
Rozvod manželstva je spojený s mnohými právnymi a praktickými krokmi, pričom jedným z najdôležitejších je vyporiadanie majetku, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, čo BSM znamená, ako sa vyporiadava a aké sú povinnosti po rozvode v súvislosti s majetkom.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je majetkový režim, ktorý vzniká uzavretím manželstva. Upravuje, ktoré veci a majetkové práva patria obom manželom spoločne. Právna úprava BSM je obsiahnutá v Občianskom zákonníku.
BSM vzniká dňom uzavretia manželstva. V zmysle § 148 OZ „Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.“ Manželstvo zaniká smrťou jedného z manželov, vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho alebo rozvodom. Rozvod je v súčasnosti čoraz častejšou formou zániku manželstva.
Vyporiadanie BSM je nevyhnutným dôsledkom jeho zániku. Občiansky zákonník upravuje tri základné formy majetkového vyporiadania BSM:
Najvhodnejším riešením pre manželov je vyporiadanie BSM dohodou. Tento spôsob je najprijateľnejší, ak sú manželia schopní dospieť ku konsenzu o ich majetku. Dohoda je menej finančne náročná než súdne vyporiadanie a nepodlieha schváleniu súdom.
Prečítajte si tiež: Povinnosti príjemcu invalidného dôchodku
Dohoda sa musí vzťahovať na všetok majetok a všetky veci, ktoré patrili do BSM. Ak sa dohoda nevzťahuje na všetok majetok, môže sa niektorý z manželov domáhať súdnou cestou, aby súd vyporiadal aj doteraz nevyporiadaný majetok. V takomto prípade by súd rozhodoval o celom majetku a predchádzajúca dohoda by stratila platnosť.
Zákon vyžaduje písomnú formu dohody len vtedy, ak predmetom vyporiadania je nehnuteľný majetok, a to vzhľadom na spôsob nadobúdania vlastníctva k nehnuteľným veciam. Z dôvodu právnej istoty je účelné uzatvoriť dohodu vždy v písomnej forme, ideálne do troch rokov od zániku manželstva.
Ak dôjde k vyporiadaniu majetku dohodou, manželia sú si povinní vydať na požiadanie potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, a to v písomnej podobe.
Ak sa manželia nedohodnú o usporiadaní svojich majetkových pomerov po rozvode, prichádza do úvahy vyporiadanie súdnou cestou. Táto forma je časovo zdĺhavá a finančne náročná.
Súdny poplatok za podanie návrhu na vyporiadanie BSM na súd je 66 €. Ak sa konanie skončí rozsudkom, finálny poplatok súdu bude predstavovať 3% z hodnoty predmetu konania (1% pri súdnom zmieri), najmenej však bude vo výške 66 €, najviac vo výške 16.596,50 €.
Prečítajte si tiež: Úrad Práce a evidencia
Súd zisťuje rozsah celého spoločného majetku a jeho hodnotu, a to všetkých vecí osobitne. Ak sa manželia o hodnote jednotlivých vecí nedohodnú, súd zisťuje hodnotu majetku znaleckým posudkom, čím vznikajú ďalšie náklady pre strany.
Súd vychádza zo zásad vyplývajúcich z § 150 OZ, kedy sa má za to, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho osobného majetku vynaložil na spoločný majetok, a súčasne je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Súd rovnako prihliada na záujmy maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
V praxi nie je možné, aby hodnota vecí rozdelených medzi manželov bola u oboch rovnaká. Preto súd spravidla uloží tomu z manželov, ktorý nadobudol veci vo vyššej hodnote, aby druhému z manželov poskytol adekvátnu finančnú náhradu.
Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, nastupuje zo zákona fikcia vyporiadania.
Pokiaľ ide o hnuteľné veci, platí, že manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Prečítajte si tiež: Ukončenie pracovného pomeru a povinnosti
Občiansky zákonník neustanovuje, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM, nakoľko podľa ustanovenia § 143 OZ do BSM nepatria. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 2 Cdo 113/2007 poukázal na súdnu prax zastávajúcu stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom ich vyporiadania je, že vznikli za trvania BSM, v súvislosti s ich hospodárskym spoločenstvom a že existujú v dobe zániku manželstva.
Do BSM patrí všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom, darom alebo reštitúciou, ako aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.
Ak čo i len jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa hodnota tohto obchodného podielu súčasťou BSM manželov.
Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
Súd na návrh zruší BSM, ak jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.
Dohodu o vyporiadaní BSM môžu manželia uzatvoriť a návrh na súd pre prípad neúspechu pri mimosúdnom vyporiadaní môže ktorýkoľvek z manželov podať do troch rokov od zániku BSM.
Ak po uplynutí troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Vzhľadom na finančnú náročnosť a časovú zdĺhavosť súdneho konania sa vždy odporúča vynaložiť čo najväčšie úsilie na mimosúdne vyriešenie veci.
Pri vyporiadaní BSM sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z bývalých manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Ak manžel začne podnikať a na podnikanie si vezme pôžičku, záväzok z tejto pôžičky môže zasiahnuť aj spoločný majetok. Preto je rozumné uvažovať o ochrane majetku, napríklad zúžením alebo zrušením BSM.
Ak mimosúdna dohoda nie je možná, je potrebné byť pripravený v súdnom konaní ustáť nielen emočne ťažké chvíle, ale mať pripravenú aj potrebnú právnu argumentáciu, ktorou možno svoje postavenie v spore upevniť.
Bezpodielové spoluvlastníctvo je možné vyporiadať aj v dedičskom konaní. V prípade zániku BSM smrťou jedného z manželov sa mení okruh subjektov vyporiadania. Týmito sa stávajú dediči zosnulého manžela a pozostalý manžel. Tá časť majetku, ktorá po vyporiadaní pripadne zosnulému manželovi sa stáva predmetom dedičstva.
tags: #povinnosti #po #rozvode #vyporiadanie #BSM