkou pravdepodobnosťou narazili. A hľadisko daňovej opatrnosti hovorí, radšej platiť ako naraziť.
Orgán štátnej správy lesného hospodárstva vedie evidenciu lesných pozemkov, porastov a ostatných lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesa, odborných lesných hospodárov a právnických osôb zabezpečujúcich činnosť hospodára.
Prečítajte si tiež: Nájomná zmluva: Jednotlivý manžel
Návrh na zápis obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov obsahuje:
Osobe vznikajú práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa k porastu alebo jeho časti, k ostatnému lesnému pozemku alebo jeho časti alebo k pozemku podľa § 37 ods. 2 najskôr dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zápise do evidencie lesných pozemkov, ak zo zápisu do evidencie lesných pozemkov alebo z § 51c alebo 51d nevyplýva iný deň.
Lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov, alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri rozhodovaní sa zohľadňuje:
S odlesňovaním vyňatého pozemku možno začať až po uhradení náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa podľa § 9 okrem oslobodenia od odvodu podľa § 9 ods. 7 alebo uhrádzania v splátkach podľa § 9 ods. 10.