
Vlastníctvo nehnuteľnosti je základné právo, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Avšak, toto právo nie je absolútne a môže byť obmedzené v prípadoch, kedy to vyžaduje verejný záujem, alebo v záujme iných osôb. Jedným z týchto obmedzení je aj zriadenie vecného bremena v prospech prevádzkovateľa energetickej siete, ktoré umožňuje rozvod elektriny cez cudzí pozemok. Tento článok sa zameriava na práva a povinnosti vlastníkov nehnuteľností v súvislosti s vecným bremenom pre rozvod elektriny, ako aj na súvisiace aspekty, ako sú ochranné pásma, náhrady a možnosti vysťahovania osôb z nehnuteľnosti.
Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike upravuje prípady, kedy zákon pripúšťa obmedzenie vlastníckeho práva. Podľa tohto zákona, držiteľ povolenia na podnikanie v energetike má určité oprávnenia, ktoré zodpovedajú povinnostiam vlastníkov dotknutých nehnuteľností a majú charakter vecných bremien.
Vlastník nehnuteľnosti má v zmysle § 11 ods. 10 zákona o energetike nárok na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena. Tento nárok si môže uplatniť u držiteľa povolenia na podnikanie v energetike alebo ním poverenej osoby do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa vlastník o uplatnení vecného bremena dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností.
Okrem nároku na náhradu má vlastník dotknutej nehnuteľnosti právo požiadať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví o vydanie rozhodnutia o zániku oprávnení držiteľa povolenia na podnikanie v energetike, vrátane oprávnenia zriaďovania stavieb na cudzom pozemku. K žiadosti o vydanie rozhodnutia je vlastník nehnuteľnosti povinný pripojiť stanovisko príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
Na ochranu zariadení sústavy sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku.
Prečítajte si tiež: Podmienky prenájmu priestorov pre jasle
Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Vzdialenosť obidvoch rovín od krajných vodičov je rôzna a závisí od výšky napätia.
V ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia a pod elektrickým vedením je zakázané zriaďovať stavby, konštrukcie a skládky, vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m, uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky, vykonávať činnosti ohrozujúce bezpečnosť osôb a majetku, a vykonávať činnosti ohrozujúce elektrické vedenie a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy.
Vlastník nehnuteľnosti je povinný umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia prístup a príjazd k vedeniu a na ten účel umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia udržiavať priestor pod vedením a voľný pruh pozemkov (bezlesie) so šírkou 4 m po oboch stranách vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia.
Ochranné pásma plynárenských zariadení sú priestory v bezprostrednej blízkosti plynovodov alebo plynárenských zariadení, ktoré sú vymedzené vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť sa meria kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je rôzna a závisí od menovitej svetlosti plynovodu.
V ochrannom pásme plynárenského zariadenia je možné zriaďovať stavby iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete.
Prečítajte si tiež: Sprievodca zdaňovaním pre dôchodcov
Bezpečnostné pásma plynárenských zariadení sú určené na zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach alebo na zmiernenie ich dopadov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Bezpečnostné pásmo je priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Zriaďovať stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete.
V prípade, že manžel nemá trvalý pobyt v nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve manželky, a odmieta sa dobrovoľne vysťahovať, môže manželka postupovať nasledovne:
Pred podaním žaloby sa odporúča konzultovať vec s advokátom, ktorý poskytne konkrétne právne rady týkajúce sa danej situácie.
Ak strýko dlhodobo býva v dome, ktorý vlastnia jeho deti (alebo deti jeho súrodenca), a nemá žiadny právny titul na bývanie (napr. nájomná zmluva, vecné bremeno), môžu deti žiadať jeho vysťahovanie. V takomto prípade je dôležité:
Postup pri vysťahovaní osoby, ktorá neoprávnene obýva nehnuteľnosť, sa nemení pre osoby staršie ako 60 rokov. Vysťahovanie takýchto osôb sa rieši prostredníctvom súdneho konania, kde je potrebné podať návrh na vypratanie nehnuteľnosti. Súd následne rozhodne na základe predložených dôkazov o tom, či má osoba nehnuteľnosť vypratať.
Prečítajte si tiež: Nájomná zmluva: Jednotlivý manžel
Vo všeobecnosti zákony neustanovujú špeciálny režim pre vysťahovanie osôb nad 60 rokov. Avšak, v niektorých prípadoch môže súd prihliadať na zvláštne okolnosti a zraniteľnosť osôb, čo môže ovplyvniť rozhodnutie. Napríklad, ak by to predstavovalo rozpor s dobrými mravmi, súd môže k tomu prihliadať.
Ak matka, ako majiteľka bytu, sa voči svojmu dieťaťu chová neprimerane, vyhráža sa mu a šikanuje, dieťa má určité práva. Matka má právo vystahovať dieťa z bytu, ak na to existuje právny dôvod (napr. dieťa hrubo porušuje pravidlá bývania, neplatí nájom, alebo inak narúša pokojné užívanie bytu). Avšak, aj v tomto prípade musí matka postupovať v súlade so zákonom a podať na súd žalobu o vypratanie. Súd bude skúmať všetky okolnosti prípadu a rozhodne, či je vystahovanie oprávnené.