
Účtovanie nákladov za nájomné platené pozadu je komplexná téma, ktorá si vyžaduje dôkladné pochopenie daňových a účtovných predpisov. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tejto problematike, s cieľom objasniť postupy a pravidlá pre správne účtovanie nákladov za nájomné platené pozadu.
V podnikateľskom prostredí je bežné, že spoločnosti prenajímajú majetok, ako sú nehnuteľnosti alebo hnuteľné veci, a platby za nájomné sa uskutočňujú so oneskorením. Táto situácia si vyžaduje špecifický prístup v účtovníctve, aby sa zabezpečilo, že náklady sú správne priradené k príslušnému účtovnému obdobiu.
Základným princípom účtovania je priradenie nákladov a výnosov k obdobiu, s ktorým časovo a vecne súvisia. Tento princíp, známy ako akruálny princíp, zohľadňuje, že náklady a výnosy sa účtujú vtedy, keď vzniknú, a nie vtedy, keď sú spojené s peňažným výdavkom alebo príjmom.
Na zabezpečenie správneho priradenia nákladov a výnosov sa používa časové rozlíšenie. Časové rozlíšenie je proces, pri ktorom sa náklady a výnosy priraďujú k obdobiu, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, kedy boli zaplatené alebo prijaté.
Na účtovanie časového rozlíšenia nákladov a výnosov sa používa účtovná skupina 38, ktorá zahŕňa účty ako:
Prečítajte si tiež: Podmienky prenájmu priestorov pre jasle
Zákon o dani z príjmov (§ 17 ods. 19) stanovuje, že určité výdavky (náklady) sú súčasťou základu dane až po zaplatení. Medzi tieto položky patria aj výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.
To znamená, že nájomné, ktoré bolo zaúčtované do nákladov v jednom roku, ale zaplatené až v nasledujúcom roku, sa považuje za daňový výdavok až v roku, kedy bolo reálne zaplatené.
Spoločnosť prenajíma od fyzickej osoby - podnikateľa nebytové priestory za dohodnuté mesačné nájomné 2 000 €. Na nájomnom zúčtovanom na účte 518 v roku 2025 dlhuje k 31.12.2025 sumu 4 000 €. Uvedené nájomné zaplatí spoločnosť fyzickej osobe až v roku 2026. Keďže je nájomné podľa § 17 ods.19 písm. b) zákona o dani z príjmov u nájomcu daňovým výdavkom až po zaplatení, nájomné vo výške 4 000 € je v roku 2025 pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Do základu dane sa nájomné zahrnie až po zaplatení, t. j. v roku 2026.
Ak spoločnosť zaúčtovala nájomné do nákladov v jednom roku, ale k 31. decembru daného roka nebolo nájomné zaplatené, je potrebné túto sumu pripočítať k výsledku hospodárenia pri zistení základu dane. V nasledujúcom roku, po zaplatení nájomného, sa táto suma zahrnie do základu dane.
Ak spoločnosť uhradí nájomné vopred na budúce obdobie, zaúčtuje sa táto suma na účet 381 - Náklady budúcich období. V nasledujúcich obdobiach sa postupne zúčtováva alikvotná časť nájomného do nákladov.
Prečítajte si tiež: Sprievodca zdaňovaním pre dôchodcov
Ak sú v nájomnej zmluve dohodnuté oddelené platby za nájom a za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti (napr. platby za energie), na strane nájomcu sa všetky tieto výdavky (náklady) posudzujú podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov a sú súčasťou základu dane až po zaplatení.
Spoločnosť si prenajala od inej právnickej osoby nákladné motorové vozidlo na obdobie od 1.12.2025 do 28.2.2026. Mesačné nájomné bolo dohodnuté vo výške 1 000 €. Spoločnosť uhradila nájomné spolu za 3 mesiace, t.j. vo výške 3 000 €, dňa 2.1.2026. Nájomca nemôže považovať nájomné pripadajúce na december 2025 za daňový výdavok tohto roka, keďže k úhrade nájomného došlo až v roku 2026. Spoločnosť je teda povinná nájomné zaúčtované v nákladoch v roku 2025 vo výške 1 000 € pri zistení základu dane k výsledku hospodárenia pripočítať. Do základu dane sa nájomné za december zahrnie až po zaplatení, t.j. v roku 2026.
Spoločnosť má uzatvorenú licenčnú zmluvu na využívanie ochrannej známky a dizajnov s majiteľom priemyselných práv, ktorý je nerezidentom SR. Licenčné poplatky vyplývajúce zo zmluvy fakturuje poskytovateľ licencie (majiteľ) mesačne vo výške 150 €. K 31.12.2025 spoločnosť nemá uhradené faktúry vo výške 450 €. Vzťahuje sa § 17 ods. Keďže podstatou týchto príjmov je to, že vlastník poskytuje inej osobe právo na dočasné užívanie veci počas dohodnutej doby za dohodnutú odplatu, čo je veľmi blízke nájomnému v zmysle Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov sa použije aj na výdavky (náklady) na nájomné poukazované v prospech nerezidenta, ktoré sa vzťahujú k príjmom podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1, 2 a 4 a písm.
Spoločnosť má uzatvorenú zmluvu na prenájom nehnuteľnosti. Platby za nájom a služby spojené s užívaním nehnuteľnosti (platby za dodávku elektrickej energie, vody, tepla na vykurovanie a teplej úžitkovej vody, plynu, upratovanie spoločných priestorov a odvoz odpadu) má s prenajímateľom v nájomnej zmluve dohodnuté oddelene, a to mesačné nájomné vo výške 200 € a platby za služby vo výške 200 €. K 31.12. Tak ako sú posudzované príjmy z prenájmu u prenajímateľa, je potrebné posudzovať aj výdavky (náklady) súvisiace s prenájmom u nájomcu. Ak sú platby v nájomnej zmluve dohodnuté oddelene za nájom a oddelene za služby súvisiace s prenájmom vrátane energií a nájomca ich platí prenajímateľovi, na strane prenajímateľa sú všetky tieto platby považované za príjmy z prenájmu. Na strane nájomcu sa všetky tieto výdavky (náklady) posudzujú podľa § 17 ods.19 písm. b) zákona o dani z príjmov a sú súčasťou základu dane až po zaplatení.
Od 1.1.2016 zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty umožňuje aj osobitný režim odpočtu DPH, a to v § 68d ods. 5, kde sa priamo uvádza, že právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d ods. 2 uplatnil iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom podľa § 68d ods. 2 dodávateľovi. Ak platiteľ podľa § 68d ods. 2 zaplatí len časť protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.
Prečítajte si tiež: Nájomná zmluva: Jednotlivý manžel