
Poľnohospodárska pôda predstavuje kľúčovú komoditu v agrosektore. S cieľom obmedziť špekulácie pri prenájme poľnohospodárskych pozemkov, vysoké nájmy a zlepšiť nájomné vzťahy, prijala Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Táto novela, účinná od 1. mája 2018, priniesla významné zmeny v oblasti nájmu poľnohospodárskej pôdy.
Novela zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov priniesla presnejšiu špecifikáciu pojmu poľnohospodársky pozemok. Od 1. mája 2018 sa za poľnohospodársky pozemok považuje:
Táto bližšia špecifikácia bola prijatá s cieľom zabrániť špekulantom v získavaní poľnohospodárskej pôdy a jej následnom využívaní na nepoľnohospodárske účely.
Do účinnosti novely sa na nájom poľnohospodárskej pôdy nevyžadovala písomná nájomná zmluva. Novela to zmenila a od 1. mája 2018 zavádza, že každý nájomný vzťah poľnohospodárskej pôdy musí byť deklarovaný písomnou nájomnou zmluvou. Inými slovami, bez písomnej nájomnej zmluvy nájom nevzniká. Nájomná zmluva musí obsahovať:
Novela zákona sa dotkla aj maximálnej dĺžky nájmu. Od 1. mája 2018 sa pozemok na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na 5 rokov a najviac na 15 rokov. Maximálna prípustná doba nájmu poľnohospodárskeho pozemku tak bola skrátená z 25 rokov na 15 rokov.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Novela zákona sa dotkla aj spôsobu ukončenia nájmu pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. V prípade uzatvorenia nájmu na užívanie takejto pôdy na dobu neurčitú je možné nájomnú zmluvu vypovedať s lehotou 5 rokov. Výpoveď musí byť písomná.
Ďalšou významnou zmenou, ktorú priniesla novela, je koniec automatického predĺženia nájomnej zmluvy. Do 30. apríla 2018 platilo, že aj keď sa skončila doba nájmu dohodnutá v nájomnej zmluve, dochádzalo k automatickému predĺženiu nájomnej zmluvy. Prenajímateľ a nájomca nemuseli uzatvoriť novú nájomnú zmluvu a nájomca aj napriek tomu mohol pokračovať v užívaní poľnohospodárskeho pozemku.
Novela zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov takéto automatické predĺženie nájomnej zmluvy zrušila. Zrušenie automatického predĺženia nájomných zmlúv sa týka aj tých zmlúv, ktoré boli uzavreté ešte pred účinnosťou tejto novely - teda zmlúv, ktoré boli uzavreté do 30. apríla 2018.
Dôvodom zrušenia automatického predĺženia nájomných zmlúv boli ťažkosti menších poľnohospodárov a bežných občanov pri získavaní prístupu k vlastnej pôde, aby ju mohli sami využívať. Taktiež vznikali problémy pri poskytovaní priamych platieb zo štátneho rozpočtu, keď si nárok na podporu uplatňoval jednak doterajší nájomca (na základe automatického predĺženia nájomnej zmluvy) a súčasne aj tretia osoba, s ktorou prenajímateľ uzatvoril novú nájomnú zmluvu.
V dôsledku zrušenia automatického predĺženia nájomnej zmluvy tak prenajímateľ a nájomca budú musieť uzatvoriť novú písomnú nájomnú zmluvu vždy, keď uplynie doba nájmu dohodnutá v predchádzajúcej nájomnej zmluve. Ak neuzavrú novú nájomnú zmluvu, nájomca bude povinný vydať prenajímateľovi poľnohospodársky pozemok najneskôr do 30 dní od zberu úrody alebo do konca kalendárneho roka, ak nebola založená úroda.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Novela zákona však myslí na zodpovedných nájomcov a ponecháva im prednostné právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy za nájomné v obvyklej výške. Podmienkou je, aby si nájomca riadne a včas plnil svoje povinnosti z nájomnej zmluvy.
Prednostné právo však neplatí úplne bez výhrad. Neuplatní sa napríklad vtedy, ak novým nájomcom má byť blízka osoba prenajímateľovi, ak došlo k zmene vlastníka poľnohospodárskeho pozemku alebo ak prenajímateľ sám podniká v oblasti poľnohospodárstva.
Ján ako prenajímateľ poľnohospodárskeho pozemku a Tomáš ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu dňa 1. januára 2005 na dobu 10 rokov, teda do 31. decembra 2015. Tomáš však pokračoval v užívaní poľnohospodárskych pozemkov. Došlo tak k automatickému predĺženiu nájomnej zmluvy. Novela však automatické predĺženie nájomnej zmluvy zrušila, a teda Tomáš od 1. mája 2018 užíva poľnohospodárske pozemky neoprávnene.
Tomáš je preto povinný buď uzatvoriť novú nájomnú zmluvu s Jánom, alebo vrátiť prenajaté poľnohospodárske pozemky do 30 dní od zberu úrody alebo do konca kalendárneho roka, ak nebola založená úroda.
Ján a Tomáš uzavreli nájomnú zmluvu s dobou nájmu do 30. apríla 2018. Tomáš riadne užíval pozemky a plnil si svoje povinnosti z nájomnej zmluvy. Patrí mu prednostné právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Aj naďalej má záujem užívať pozemky a opätovne uzatvoriť nájomnú zmluvu. Ján však dostal lepšiu ponuku od Petra, ktorý má taktiež záujem užívať tieto poľnohospodárske pozemky. Ján je však povinný uzatvoriť nájomnú zmluvu s Tomášom a nie s Petrom. V prípade, že Ján uzatvorí nájomnú zmluvu aj napriek tomu s Petrom, Tomáš sa môže domáhať súdnou cestou zrušenia nájomnej zmluvy s Petrom a uzatvorenia nájomnej zmluvy s ním.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Ján a Tomáš uzavreli nájomnú zmluvu s dobou nájmu do 30. apríla 2018. Tomáš si však neplnil riadne svoje povinnosti z nájomnej zmluvy. Často meškal s platením nájomného. Napriek tomu má však záujem uzatvoriť novú nájomnú zmluvu. Aj v tomto prípade má však Ján lepšiu ponuku od Petra. Keďže si Tomáš neplnil riadne svoje povinnosti, nemá prednostné právo a Ján môže uzatvoriť novú nájomnú zmluvu aj s Petrom.
Ján a Tomáš uzavreli nájomnú zmluvu s dobou nájmu do 30. apríla 2018. Tomáš riadne užíval pozemky a plnil si svoje povinnosti z nájomnej zmluvy. Aj naďalej má záujem užívať pozemky a opätovne uzatvoriť nájomnú zmluvu. Ján však predal poľnohospodárske pozemky Petrovi. V katastri nehnuteľnosti je už ako vlastník pozemkov uvedený Peter. Keďže došlo k zmene vlastníka predmetných pozemkov, Tomáš, aj keď si riadne splnil svoje povinnosti, nemá prednostné právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Peter môže poľnohospodárske pozemky využívať sám, prípadne môže uzatvoriť nájomnú zmluvu s niekým iným. Môže uzatvoriť nájomnú zmluvu aj s Tomášom.
Novela zákona upravila aj spôsob určenia výšky nájomného za užívanie pozemkov, evidovaných v katastri ako zastavané plochy a nádvoria na poľnohospodárske účely. Tento spôsob sa uplatní iba v prípade, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú na výške nájomného. Zákon v takomto prípade určuje minimálnu výšku nájomného, ktorá je dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území. Cieľom zavedenia tohto spôsobu určenia nájomného je snaha zabrániť sporom, keď prenajímatelia žiadali vysoké nájomné s odôvodnením, že ide o stavebné pozemky, a to aj napriek tomu, že tieto pozemky mali byť využívané na poľnohospodárske účely.
Okrem vyššie uvedených náležitostí, ktoré priamo vyplývajú z novely zákona, by nájomná zmluva na poľnohospodársku pôdu mala obsahovať aj ďalšie dôležité klauzuly a ustanovenia, ktoré upravujú práva a povinnosti zmluvných strán a predchádzajú potenciálnym sporom. Medzi tieto patria:
Krátkodobé zmluvy často preferujú flexibilitu, no môžu prinášať neistotu pre pestovateľov a vlastníkov pôdy. Dlhodobé vzory zaručujú stabilitu, avšak vyžadujú viac flexibility na aktualizáciu podmienok, najmä v kontexte meniacich sa trhov a legislatívy.