
Tento článok sa zaoberá problematikou nájomných zmlúv na byty, so zameraním na zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu a súvisiacu judikatúru. Analyzujeme práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu, možnosti riešenia sporov a dôležité aspekty, na ktoré si treba dávať pozor pri uzatváraní nájomnej zmluvy.
Nájomná zmluva je právny dokument, ktorý upravuje vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Definuje podmienky užívania bytu, výšku nájomného a úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Dôležité je, aby zmluva bola jasná a zrozumiteľná pre obe strany, aby sa predišlo prípadným nedorozumeniam a sporom. V prípade sporu je potrebné vychádzať z platnej legislatívy a relevantnej judikatúry.
Podľa Občianskeho zákonníka (§ 686) musí nájomná zmluva obsahovať:
Zákonodarca stanovuje, že v zmluve sa má určiť osobitne nájomné a osobitne výška úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu, teda celková platba má byť rozdelená na tzv. nájomné a zálohové platby. Je dôležité, aby bola rozlíšená suma za nájom a suma za služby spojené s užívaním bytu (voda, elektrina, plyn, kúrenie a pod.) samostatne v €. Pokiaľ zmluva neobsahuje takéto rozdelenie nájmu a úhrad spojených s užívaním bytu, je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná.
Zálohové platby sú platby, ktoré nájomca platí prenajímateľovi mesačne na pokrytie nákladov spojených s užívaním bytu (napr. voda, elektrina, plyn, kúrenie). Prenajímateľ je povinný po skončení zúčtovacieho obdobia (zvyčajne raz ročne) vykonať vyúčtovanie skutočných nákladov a rozdiel medzi zaplatenými zálohami a skutočnými nákladmi vrátiť nájomcovi (preplatok) alebo od neho požadovať doplatenie (nedoplatok).
Prečítajte si tiež: Sprievodca nájomnou zmluvou a príspevkom
Častým problémom je, keď prenajímateľ požaduje od nájomcu platby, ktoré nie sú v súlade s nájomnou zmluvou alebo so skutočnými nákladmi. Príkladom môže byť situácia, keď prenajímateľ v zmluve uvádza nižšie zálohové platby, ako reálne platí správcovi bytového domu, a následne požaduje od nájomcu doplatenie rozdielu.
Príklad z praxe: Nájomca platí mesačne 400 € za byt, z toho 160 € má ísť na služby spojené s užívaním bytu. Prenajímateľ však tvrdí, že platí správcovi 226 € mesačne a nechce nájomcovi vrátiť preplatok.
V takýchto prípadoch je dôležité:
Nie je možné, aby pre jeden byt platili dve rôzne zmluvy o platbách za užívanie bytu. Platná je tá zmluva, ktorú podpísali obe strany (prenajímateľ a nájomca). Ak prenajímateľ platí správcovi vyššie zálohové platby, ako sú uvedené v nájomnej zmluve, nemôže požadovať od nájomcu doplatenie rozdielu.
Ak si prenajímateľ ponechá preplatky, na ktoré nemá nárok, ide o bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty nájmu v školstve
Medzi povinnosti prenajímateľa patrí:
Prenajímateľ by mal znášať poplatok za výkon správy, poistenie bytového domu a fond opráv.
Medzi povinnosti nájomcu patrí:
Prenajímateľ môže požadovať od nájomcu peňažnú zábezpeku (depozit) na zabezpečenie prípadných pohľadávok voči nájomcovi (napr. nedoplatky na nájomnom, škody na byte). Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Po skončení nájmu je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi zábezpeku, ak nemá voči nemu žiadne pohľadávky.
Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Zmluvu o nájme odporúčam uzatvoriť jedine podľa ust. zákona o krátkodobom nájme bytu s platením peňažnej zábezpeky vopred minimálne vo výške podľa ust. § 5 cit. zákona - trojnásobok nájmu a úhrad spojených s užívaním bytu.
Prečítajte si tiež: Zmluva o nájme bytu Zbehy
Ak sa nájomca a prenajímateľ nedohodnú na riešení sporu, je možné:
Judikatúra sú rozhodnutia súdov v konkrétnych prípadoch. Môžu slúžiť ako precedens pre riešenie podobných sporov. Pri riešení sporov týkajúcich sa nájomných zmlúv je dôležité brať do úvahy relevantnú judikatúru.
Príklad judikátu: Rozsudok KS Trnava, sp. zn. 25Co/189/2015 pojednáva o stave veci pri prevzatí bytu, ktorý by mal v konkrétnom prípade vyplývať z nájomnej zmluvy. Zvyčajne je pri prevzatí bytu nájomcom na začiatku zmluvného vzťahu vyhotovovaný preberací protokol. Porovnaním opisu bytu v preberacom protokole vyhotovenom na začiatku vzťahu a následne na konci vzťahu možno hodnotiť, či byt bol vrátený v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebovaniu.