
Nájom nebytových priestorov predstavuje dôležitý aspekt podnikateľského prostredia. Právna úprava tejto oblasti je obsiahla a vyžaduje si dôkladné porozumenie. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o zákonnej úprave nájmu nebytových priestorov na Slovensku, s cieľom objasniť kľúčové aspekty a upozorniť na potenciálne úskalia.
V súčasnosti je nájomná zmluva najčastejším právnym dôvodom na prenechanie užívania cudzej veci. Všeobecná úprava nájomnej zmluvy je upravená v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Ustanovenia OZ týkajúce sa nájomnej zmluvy môžeme aplikovať aj na osobitné druhy nájmu do tej miery, do akej ich neupravuje špeciálna právna úprava. K takejto špeciálnej právnej úprave patrí aj zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o nájme nebytových priestorov“).
Pri uzatváraní zmluvy podľa zákona o nájme nebytových priestorov je dôležité presne a dôkladne určiť podstatné náležitosti tejto zmluvy a predísť tak absolútnej neplatnosti zmluvy. Medzi tieto náležitosti patrí:
Predmet nájmu: Nájomná zmluva musí obsahovať presné označenie predmetu. Za nebytové priestory sa považujú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. Nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
Účel nájmu: Jedným z príkladov je vymedzenie účelu nájmu. Účel nájmu znamená obsah niektorého z predmetov podnikania nájomcu (väčšinou toho prevažujúceho), ktorý však musí byť v súlade so stavebnotechnickým určením nebytového priestoru vyplývajúceho z príslušného kolaudačného rozhodnutia, prípadne stavebného povolenia, alebo rozhodnutia stavebného úradu o zmene účelu stavby. Správna špecifikácia účelu nájmu v nadväznosti na kolaudačné rozhodnutia si pri príprave nájomnej zmluvy zaslúži zvýšenú pozornosť. Uvedené platí najmä pre nájomcu, ktorého konanie v rozpore s účelom uvedeným v zmluve zakladá zákonný výpovedný dôvod na prospech prenajímateľa.
Prečítajte si tiež: Podmienky prenájmu priestorov pre jasle
Výška nájomného: Ďalším podstatným znakom, ktorého absencia alebo nesprávne vymedzenie má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy je určenie výšky nájomného. Nie je teda možné uzavrieť nájomnú zmluvu podľa tohto zákona bez určenia výšky nájomného tak, ako je to možné pri zmluve uzavretej podľa občianskeho zákonníka. Výšku nájomného je potrebné presne špecifikovať a určiť splatnosť nájomného a spôsob platenia. Pokiaľ by však do ceny nájomného bola zahrnutá aj cena služieb spojených s užívaním nebytových priestorov, bola by nájomná zmluva neplatná. Výška odplaty za tieto služby musí byť stanovená samostatne.
Doba nájmu: Ak nejde o nájom na neurčitý čas, zmluva musí obsahovať čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Zmluva musí mať písomnú formu.
Nájom a podnájom nebytových priestorov skončí tiež uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. Nájom nebytového priestoru zaniká:
Ak bola daná písomná výpoveď jednou zo zmluvných strán, skončí sa nájom v zmysle tejto zmluvy uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola druhej zmluvnej strane výpoveď doručená. Nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia písomného odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane.
Prečítajte si tiež: Sprievodca zdaňovaním pre dôchodcov
V zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka „Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.“
Staršie súdne rozhodnutia (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 26 Cdo 4903/2008 alebo sp. zn. Napr. v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 26 Cdo 899/2008: „Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov neobsahuje osobitné ustanovenia upravujúce podmienky, za ktorých môže dôjsť ku konkludentnému predĺženiu doby nájmu nebytových priestorov. Vzhľadom na absenciu osobitnej úpravy sa v otázke obnovenia doby nájmu aj v nájomných vzťahoch upravujúcich nájom nebytových priestorov použijú ustanovenia OZ, konkrétne § 676 ods.“
Na druhej strane vyššie uvedené staršie rozhodnutia boli prelomené uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Právna úprava skončenia nájmu nebytového priestoru uzavretého na určitý čas obsiahnutá v ustanovení § 9 zákona č. 116/1990 Zb. Ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obnovení nájmu sa nepoužije na nájom nebytového priestoru, ktorý skončil uplynutím dojednaného času podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. To znamená, že § 676 ods. Na toto uznesenie sa odvolávajú aj následné rozsudky krajských súdov (KS Žilina sp. zn. 14Cob/42/2022 a KS Trenčín, sp. zn.
Zhrnutie: Ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať na nájom nebytových priestorov, keďže zákon č. 116/1990 Zb.
Nakoľko v zákone č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nenájdeme úpravu možnosti odstúpenia od zmluvy, je potrebné vychádzať z ustanovení obsiahnutých v Občianskom zákonníku. Odstúpiť od zmluvy je možné iba v prípadoch kedy to zákon umožňuje alebo upravuje samotná zmluva.
Prečítajte si tiež: Nájomná zmluva: Jednotlivý manžel
Podľa ust. -§- 679 ods 3 Občianskeho zákonníka môže prenajímateľ kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda.
Napriek vyššie uvedenému ustanoveniu Občianskeho zákonníka Najvyšší súd SR v Uznesení zo dňa 28. novembra 2012 sp. zn. 2 Cdo 216/2011 pripustil možnosť dohodnutia odstúpenia od zmluvy o nájme nebytových priestorov z dôvodu nezaplatenia nájomného. Najvyšší súd SR v tomto Uznesení vyjadril názor, že ani ust. § u 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka nebráni účastníkom zmluvy o nájme nebytových priestorov dojednať si možnosť odstúpenia od zmluvy pre nezaplatenie nájomného. Tiež NS SR konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka ani z ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. vyvodiť vylúčenie možnosti aplikácie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch aj na dojednanie v nájomnej zmluve o možnosti odstúpenia od zmluvy z dôvodu nezaplatenia nájomného. A teda Účastníkom právneho úkonu, ktorí rešpektujú dôsledky plynúce z kogentnej špeciálnej úpravy, nemožno uprieť, aby si v medziach daných všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka dohodli aj taký spôsob zániku ich zmluvného záväzku, ktorý má oporu v platnom práve. Dispozitívne ustanovenie § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka nebránilo účastníkom zmluvy o nájme nebytových priestorov dojednať̌ si možnosti odstúpenia od zmluvy pre prípad neplatenia nájomného.
Nájomná zmluva musí obsahovať presné označenie zmluvných strán:
tags: #najom #nebytovych #priestorov #zakon