Nájomná zmluva: Vzor pre dve osoby a dôležité aspekty zmluvného práva

Na internete nájdeme množstvo vzorov zmlúv, ktoré môžu byť lákavé na bezhlavé preberanie. Avšak, hoci dobrý vzor môže poslúžiť ako inšpirácia, pre právneho laika je riskantné spoliehať sa len na kopírovanie vzorov. Každá situácia, ktorú potrebujeme upraviť zmluvou, môže byť jedinečná. Preto sa odporúča pri vypracovaní konkrétnej zmluvy vyhľadať pomoc odborníka. Tento článok je zameraný na právnych laikov a cieľom je pomôcť im pochopiť, čo zmluvy sú a ako fungujú.

Základné informácie o zmluvnom práve

Aj v prípadoch, keď uzatvárajú najrôznejšie zmluvy subjekty verejného sektora, v drvivej väčšine pôjde o zmluvy v rámci súkromného práva. V ňom aj subjekty verejného sektora vystupujú nie z pozície nadriadenosti (ako je to vo verejnom práve, napr. keď vydávajú rozhodnutie), ale z pozície rovnosti s druhou stranou.

Občiansky zákonník a Obchodný zákonník

Na Slovensku upravujú zmluvné vzťahy predovšetkým dva zákonníky:

• Zákon č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník)
• Zákon č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník)

Tieto dva zákonníky sa v niečom prelínajú, v niečom sa líšia, pričom platí, že ak niečo nie je upravené Obchodným zákonníkom, spravuje sa to ustanoveniami Občianskeho zákonníka (napr. všeobecné požiadavky na právne úkony, spôsobilosť na právne úkony a pod.). V rámci rekodifikácie občianskeho práva by malo dôjsť k prijatiu jedného širokého Občianskeho zákonníka, ktorý bude upravovať tak vzťahy medzi podnikateľmi, ako aj nepodnikateľmi. Odstránia sa tak viaceré neodôvodnené rozdiely a výkladové problémy.

Toto je dôležité ustanovenie práve pre subjekty verejného práva (napr. obce, štátne orgány), keďže hoci nie sú podnikateľmi a na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa ich Obchodný zákonník netýka, je to práve naopak a v prípadoch, kedy ide o zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky zmluvným vzťahom s podnikateľom, spravujú sa tieto záväzkové vzťahy práve Obchodným zákonníkom. Tu je tiež potrebné upozorniť aj na fakt, že podľa nasledujúcich ustanovení ObchZ (§ 261 ods. 4 a 5) existujú aj ďalšie „subjekty verejného práva“.

Prečítajte si tiež: Sprievodca nájomnou zmluvou a príspevkom

niektoré vybrané vzťahy bez ohľadu na povahu účastníkov (§ 261 ods. 6 ObchZ), ako sú vzťahy v rámci obchodných spoločností a družstiev, zmluvy týkajúce sa burzových obchodov, odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, zmluvy o úvere, o bankovej záruke a pod., pričom ide v uvedenom zákonnom ustanovení o presný a konečný výpočet zmluvných vzťahov, kde sa aplikuje Obchodný zákonník bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy (teda napr. zmluvy medzi subjektmi v bode 1 a 2, ktoré nie sú upravené ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku, ale sú upravené v Občianskom zákonníku, sa spravujú príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku (teda napr. Obchodným zákonníkom sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom (§ 261 ods.

aj v prípadoch, ak zmluvný vzťah nemusí byť upravený Obchodným zákonníkom podľa predošlých bodov, môžu sa zmluvné strany písomne dohodnúť, že ich zmluvný vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Dôvodom pre takéto rozhodnutie môže byť napr.

Nájomná zmluva - základné informácie

Nájomná zmluva je zmluva o prenájme, kde vystupujú dve osoby a to prenajímateľ - je to fyzická alebo právnická osoba, ten prenajíma vec hnuteľnú, či nehnuteľnú a nájomca - je to fyzická alebo právnická osoba, žiadateľ o prenájom. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za dohodnutú odmenu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky. Nájom vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ ponecháva nájomcovi za nájomné nehnuteľnosť.

Nájomná zmluva má obvykle písomnú podobu, aj keď to zákon výslovne ako podmienku neustanovuje. Je však určite výhodnejšie a menej rizikové, ak si vyhotovíme riadne spísanú nájomnú zmluvu. Nájomnú zmluvu upravuje Občiansky zákonník v paragrafoch §663 - §723 a nájomnú zmluvu na automobil Obchodný zákonník v paragrafe §630 a nasledujúcich .

Náležitosti nájomnej zmluvy

Samotný Občiansky zákonník totiž obsahuje jednak všeobecnú právnu úpravu nájomnej zmluvy, ktorá sa použije v prípadoch, ak nie je určitý nájomný vzťah upravený osobitne. Vzhľadom na pomerne významné odlišnosti obsahových náležitosti nájomnej zmluvy jednotlivých druhov nájmov sa v ďalšej časti, pri popise jednotlivých bodov, ktoré musí obsahovať jednoduchá, platná a účinná nájomná zmluva, zameriame na všeobecnú úpravu nájmu (ktorý sa uplatňuje v praxi napr.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty nájmu v školstve

V nasledujúcej časti uvedieme, spolu s bližším popisom, čo by mala, resp. musí obsahovať nájomná zmluva uzavretá podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (ktorá sa používa napr. v prípade prenájmu rodinného domu, alebo jeho časti, alebo prenájmu napr. záhrady alebo pozemku - napr. určitej vybetónovanej spevnenej plochy, ktorú možno užívať ako parkovisko a pod.) a čo by mala obsahovať, resp. musí obsahovať nájomná zmluva na byt (resp. časť bytu - napr.

Označenie zmluvných strán

Zmluvnými stranami nájomnej zmluvy je prenajímateľ a nájomca. Označenie zmluvných strán musí byť jednoznačné a presné, odporúčame napr. uvedenie mena, priezviska, rodného priezviska, rodného čísla alebo dátumu a miesta narodenia, trvalého pobytu, osobného stavu, príp. aj štátnu príslušnosť. V tejto časti zmluvy možno taktiež uviesť napr. aj číslo bankového účtu prenajímateľa, či nájomcu, ak má naň byť napr. uhrádzané nájomné.

• Prenajímateľ: Osoba, ktorá prenecháva dočasne za odplatu vec alebo iný právny predmet do užívania alebo brania úžitkov z nej inej osobe. Prenajímateľom býva v praxi spravidla vlastník veci, ale nemusí to tak byť vždy.
• Nájomca: Osoba, ktorej sa vec alebo iný právny predmet prenecháva dočasne za odplatu do užívania a brania úžitkov z nej.

Prenajímateľ, ako aj nájomca môžu byť tak fyzické osoby (podnikatelia aj nepodnikatelia) ako aj právnické osoby.

Nájomná zmluva musí obsahovať presné označenie zmluvných strán:

• Fyzická osoba: meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
• Živnostník obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby - podnikateľa,
• Právnická osoba obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať.

Predmet nájmu

Ďalšiu podstatnú časť každej nájomnej zmluvy tvorí predmet nájmu. Predmetom nájmu môže byť v zásade každý, na to vhodný, predmet, a to najmä vec. Vec, ktorá má byť predmetom nájmu, musí spĺňať určité podmienky na to, aby ju bolo možné považovať za spôsobilý predmet nájmu.

Prečítajte si tiež: Zmluva o nájme bytu Zbehy

• (1.) vec musí byť vhodná na užívanie, resp.
• (2.) vec musí byť individuálne určená - predmetom nájmu môže byť tak hnuteľná vec, ako aj nehnuteľná vec.

Jednoznačné vymedzenie predmetu nájmu je dôležité najmä z dôvodu, že povinnosťou nájomcu je po skončení nájomného vzťahu prenajatú vec vrátiť prenajímateľovi. Predmetom nájmu ďalej môže byť aj vec určená úhrnom (keď sa prenajíma vec tak, ako stojí a leží) alebo hromadná vec.

Opätovne je potrebné upozorniť, že v prípade ak je predmetom nájmu obytná miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie, nebytový priestor, podnikateľský nájom hnuteľných vecí, právo užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch (time-sharing), poľnohospodárske pozemky, poľnohospodársky podnik, lesný pozemok, či hrobové miesto, nájomná zmluva musí obsahovať aj ďalšie náležitosti stanovené tými právnymi predpismi, ktoré upravujú nájomný vzťah s príslušným predmetom nájmu (napr.

(3.) v prípade ak to povaha veci pripúšťa, môže byť predmetom nájmu aj len časť veci, v takomto prípade je ale potrebné, jednoznačne túto časť veci identifikovať, teda tak, aby nemohlo prísť k zámene s inou vecou (napr. v prípade, ak je predmetom nájmu len časť bytu - napr. len jedna obytná izba, je potrebné ju presne vymedziť, a to napr.

V záujme právnej istoty a ochrany oboch zmluvných strán je osobitné dôležité venovať náležitú pozornosť práve jednoznačnému určeniu predmetu nájmu, a to tak, aby bol určený jednoznačne, nezameniteľne s inou vecou. V prípade nájmu bytu je potrebné, aby bol byt označený číslom bytu, číslom poschodia, číslom vchodu, veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, príp. priľahlom pozemku, súpisným číslom stavby, v ktorom sa byt nachádza, registrom parcely spolu s číslom parcely, na ktorom je dom, v ktorom sa byt nachádza postavený, ďalej označením čísla listu vlastníctva, na ktorom je evidovaný, označením katastrálneho územia, obce a okresu. V prípade, ak je predmetom nájmu hnuteľná vec, je potrebné vymedziť ju, čo najpresnejšie, popísaním jej vzhľadu, resp. určitých vlastností, ktoré ju robia odlišnou od iných vecí rovnakého druhu.

Vymedzenie predmetu (nájomnej) zmluvy

Je potrebné rozlišovať predmet nájmu - ktorým je prenajatá vec a predmetom nájomnej zmluvy - ktorý je determinovaný pojmovými znakmi nájomnej zmluvy ustanovenými v Občianskom zákonníku. Znenie tohto článku každej nájomnej zmluvy je predurčené tým, že predmet nájomnej zmluvy je definovaný priamo v rámci všeobecnej právnej úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku. Ide o článok obsahujúci základné vymedzenie nájomnej zmluvy, v ktorom musia byť obsiahnuté všetky pojmové znaky nájomnej zmluvy, keďže inak by nešlo o nájomnú zmluvu.

Týmito pojmovými znakmi pri nájomnej zmluve je:

1. prenechanie veci prenajímateľom nájomcovi za účelom dočasného užívania veci (dočasným užívaním sa rozumie užívanie v dohodnutej dobe, pričom nič nebráni zmluvným stranám uzavrieť zmluvu aj na dobu neurčitú, keďže je možné zmluvu neskôr vypovedať) a brania úžitkov z nej a
2. Rozdiel medzi užívaním veci a braním úžitkov z nej spočíva v tom, že samotné užívanie prenajatej veci spravidla nevyžaduje osobitnú činnosť alebo starostlivosť nájomcu o prenajatú vec.

Práva a povinnosti zmluvných strán

V ďalšom článku nájomnej zmluvy je vhodné uviesť práva a povinnosti zmluvných strán. Vzhľadom na to, že na úpravu základných práv a povinností zmluvných strán je osobitne zameraná 5. otázka, v tejto časti možno odkázať na odpoveď k otázke č.

Vyhlásenia zmluvných strán

Zmluvným stranám taktiež možno odporučiť, aby v nájomnej zmluve v samostatnom článku nazvanom vyhlásenia zmluvných strán, uviedli určité vyhlásenia, ktoré zvyšujú právnu istotu tak predávajúceho ako aj kupujúceho. Vo vyhláseniach sa spravidla nachádza vyhlásenie prenajímateľa o tom, že je oprávnený prenechať vec na dočasné užívanie inému. Rovnako sa v tomto článku uvádza napríklad skutočnosť, že nájomca pred odovzdaním predmetu nájmu vykonal jeho obhliadku, oboznámil sa s právnym aj technickým stavom predmetu nájmu a nemá voči nemu výhrady. Do tohto článku napokon možno uviesť napríklad aj dohodu zmluvných strán na tom, že pri odovzdaní predmetu nájmu, ako aj pri jeho vrátení po skončení nájmu spíšu odovzdávací, resp. preberací protokol a súčasne si môžu dohodnúť, čo musí takýto protokol obsahovať.

Výška nájomného

Podstatnou náležitosťou každej nájomnej zmluvy je ďalej určenie výšky odplaty za dočasné prenechanie veci nájomcovi na užívanie a branie úžitkov, ktorú Občiansky zákonník označuje pojmom nájomné. Nájomné je totiž aj jedným z pojmových znakov nájomnej zmluvy. Nájomné si zmluvné strany spravidla dojednávajú v peniazoch, avšak nie je vylúčené ani to, aby sa zmluvné strany dohodli na nájomnom v nepeňažnej forme (vo forme naturálií - napríklad v prípade prenájmu pozemku s ovocnými stromami môže nájomné predstavovať určitý podiel na úrode a pod.). Zmluvné strany sa taktiež môžu dohodnúť, či nájomné predstavujú určité pravidelne opakujúce sa platby alebo bude uhradené nájomné jednorazovo za celú dobu trvania nájmu. V tomto smere právne predpisy neustanovujú žiadne osobitné obmedzenia zmluvným stranám. Rovnako je vhodné, ak je predmetom nájmu nehnuteľnosť (napr. dom), aby si zmluvné strany v rámci tohto článku dohodli napríklad aj to, či a v akej výške bude uhrádzať nájomca náklady spojené s užívaním bytu či domu (napr. úhrady za dodávky plynu, elektrickej energie, tepla, vody).

Peňažná zábezpeka - depozit

Z aplikačnej praxe vyplýva, že najmä v prípadoch, ak je predmetom prenájmu nehnuteľnosť, si zmluvné strany často dojednávajú určitú peňažnú zábezpeku - depozit, z ktorého sa majú uhrádzať nedoplatky na nájomnom, či na nedoplatkoch za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu.

Doba trvania nájmu a ukončenie nájomného vzťahu

V ďalšom článku by mala byť obsiahnutá dohoda zmluvných strán o dobe trvania nájmu a prípadne aj spôsoboch a podmienkach ukončenia nájomného vzťahu (zmluvy o nájme). To, že pojmovým znakom nájomnej zmluvy je dočasnosť nájmu nevylučuje, aby si zmluvné strany nemohli dohodnúť, že nájomnú zmluvu uzatvárajú na dobu neurčitú. Dobu určitú si zmluvné strany môžu dohodnúť buď určením konkrétneho dátumu, ku ktorému sa nájom skončí, alebo určením počtu mesiacov, príp. rokov ale aj tak, že si stanovia, že nájom skončí vtedy, keď nastane určitá skutočnosť - podmienkou však je, že musí byť isté, že táto skutočnosť časom nastane. Zmluvné strany si v tomto bode môžu bližšie dohodnúť aj niektoré spôsoby, resp. podmienky skončenia nájomnej zmluvy - napr. môžu si upraviť výpovednú dobu v prípade výpovede v inej dĺžke, ako ustanovuje Občiansky zákonník. Je ale nutné upozorniť na to, že napr. v prípade nájmu bytu si zmluvné strany nemôžu dohodnúť napr. kratšiu výpovednú dobu, ako je ustanovená Občianskym zákonníkom - v tomto smere sa od zákonnej úpravy môžu odchýliť len tak, že výpovednú dobu možno určiť dlhšiu než je zákonná; právna úprava nájmu bytu má totiž v tomto smere výrazne ochranný charakter vo vzťahu k nájomcovi.

Záverečné ustanovenia

V poslednom článku každej nájomnej zmluvy by mali byť obsiahnuté záverečné ustanovenia.

Najčastejšie chyby pri uzatváraní nájomných zmlúv

Právna úprava nájomnej zmluvy je oveľa komplikovanejšia než je tomu napr. pri kúpnej zmluve. Táto komplikovanosť spočíva najmä v tom, že jednotlivé zákony rôzne upravujú jednotlivé aspekty nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou, a to v závislosti od toho, o aký predmet nájmu ide.

Napríklad: ak chcú zmluvné strany uzatvoriť nájomnú zmluvu na byt a nevedia o osobitnej právnej úprave nájomného vzťahu, uzatvoria si nájomnú zmluvu, v ktorej si napríklad dohodnú výpovednú dobu 2 mesiace, v tej časti by bola nájomná zmluva neplatná, pretože pri nájme bytu nemôže byť zo zákona výpovedná doba v prípade výpovede danej prenajímateľom nájomcovi kratšia, ako 3 mesiace. Takto dohodnuté ustanovenia nájomnej zmluvy tak v praxi následne spôsobujú vznik ďalších právnych problémov, ktoré môžu napr. spočívať v tom, že nájomca sa odmietne vysťahovať po dvoch mesiacoch s odôvodnením, že má za to, že táto dohoda o výpovednej dobe je pre rozpor s právnou úpravou Občianskeho zákonníka neplatná.

V praxi si zmluvné strany chcú uzatvoriť často nájomnú zmluvu podľa určitého vzoru (nájdeného napr. na internete a pod.), avšak nerozlišujú, na aký predmet nájmu bol daný vzor vypracovaný (napr. vzor je vypracovaný na prenájom bytu, ale zmluvné strany si dojednávajú prenájom nebytového priestoru). Do tretice možno uviesť v praxi taktiež častý prípad, keď zmluvné strany nedostatočne presne vymedzia predmet nájmu (napr. pri prenájme motorového vozidla by zmluvné strany uviedli len to, že predmetom prenájme je motorové vozidlo vo vlastníctve prenajímateľa).

Z pohľadu prenajímateľa je napríklad vhodné, aby si v nájomnej zmluve s nájomcom dohodol povinné poistenie nehnuteľnosti (s presným vymedzením, či povinnosť poistiť predmet nájmu zahŕňa len poistenie stavby alebo poistenie vybavenia domácností, príp. obidve - najmä v prípade rodinných domov) s určením subjektu, ktorý bude poistné hradiť - spravidla nájomca. Veľký význam pre prenajímateľa má aj zmluvná úprava nájomného, a to nielen jeho výšky, ale aj termínov splatnosti. V zmluve by malo byť jednoznačne určené, či sa nájomné platí opakovane každý mesiac, alebo len jednorazovo, rovnako aj termín splatnosti - napríklad, či sa má nájomné platiť mesačne dopredu, alebo spätne a pod. Vhodné je uviesť aj konkrétny spôsob, ako má byť nájomné uhrádzané - napr. prevodom na účet prenajímateľa alebo v hotovosti.

Pri prenájme bytu a domu je dôležité najmä pre prenajímateľa výslovne v nájomnej zmluve upraviť, že nájomca je povinný uhrádzať plnenia spojené s užívaním domu alebo bytu, ako aj stanoviť spôsob tejto úhrady. Nájomca by si mal dať taktiež pozor na to, či zmluva určuje, že nájomca nie je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu. Ak takéto ustanovenie v nájomnej zmluve nie je, nájomca je oprávnený uzatvoriť zmluvu o podnájme s treťou osobou a napr.

Zmluvné strany by mali byť taktiež veľmi obozretné napríklad aj pri určovaní doby trvania nájmu, a to v závislosti od toho, či je predmetom nájmu dom alebo byt. Ak je predmetom nájmu rodinný dom a zmluvné strany uzavreli nájomnú zmluvu na určitú dobu a nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá proti tomu návrh na vypratanie nehnuteľností, podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zo zákona obnovuje nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.

Nájom dopravného prostriedku

V praxi sa bežne vyskytujú aj situácie, kedy si jeden podnikateľ prenajíma dopravný prostriedok od iného podnikateľa za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. V aktuálnom článku si priblížime, aký je rozdiel medzi bežným nájmom hnuteľnej veci a nájmom dopravného prostriedku medzi dvomi podnikateľmi a nevynecháme ani podstatné náležitosti a to, ako má vyzerať zmluva o nájme dopravného prostriedku.

Rozdiel medzi bežným nájmom a nájmom dopravného prostriedku

Nájom ako všeobecný právny inštitút zahŕňa rôzne ekonomické vzťahy, na základe ktorých si nevlastníci odplatne prisvojujú úžitkovú hodnotu veci. Právnym základom pre tieto vzťahy je nájomná zmluva, v rámci ktorej prenajímateľ na jednej strane prenecháva nájomcovi na druhej strane určitú vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral úžitky, za čo mu zaplatí odplatu v podobe nájomného. Všeobecne platí, že takáto nájomná zmluva sa spravuje ustanoveniami § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V prípade nájomnej zmluvy, ktorej predmetom je nájom dopravného prostriedku, už ide o špecifický typ obchodnej zmluvy uzatvorenej medzi podnikateľmi, ktorá sa spravuje v § 630 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva obsahuje tak všeobecné prvky súkromného práva, ako aj prvky vyplývajúce z obchodných potrieb podnikateľov pri realizácii ich podnikateľskej činnosti.

Podstatné náležitosti zmluvy o nájme dopravného prostriedku

Obchodný zákonník v § 630 ustanovuje, že zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi do užívania dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu. V druhom odseku zároveň požaduje, aby bola zmluva vyhotovená v písomnej forme. Tento ty zmluvy je charakterizovaný dvomi pojmovými znakmi. Prvý z nich je dočasnosť prenechania dopravného prostriedku do užívania nájomcovi a druhým je povinnosť nájomcu zaplatiť dohodnuté nájomné. Z uvedeného ustanovenia tak vychádzajú aj podstatné náležitosti tejto zmluvy, ktorými sú:

• určenie subjektov (prenajímateľa a nájomcu),
• určenie predmetu záväzku (dopravného prostriedku).

Zmluvné strany

Zmluvu o nájme dopravného prostriedku medzi sebou uzatvárajú zmluvné strany, ktorými sú podnikatelia. Zmluvnými stranami tejto zmluvy však môžu byť aj iné osoby, musia však spĺňať podmienky ustanovené v § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Bez splnenia týchto podmienok sa budú vzťahy iných osôb ako podnikateľov spravovať ustanoveniami § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, že ide o nájom dopravného prostriedku.

Predmet nájmu

V § 631 Obchodný zákonník špecifikuje náležitosti samotného predmetu nájmu. Zákon ustanovuje, že prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dopravný prostriedok, ktorý je spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve. Pokiaľ v zmluve nebude takto špecifikovaný spôsob užívania prenajímaného dopravného prostriedku, potom sa má za to, že sa prenajíma na užívanie, na aké obvykle slúži. V zmluve možno dohodnúť aj osobitný režim užívania alebo špecifikovať vybavenie prenajímaného dopravného prostriedku.

Povinnosti prenajímateľa

Prenajímateľ je v zmysle zákona povinný odovzdať dopravný prostriedok nájomcovi. Je povinný tak urobiť v čase, ktorý je dohodnutý v zmluve. Ak takýto čas nie je v zmluve dohodnutý, prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dopravný prostriedok bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Povinnosť odovzdať dopravný prostriedok však nie je podmienené požiadaním nájomcu. Ak sa chceme vyhnúť akýmkoľvek pochybnostiam, odporúčame ustanoviť v zmluve presný čas, kedy je prenajímateľ povinný odovzdať dopravný prostriedok nájomcovi.

Okrem toho, že prenajímateľ je povinný odovzdať dopravný prostriedok nájomcovi včas, má zákonom ustanovenú povinnosť odovzdať ho spolu s potrebami dokladmi, bez ktorých nemožno riadne uskutočňovať prevádzku tohto dopravného prostriedku (napr. technický preukaz o stave vozidla).

Režim užívania dopravného prostriedku

Obchodný zákonník v ďalších ustanoveniach o nájme dopravného prostriedku ustanovuje, že základným oprávnením nájomcu je užívanie prenajatého dopravného prostriedku, a to na účely, ktoré sú dohodnuté v zmluve alebo na také, na ktoré sa obvykle používa. Platí tu tiež zásada, že prenajatý dopravný prostriedok nesmie nájomca prenechať na užívanie inej osobe s výnimkou prípadov upravených v zmluve.

Základnou povinnosťou nájomcu je riadne sa starať o prenajatý dopravný prostriedok tak, aby na ňom nevznikla škoda. Ak by nebola spôsobená škoda nájomcom alebo osobami, ktorým prenechal dopravný prostriedok do užívania, za škodu je zodpovedný prenajímateľ. V zmluve možno ustanoviť povinnosť nájomcu dať prenajatý dopravný prostriedok poistiť, nevyplýva však nájomcovi priamo zo zákona.

Nájomné

V ustanovení § 634 Obchodného zákonníka je upravená povinnosť nájomcu platiť dohodnuté nájomné. Už zo samotnej povahy tejto zmluvy tak vyplýva, že ide o odplatnú zmluvu. Zmluva však bude platná aj prípade, že sa zmluvné strany nedohodnú na výške nájomného. Je to tak preto, že zákon v tomto paragrafe rozoznáva dohodnuté a obvyklé nájomné. Ak sa zmluvné strany nedohodnúť na presnej výške nájomného, je nájomca povinný zaplatiť nájomné, ktoré je obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania.

Ak sa zmluvné strany v zmluve nedohodnú inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení užívania dopravného prostriedku. Ak je však zmluva uzatvorená na viac ako 3 mesiace, zo zákona má povinnosť platiť nájomné koncom každého kalendárneho mesiaca, v ktorom užíval prenajatý dopravný prostriedok.

Oslobodenie od povinnosti platiť nájomné

Z praktických dôvodov sa dotkneme ustanovenia § 635, ktoré oslobodzuje nájomcu od platenia nájomné za určitých zákonom ustanovených podmienok. Nájomca nie je povinný platiť nájomné za čas, v ktorom nemohol používať dopravný prostriedok pre nespôsobilosť prenajatého dopravného prostriedku alebo potrebe jeho opravy. Táto podmienka sa však nevzťahuje na prípady, kedy túto nespôsobilosť spôsobil sám nájomca alebo osoby, ktorým umožnil prístup k prenajatému dopravnému prostriedku.

Zánik práva užívať dopravný prostriedok

So zánikom (skončením) nájomného vzťahu súvisí aj zánik práva užívať prenajatý dopravný prostriedok. Hneď, ako dôjde k zániku tohto práva, nájomca je povinný vrátiť prenajímateľovi na mieste, kde ho prevzal. V zmluve si však môžu ustanoviť niečo iné. Ak nájomca nevráti dopravný prostriedok, môže to byť podklad na podanie žaloby na vydanie veci na príslušnom súde.

#

tags: #najomna #zmluva #vzor #s #dvomi #osobami