
Spoločenské zmeny priniesli odklon od tradičného chápania rodiny založenej manželstvom. Mladí ľudia čoraz viac uprednostňujú partnerské spolužitie bez uzavretia manželstva, teda faktické zväzky, ktoré zákony v mnohých smeroch nepokrývajú. V súvislosti s vysokou rozvodovosťou a nárastom počtu detí narodených mimo manželstva, je nárast takýchto rodín (druh a družka) významný. Manželstvo, ktoré mladé páry vnímajú len ako spoločenský prežitok, však poskytuje viac, než sa zdá. Zákony takýto vzťah nedefinujú a neupravujú. Právna teória považuje za druha a družku muža a ženu, ktorí nie sú zosobášení, avšak vytvárajú životné spoločenstvo, žijú spolu, starajú sa o potreby rodiny a o deti.
Začnime príbehom pani Terézie z východného Slovenska, ktorá sa zoznámila s pánom Petrom zo západného Slovenska. Vzťah sa vyvíjal ako z románu, avšak problémom bola vzdialenosť. Terézia sa rozhodla presťahovať k Petrovi, predala svoj byt a investovala peniaze do prerobenia Petrovho bytu. Kúpili si nové okná, podlahy, vymurovali bytové jadro. Terézia sa so súhlasom Petra prihlásila k nemu na trvalý pobyt. Po rokoch sa však láska vytratila, vznikli konflikty a Peter ako výlučný vlastník bytu zrušil Terézii trvalý pobyt a žiadal, aby byt opustila. Na výzvu Terézie, aby jej vrátil investované peniaze, odvetil, že jej žiadne peniaze nedá, lebo žiadne aj tak nemá. Terézia sa z bytu odmietla vysťahovať, tak podal Peter návrh na súd a bol úspešný. Súd prikázal Terézii vysťahovať sa z Petrovho bytu.
Základným východiskom je, že zákon vôbec nechráni neformálne vzťahy muža a ženy tak ako manželstvo. Spoločným bývaním, investíciami do bytu alebo nahlásením trvalého pobytu v byte, ktorý patrí partnerovi, nevzniká žiadne právo k bytu a vlastník bytu sa môže kedykoľvek domáhať toho, aby jeho partner tento byt vypratal. Vlastník môže tiež kedykoľvek zrušiť nahlásený trvalý pobyt osobe, ktorá k bytu nemá žiadne právo (vlastnícke právo, spoluvlastníckeho právo, nájomné právo, právo doživotného bývania a podobne). V radoch verejnosti prevláda názor, že tam, kde mám nahlásený trvalý pobyt mám právo bývať.
V judikatúre súdov nachádzame podobné prípady. Český Najvyšší súd rozhodol, že manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov. Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela, a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený, to však neznamená, že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania, musí byť posúdené analogicky podľa toho ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie. Týmto ustanovením je § 713 ods. 1 OZ upravujúci nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorého právny dôvod užívania bytu bol, rovnako ako v prípade manžela užívajúceho byt v dome vo vlastníctve druhého z manželov, za trvania manželstva odvodený od existencie manželstva a ktorému rozvodom tento právny dôvod bývania zanikol.
Druhá vec sú peniaze, ktoré Terézia investovala do Petrovej nehnuteľnosti. V modelovom príklade by sa síce mohla domáhať vrátenia investovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia Petra, avšak zrejme nikto nepochybuje, že by mala veľmi ťažké dôkazné postavenie, teda veľmi ťažko by preukazovala, koľko do ktorých vecí investovala, čo sa zhodnotilo v byte Petra z jej prostriedkov a čo z Petrových.
Prečítajte si tiež: Sprievodca nájomnou zmluvou a príspevkom
Nájomná zmluva je právny dokument, ktorý upravuje vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. V nájomnej zmluve sa presne definujú práva a povinnosti oboch strán. Čo sa týka osôb, ktoré bývajú s nájomcom, ich práva a povinnosti závisia od toho, či sú v nájomnej zmluve uvedené ako spolunájomníci alebo len ako osoby, ktoré s nájomcom bývajú. Ak sú osoby uvedené v nájomnej zmluve ako spolunájomníci, majú rovnaké práva a povinnosti ako nájomca. Ak sú osoby len uvedené ako osoby, ktoré s nájomcom bývajú, ich práva a povinnosti sú odvodené od nájomcu.
Pri družstevnom byte môže podľa § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzniknúť spoločný nájom len medzi manželmi. V ostatných prípadoch môže byť byt v spoločnom nájme druha a družky (§ 700 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), avšak tento môže vzniknúť len zmluvne. Podľa § 706 ods. 1 OZ ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo boli na neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. Ak by však družka (druh) so zomretým nájomcom nežila tri roky pred jeho smrťou, bez ohľadu na to, či má alebo nemá vlastný byt, k prechodu nájmu bytu na ňu podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedôjde a byt musí vypratať. Ak by počas tejto doby žila s nájomcom, avšak to nevie preukázať, súd podľa § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže určiť, že k prechodu nájmu bytu nedošlo a taktiež musí byt vypratať.
Len manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Medzi druhom a družkou vyživovacia povinnosť nevzniká a po ich rozchode nemá ani jeden z nich právo žiadať od bývalého partnera príspevok na primeranú výživu v prípade, ak nie je schopný sám sa živiť. Maloleté dieťa môžu osvojiť manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže, avšak len výnimočne, osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.
Nevydatá matka v pôrodnici, pokiaľ nebolo určené otcovstvo, nemôže oznámiť, že chce, aby malo dieťa priezvisko otca. Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia. Deti pochádzajúce z manželstva majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva. Tento stav trvá dovtedy, kým sa dodatočne otcovstvo uzná alebo určí súdom a následne kým dôjde k uzavretiu dohody rodičov o priezvisku dieťaťa, prípadne k určeniu priezviska súdom. Podľa Zákona o rodine môžu rodičia súhlasným vyhlásením určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté. Teda ak ide o rodičov, ktorí nie sú zosobášení, t.j. druh a družka, títo môžu pred narodením dieťaťa urobiť napríklad na matrike súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva a zároveň sa môžu dohodnúť, či bude priezviskom dieťaťa priezvisko otca alebo matky.
Okrajovo treba spomenúť aj zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý na druha a družku vo svojich ustanoveniach taktiež vôbec nepamätá, preto nárok na vdovský dôchodok vzniká len manželovi, obdobne nárok na jednorazové odškodnenie z dôvodu smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania majú len manžel, manželka a nezaopatrené dieťa. Uvedomelé páry, ktoré sa chcú chrániť pre prípad smrti či ťažkého úrazu partnera uzatvárajú životné poistky vinkulované v prospech druhého partnera. Znamená to, že si každý z partnerov uzavrie životnú a úrazovú poistku, pričom sú vinkulované, t. j. plnenie pre prípad smrti alebo úrazu, je určené druhému partnerovi.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty nájmu v školstve
Ďalšie rozdiely medzi zosobášenými a nezosobášenými pármi sa prejavujú pri dedení. Pokiaľ by druh (družka) nededil zo závetu, teda by jeden partner neurčil v závete ako svojho dediča druhého partnera prípadne by vôbec nespísal závet (testament), nastupuje tzv. dedenie zo zákona, kde v prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel.
V článku sme spomínali tzv. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Zmyslom inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov je materiálne zabezpečovanie rodiny založenej manželstvom. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Jeho podstatou je to, že všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo niektorý z manželov za trvania manželstva (s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka) je v bezpodielovom spoluvlastníctve obidvoch manželov, teda patrí obom manželom spoločne (napríklad aj mzda jedného manžela je spoločná, teda je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva). Tieto veci manželia spoločne užívajú a spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Druh a družka však sami nadobúdajú veci do svojho výlučného vlastníctva. Ak by chceli, aby niektoré konkrétne veci (napríklad nehnuteľnosti) boli spoločné, teda aby boli vlastníkmi obidvaja partneri po polovici, môžu sa stať podielovými spoluvlastníkmi. Na to však treba myslieť už pri kúpe veci, aby ju nekupoval jeden z partnerov, ale aby boli kupujúcimi obidvaja partneri.
Nemožno úplne zrovnoprávniť manželov s nezosobášenými partnermi (druhom a družkou), a to z dôvodu neexistencie akýchkoľvek spôsobov registrácie takýchto zväzkov ani ujednoteného spôsobu preukazovania ich existencie. V opačnom prípade by mohlo okrem iného dôjsť aj k zneužívaniu sociálneho systému, kedy by sa v prípade smrti partnera prihlásilo za účelom poberania vdovského dôchodku niekoľko partnerov. Myslite na vznik možných problémov hneď, keď sa začnú vo vzťahu skloňovať peniaze a navštívte advokáta.
V zmysle čl. 20 ods.1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 zákona č. Vlastnícke právo pôsobí erga omnes, teda voči všetkým. Nikto preto nemôže zasahovať do vlastníckeho práva iného bez právneho dôvodu, teda protiprávne. O protiprávny zásah do vlastníckeho práva ide napríklad aj tým, ak osoba, ktorá nemá vlastnícke alebo iné užívacie právo k nehnuteľnosti (napr.
Je veľmi dôležité, aby vlastník nehnuteľnosti nevypratával nehnuteľnosť sám, t.j. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vylúčenie ofenzívnej svojpomoci jednoznačne vyplýva z doslovného znenia ust. § 6 Občianskeho zákonníka ale i jeho systematického zaradenia v Občianskom zákonníku, keď po ust. § 4, kde je možné dovolať sa verejnej moci pri ohrození alebo porušení práva a najmä ust. § 5 chrániaceho pokojný stav nasleduje § 6 svojpomoc. Na podporu uvedeného právneho názoru poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 235/08-38 ktorý k svojpomoci uviedol, že „Občiansky zákonník upravuje svojpomoc v ustanovení § 6, v ktorom sa uvádza, že ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Ide o prostriedok ochrany, ktorý právny poriadok pripúšťa výnimočne po splnení zákonom ustanovených podmienok. Svojpomoc spočíva vo využití vlastných síl ohrozeného na ochranu svojich práv. Všetky podmienky svojpomoci (1. zásah do určitého subjektívneho práva, 2. zásah musí hroziť bezprostredne, 3. zásah musí byť neoprávnený, 4. svojpomoc môže vykonávať iba ten, koho právo je ohrozené) musia byť splnené súčasne (kumulatívne). Absencia ktorejkoľvek z už uvedených štyroch podmienok znamená, že ide o protiprávne konanie. Svojpomoc je možné použiť iba na odvrátenie zásahu (tzv. obranná, defenzívna svojpomoc, ktorej cieľom je zachovať doterajší stav). Na základe uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, je teda jasné, že vypratanie nehnuteľnosti vlastníkom bez právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia či iného exekučného titulu by bolo protiprávnym konaním, ktoré by mohlo mať v závislosti od okolností až trestnoprávne následky pre vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti by sa uvedením konaním totiž mohol dopustiť spáchania trestného činu porušovania domovej slobody. Hoci z etického hľadiska sa môže tento prístup javiť ako nespravodlivý, právny stav je taký, že súdy už opakovane rozhodli o tom, že vlastník sa dopustil trestného činu, keď násilím vstúpil do nehnuteľnosti, ktorá bola jeho vlastníctvom, avšak obýval ju niekto iný. V tomto smere je úplne právne bezvýznamné, či takáto osoba má alebo nemá evidovaný v takej nehnuteľnosti trvalý pobyt.
Prečítajte si tiež: Zmluva o nájme bytu Zbehy
Ak žalovaný povinnosť uloženú súdom nesplní v súdom určenej lehote, nadobudne rozhodnutie súdu vykonateľnosť, kedy žalobca, ktorým musí byť vlastník alebo iná osoba oprávnená užívať nehnuteľnosť, môže podať návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, a to podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Podľa § 181 ods. 1 Exekučného poriadku ak exekučný titul ukladá, aby povinný vypratal nehnuteľnosť alebo jej časť, exekúcia sa vykoná vyprataním. Následne exekútor poverený súdom na výkon exekúcie upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti. V upovedomení o začatí exekúcie je uvedená lehota 15 dní na vznesenie námietok proti exekúcii. Príkaz sa doručí do vlastných rúk opäť oprávnenému, povinnému a vhodnej osobe podľa § 181 ods. Podľa § 181 ods. Vypratané veci sa odovzdajú povinnému alebo jeho plnoletému rodinnému príslušníkovi. Ak nie je pri vypratávaní prítomný nikto kto by mohol tieto veci prevziať alebo ich prevziať nechce, tieto sa spíšu a dajú obci do úschovy.
Hoci ako uvádzate vo Vašom opise skutkového stavu, nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je Váš otec, obýva tretia osoba bez vlastníckeho či iného užívacieho práva, Váš otec nemôže túto osobu vysťahovať a vypratať jej veci. Vo Vašom prípade je teda najskôr potrebné, aby Váš otec podal žalobu na vypratanie nehnuteľnosti manželom Vašej sestry. Až po právoplatnom skončení súdneho konania, v ktorom súd uloží tretej osobe povinnosť vypratať nehnuteľnosť a táto osoba si túto povinnosť v súdom uloženej lehote dobrovoľne nesplní, môže vlastník nehnuteľnosti podať návrh na vykonanie exekúcie.
Ak strýko nie je vlastníkom, jeho právo užívať dom môže vyplývať len z niektorého právneho titulu, napríklad z nájomnej zmluvy, z vecného bremena (napr. právo doživotného bývania), alebo z iného právneho dôvodu. Ak takýto právny titul neexistuje (napr. neexistuje písomná zmluva, vecné bremeno nie je zapísané v katastri), ide o užívanie bez právneho titulu. Dlhodobé užívanie domu a starostlivosť o dom (aj 27 rokov) samo osebe nezakladá právo na bývanie alebo vlastníctvo, pokiaľ neexistuje právny titul. Slovenské právo nepozná inštitút vydržania práva bývania, iba vydržanie vlastníckeho práva, ktoré by však v tomto prípade nebolo možné, ak strýko nikdy nebol v dobrej viere, že je vlastníkom, a dom bol evidovaný na iné osoby (deti).
Ak strýko do domu investoval (zveľaďoval ho, opravoval, rekonštruoval), môže sa domáhať náhrady za tieto investície, ak ich vykonal so súhlasom vlastníkov alebo ak išlo o nevyhnutné náklady. O náhradu by sa mohol domáhať v občianskoprávnom konaní.
Zistiť, či existuje akýkoľvek právny titul, na základe ktorého by mohol dom užívať (nájomná zmluva, vecné bremeno, iný súhlas vlastníkov). Ak takýto titul neexistuje, je potrebné si uvedomiť, že vlastníci môžu žiadať jeho vysťahovanie. Ak do domu investoval, odporúčam spísať všetky investície a pripraviť si dôkazy (faktúry, svedkovia, fotografie) a žiadať vlastníkov o náhradu, prípadne sa obrátiť na súd. Ak by sa vlastníci domáhali vypratania súdnou cestou, môže v konaní namietať svoje investície a žiadať o primeranú lehotu na vysťahovanie, prípadne o náhradu za investície. Vo veci odporúčam kontaktovať advokáta.
Postup pri vysťahovaní manžela z Vášho domu, kde nemá trvalý pobyt je možný a závisí od viacerých faktorov. Tu je návod, ako môžete postupovať:
Súčasná situácia, že prebieha súdny spor o investície do nehnuteľnosti, nebráni možnému vykonaniu súdneho rozhodnutia o vyprataní nehnuteľnosti, ak by súd naozaj rozhodol o tejto povinnosti. Ak vyhrá Vaša sestra súdny spor o vypratanie nehnuteľnosti, oznámenie o vyprataní dostanete vopred. Pri samotnom úkone vypratania exekútor zabezpečí odstránenie vecí z nehnuteľnosti a odovzdanie Vám alebo plnoletej osobe z Vašej rodiny. Ak tieto veci nikto neprijme, obec ich uloží do úschovy, pričom ak si ich nevyzdvihnete do šiestich mesiacov, môžu byť predané. Je možné sa brániť vypratanie na základe dobrých mravov, ak by vypratanie bolo v rozpore s nimi, napríklad ak si neviete zabezpečiť náhradné bývanie. Súd prihliada na konkrétne okolnosti prípadu, takže právne zložité spory môžu trvať dlhšie. Dôrazne odporúčam zamyslieť sa nad konzultáciou situácie s advokátom, ktorý by mohol detailne zanalyzovať Vašu situáciu a navrhnúť vhodné kroky. Pretože môže tu byť možnosť, ze napadnete to, ze sestra nadobudla nehnuteľnosť.
Podľa slovenského práva, ak obývate nehnuteľnosť bez nájomnej zmluvy, môže byť vaša situácia z právneho hľadiska komplikovaná. Majiteľ má právo žiadať o vypratanie nehnuteľnosti, avšak musí postupovať v súlade so zákonom. Súd bude skúmať, či by vysťahovanie neohrozilo vaše základné ľudské práva, zvlášť s ohľadom na prítomnosť maloletého dieťaťa. Súd by mohol zohľadniť, či máte schopnosť nájsť si náhradné bývanie. Ak vlastník chce pokračovať, musí podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti na súd. Súd potom určí lehotu na vypratanie, ktorú ak nebudete schopní dodržať, by mohol byť vykonaný exekučný zásah exekútorom.
Ak chcete doručiť výzvu na vysťahovanie, môžete to urobiť viacerými spôsobmi. Výzva by mala byť v každom prípade písomná a s podpisom. Postačí, ak svoju písomnú výzvu odovzdáte partnerovi osobne oproti podpisu. Doručenie priamo do rúk je výhodné zvlášť kvôli tomu, aby ste mali istotu, že partner výzvu skutočne obdržal. Jeho podpis na kópii výzvy potvrdzujúci prevzatie dokumentu by bol ideálny dôkaz. Ak sa vám nepodarí ho zastihnúť osobne alebo ak by odmietol podpísať prevzatie, môžete výzvu zaslať aj poštou, napríklad ako doporučenú zásielku s potvrdením o doručení.
Vo Vašej situácii, keď ste sa s partnerom rozišli a nie ste manželia, je potrebné zaoberať sa niekoľkými právnymi aspektmi, ktoré vyplývajú z Občianskeho zákonníka (OZ).
Postup pri vysťahovaní osoby, ktorá neoprávnene obýva nehnuteľnosť, sa nemení pre osoby staršie ako 60 rokov. Vysťahovanie takýchto osôb sa rieši prostredníctvom súdneho konania, kde je potrebné podať návrh na vypratanie nehnuteľnosti. Súd následne rozhodne na základe predložených dôkazov o tom, či má osoba nehnuteľnosť vypratať. Vo všeobecnosti zákony neustanovujú špeciálny režim pre vysťahovanie osôb nad 60 rokov. Avšak, v niektorých prípadoch môže súd prihliadať na zvláštne okolnosti a zraniteľnosť osôb, čo môže ovplyvniť rozhodnutie. Napríklad, ak by to predstavovalo rozpor s dobrými mravmi, súd môže k tomu prihliadať. Dôležité bude ale aj to z akého dôvodu sa nasťahovala do nehnuteľnosti. Odporúčam, aby ste pri takýchto situáciách postupovali legálne a obrátili sa na súd s návrhom na vypratanie nehnuteľnosti.
V otázke vystahovania z nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je niekto iný, je kľúčové poznať právny základ vášho pobytu v byte. Všeobecné vlastnícke právo umožňuje …
Každý nájomný vzťah sa zakladá nájomnou zmluvou. Takýto záväzkový vzťah trvá, kým nedôjde k zániku tejto zmluvy. Nie je zákonnou povinnosťou podnájomníka nájsť do bytu náhradu.