
Letná turistická sezóna a dovolenkové obdobie sú časom, kedy sa darí krátkodobým nájmom. Mnohí majitelia bytov a domov prenajímajú svoje nehnuteľnosti nielen v tomto ročnom období a nielen na tieto účely. Cieľom tohto článku je poskytnúť čitateľom zásadné informácie o nájomných zmluvách, a to ako z pohľadu Občianskeho zákonníka, tak aj Zákona o krátkodobom nájme bytu.
Právny rámec pre nájom bytov na Slovensku tvoria dva hlavné zákony:
Je dôležité si uvedomiť, že Zákon o krátkodobom nájme bytu sa nevzťahuje na nájomné pomery v bytoch obstaraných podľa osobitných predpisov, ako napríklad zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov, zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, ani na nájomné pomery v služobných bytoch, bytoch osobitného určenia, bytoch nachádzajúcich sa v domoch osobitného určenia, družstevných bytoch, bytoch vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov a vo vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, mesta Košice a ich mestských častí.
Nájomná zmluva je upravená v § 663 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Ustanovenia § 663 až 684 upravujú nájomnú zmluvu a nájomné pomery všeobecne, čo znamená, že tieto ustanovenia možno aplikovať aj na osobitné druhy nájmov upravené v Občianskom zákonníku vrátane nájmu bytu (§ 685 a nasl.), nájmu obytných miestností, podnájmu alebo podnikateľského nájmu hnuteľných vecí, pokiaľ tieto jednotlivé druhy nájmov neupravujú osobitné ustanovenia, ktoré použitie všeobecných predpisov o nájme vylučujú.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka prenajímateľ prenecháva nájomcovi vec za odplatu, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Zmluva sa uzatvára medzi prenajímateľom (ten, kto odovzdáva do nájmu) a nájomcom (osoba, ktorá vec prijíma). Prenajímateľom aj nájomcom môže byť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, alebo aj štát.
Prečítajte si tiež: Sprievodca nájomnou zmluvou a príspevkom
Podstatou nájomnej zmluvy je, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania a za dohodnutú odplatu. Nájomný pomer má vždy dočasný charakter, pričom čas trvania môže byť v zmluve dohodnutý, alebo vec môže byť odovzdaná do užívania aj bez konkrétneho časového určenia. Predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom právneho vzťahu, vrátane hnuteľných a nehnuteľných vecí, ako aj bytu alebo domu.
Nájom bytu je upravený v § 685 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva je uzatvorená, ak sa zmluvné strany dohodli na jej obsahu. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený, a ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Aj v tomto prípade platí, že nájom bytu vznikne na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom, ktorý je vlastníkom bytu alebo domu a nájomcom. Zmluva sa uzaviera slobodne a na základe vlastného rozhodnutia zmluvných strán.
Zákon o krátkodobom nájme bytu upravuje špecifické aspekty krátkodobého nájmu bytu. Tento zákon definuje krátkodobý nájom bytu ako nájom, ktorý trvá najviac dva roky. Zákon prináša zjednodušené pravidlá pre ukončenie nájmu, čo je výhodné pre prenajímateľov, ktorí chcú mať väčšiu flexibilitu pri správe svojich nehnuteľností.
Bez ohľadu na to, či sa jedná o nájomnú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo Zákona o krátkodobom nájme bytu, existujú určité náležitosti, ktoré by mala obsahovať každá zmluva:
Prečítajte si tiež: Právne aspekty nájmu v školstve
Pre lepšiu predstavu uvádzame vzor nájomnej zmluvy:
uzatvorená medzi:
ako prenajímateľ
a
ako nájomca
Prečítajte si tiež: Zmluva o nájme bytu Zbehy
Nájom sa uzatvára na dobu určitú/neurčitú. Nájom začína dňom ………………………… a končí dňom ………………………… (v prípade doby určitej).
Nájomca má právo užívať predmet nájmu za účelom bývania. Spolu s nájomcom je oprávnený užívať predmet nájmu i …………………………………………………………………………………………………………………. (Meno a priezvisko, dátum narodenia).
a/ písomnou dohodou oboch zmluvných strán
b/ lehotou uvedenou v čl. II. tejto zmluvy
c/ písomnou výpoveďou prenajímateľa v prípade, že je nájomca v omeškaní s úhradou platieb podľa tejto zmluvy po dobu dlhšiu ako 1 mesiac, výpovená lehota je 1 mesiac, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia výpovede. V prípade, že bude nájomca hrubo porušovať pravidla dobrých mravov alebo poškodzovať prenajatý majetok, je prenajímateľ oprávnený ukončiť nájom okamžite.
d/ písomnou výpoveďou nájomcu v prípade, že sa nehnuteľnosť bez jeho zavinenia stane nespôsobilou na ďalšie užívanie.
Táto zmluva sa vyhotovuje v ………………………… rovnopisoch, z ktorých každý má platnosť originálu. Účastníci tejto zmluvy po jej prečítaní svojím podpisom zhodne vyhlasujú, že ich spôsobilosť na právne úkony nie je ničím obmedzená, zmluva obsahuje ich slobodnú, vážnu a zrozumiteľnú vôľu a že ju neuzatvorili v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok.
V …………………………………………………………………………………………………………………. dňa …………………………
…………………………………………………………………………………………………………………. ………………………………………………………………………………………………………………….
Prenajímateľ Nájomca
V praxi sa vyskytujú aj situácie, kedy si podnikateľ prenajíma dopravný prostriedok od iného podnikateľa za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. V tomto prípade ide o špecifický typ obchodnej zmluvy, ktorá sa spravuje ustanoveniami § 630 a nasl. Obchodného zákonníka.
Zatiaľ čo bežný nájom sa spravuje ustanoveniami § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, nájom dopravného prostriedku medzi podnikateľmi predstavuje obchodnú zmluvu, ktorá obsahuje tak všeobecné prvky súkromného práva, ako aj prvky vyplývajúce z obchodných potrieb podnikateľov pri realizácii ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 630 Obchodného zákonníka sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi do užívania dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu. Zmluva musí byť vyhotovená v písomnej forme. Medzi podstatné náležitosti patria:
Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dopravný prostriedok, ktorý je spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve. Ak spôsob užívania nie je špecifikovaný, predpokladá sa, že sa prenajíma na užívanie, na aké obvykle slúži. Prenajímateľ je povinný odovzdať dopravný prostriedok v čase dohodnutom v zmluve, alebo bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy, spolu s potrebnými dokladmi (napr. technický preukaz).
Nájomca je oprávnený užívať prenajatý dopravný prostriedok na účely dohodnuté v zmluve alebo na účely, na ktoré sa obvykle používa. Nájomca nesmie prenechať prenajatý dopravný prostriedok na užívanie inej osobe s výnimkou prípadov upravených v zmluve. Základnou povinnosťou nájomcu je riadne sa starať o prenajatý dopravný prostriedok tak, aby na ňom nevznikla škoda.
Nájomca je povinný platiť dohodnuté nájomné. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na presnej výške nájomného, je nájomca povinný zaplatiť nájomné, ktoré je obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania. Ak sa zmluvné strany v zmluve nedohodnú inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení užívania dopravného prostriedku. Ak je zmluva uzatvorená na viac ako 3 mesiace, zo zákona má povinnosť platiť nájomné koncom každého kalendárneho mesiaca, v ktorom užíval prenajatý dopravný prostriedok.
Nájomca nie je povinný platiť nájomné za čas, v ktorom nemohol používať dopravný prostriedok pre nespôsobilosť prenajatého dopravného prostriedku alebo potrebe jeho opravy, ak túto nespôsobilosť nespôsobil sám nájomca alebo osoby, ktorým umožnil prístup k prenajatému dopravnému prostriedku.
So zánikom nájomného vzťahu súvisí aj zánik práva užívať prenajatý dopravný prostriedok. Nájomca je povinný vrátiť prenajímateľovi dopravný prostriedok na mieste, kde ho prevzal.
Obchodné spoločnosti a podnikatelia musia zvažovať a posudzovať viacero skutočností predtým ako sa rozhodnú, ktorý typ alebo druh zmluvy zvoliť na konkrétny zmluvný vzťah. V kontexte uvedeného je zásadný rozdiel, či je zmluvným partnerom podnikateľ, spotrebiteľ alebo zamestnanec. Na každý z uvedených subjektov sa aplikujú iné náležitosti a podmienky, pričom ich zanedbanie alebo nesprávne aplikovanie môže mať za následok neplatnosť niektorých ustanovení zmluvy.
V zásade možno upravovať a meniť na základe vôle podnikateľov. Aj keď konkrétne typy zmlúv stanovené Obchodným zákonníkom majú svoje kogentné ustanovenia, vo väčšine prípadov je možné zvoliť vlastnú úpravu zmluvy. Podľa Obchodného zákonníka je dokonca možné uzatvoriť tzv. nepomenovanú zmluvu, kde si zmluvné strany môžu dohodnúť jednotlivé ustanovenia zmluvy podľa vlastnej vôle a preferencií s jedinou podmienkou a to „určenie predmetu záväzkov“.
Zmluvy s občanmi resp. spotrebiteľmi sú fixne viazané so spotrebiteľskými zákonmi, čo znamená, že ak podnikateľ uzatvorí zmluvu, v ktorej sa nachádza ustanovenie, ktoré je posúdené ako neprijateľná podmienka, zmluva môže byť v tejto časti alebo ako celok neplatná.
Táto kategória zmluvných vzťahov sa spravuje Zákonníkom práce, ktorý definuje rozdiel medzi pracovnou zmluvou a dohodou o vykonaní práce mimo pracovného pomeru.
Tieto zmluvy uzatvárajú spoločnosti ako také so svojimi spoločníkmi a štatutárnymi orgánmi. Tu je potrebné mať na pamäti aké sú rozdiely medzi Zmluvou o výkone funkcie konateľa, ktorá sa spravuje ustanoveniami mandátnej zmluvy a Zmluvou o výkone funkcie konateľa podľa § 66 ods.