Platobný výmer o dôchodku a povinnosti zamestnávateľa

Tento článok sa zameriava na povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s platobným výmerom o dôchodku, pričom zohľadňuje právny stav od 1. januára do 31. decembra. Zamestnávateľ má vo vzťahu k zamestnancovi viacero povinností, ktoré sa týkajú kalendárnych mesiacov, v ktorých sa vypláca príjem, ako aj konca zdaňovacieho obdobia.

Základné definície

Zamestnanec: Daňovník s príjmami zo závislej činnosti, ktorého príjmy sú mu vyplácané, poukazované alebo pripisované k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia (§ 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov).

Zamestnávateľ: Platiteľ príjmov zo závislej činnosti, ktorý vypláca, pripisuje alebo poukazuje k dobru daňovníkovi s týmito príjmami, t. j. zamestnancovi (§ 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov).

Platiteľ dane: Fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá (§ 2 písm. v) zákona o dani z príjmov).

Povinnosti zamestnávateľa ako platiteľa dane

Výber a platenie preddavkov na daň

Základnou povinnosťou zamestnávateľa ako platiteľa dane je vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti v súlade s § 35 ods. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie. Preddavok na daň sa zrazí pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto mzda vypláca.

Prečítajte si tiež: Kompletný Prehľad: Platobný Rozkaz

Ak zamestnávateľ vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Zamestnávateľ je povinný odviesť preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy k dobru. Na žiadosť zamestnávateľa môže správca dane určiť platenie preddavkov inak (§ 35 ods. 6 ZDP). Zamestnávateľ zdaňuje všetky príjmy zo závislej činnosti bez ohľadu na ich výšku preddavkovým spôsobom. Zákon o dani z príjmov už neumožňuje zdaňovať príjmy zo závislej činnosti zrážkovou daňou.

Vedenie evidencie

Povinnosť vedenia evidencie ukladá platiteľovi dane z príjmov zo závislej činnosti § 39 ods. 1 ZDP. Platiteľ dane musí viesť mzdové listy a ich náležitosti vrátane rekapitulácií výplatných listín za každý kalendárny mesiac a taktiež za celé zdaňovacie obdobie. Mzdový list musí byť akýmsi odrazom zamestnanca, z ktorého je zrejmé, aký mal daňovník úhrn príjmov zo závislej činnosti, príjmy oslobodené od dane, koľko dní odpracoval, výšku zrazených preddavkov a pod. ZDP stanovuje v § 39 ods. sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie.

Podľa § 39 ods. 3 ZDP sa na mzdovom liste neuvádzajú údaje u špeciálnej skupiny zamestnancov, na ktoré sa vzťahuje osobitný spôsob vykazovania údajov, ako sú príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície. Obmedzenie je rozšírené aj na manželku/manžela, ak si ju/ho zamestnanec/zamestnankyňa uplatňuje ako vyživovanú osobu.

Ak pri nepeňažných príjmoch, ako sú napr. používanie motorového vozidla na súkromné účely, zamestnanecké opcie a akcie, ceny a výhry organizované zamestnávateľom pre zamestnancov, platiteľ dane nevedie mzdové listy, je povinný viesť zoznam alebo evidenciu s identifikačnými údajmi daňovníka obsahujúcimi meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov zamestnanca.

Vystavenie dokladu o súhrnných údajoch

Platiteľ dane je povinný za obdobie, za ktoré daňovníkovi vyplácal mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov a dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Platiteľ dane má v zmysle § 39 ods. 5 ZDP povinnosť po skončení roka, kedy zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch rozhodujúcich na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň a dane a na priznanie daňového bonusu.

Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu?

Zamestnávateľ je povinný doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste nielen vystaviť, ale v súlade s § 39 ods. na žiadosť zamestnanca do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi. Je predpoklad, že tento zamestnanec bude žiadať o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane. Zamestnanec musí požiadať o vystavenie takéhoto dokladu k ročnému zúčtovaniu pre iného platiteľa najneskôr do 5. do konca apríla roku, v ktorom zamestnancovi zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie.

Ak zamestnanec nepožiada o vystavenie dokladu pre účely ročného zúčtovania pre iného zamestnávateľa ani nepožiada tohto zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, je predpoklad, že si bude sám podávať daňové priznanie a zamestnávateľ je povinný vystaviť doklad do 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, t. j. najbližšie do 10. 3. 2013. Platiteľ dane je povinný kópie týchto dokladov uchovávať po dobu ustanovenú zákonom o účtovníctve.

Oprava nesprávnych údajov

ZDP v § 40 ods. 7 ustanovuje, ak zamestnávateľ za zdaňovacie obdobie neuviedol zamestnancovi, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie alebo ktorému vykonal iný zamestnávateľ podľa tohto zákona ročné zúčtovanie, správne údaje podľa ZDP v doklade podľa § 39 ods. 5 ZDP (potvrdenie, ročné zúčtovanie) tým, že napr. nezrazil alebo nesprávne zrazil preddavky na daň zamestnancovi alebo daň vo výške ustanovenej týmto zákonom, alebo prišlo k omylu pri vypisovaní údajov, potom je zamestnávateľ povinný vystaviť tomuto zamestnancovi opravný doklad, a to v lehote do jedného mesiaca odo dňa, kedy dodatočný platobný výmer, ktorým sa tomuto zamestnávateľovi vyrubila daň alebo rozdiel dane, nadobudol právoplatnosť. V tomto prípade nebude uplatnená sankcia podľa daňového poriadku v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti (pokuta za oneskorené predloženie daňového priznania) ani sankčný úrok u zamestnanca, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podá napr. daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa

Pravidlá pri vyúčtovaní miezd

Pri vyúčtovaní miezd musia mzdové účtovníčky vykonávajúce spracovanie miezd poznať a dodržiavať pravidlá určené zamestnávateľom v príslušných interných pracovnoprávnych predpisoch a plniť povinnosti, ktoré zamestnávateľom ukladajú právne predpisy predovšetkým v oblasti poskytovania mzdy, platenia poistného na zdravotné a sociálne poistenie a zdaňovania príjmu zo závislej činnosti. Bez ohľadu na to, či k chybe došlo zavinením zamestnávateľa, mzdovej účtovníčky alebo samotného zamestnanca, je povinnosťou mzdovej účtovníčky zistenú chybu odstrániť.

Mzda sa vyúčtováva za uplynulé mesačné obdobie na základe dokladov preukazujúcich dohodnuté mzdové podmienky, dokladov preukazujúcich odpracovaný čas alebo dosiahnutý výkon zamestnanca a na základe iných dokladov preukazujúcich neprítomnosť zamestnanca v práci a vznik nároku na náhradu mzdy.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Súdna príslušnosť a platobný rozkaz

Opravné výkazy a hlásenia

Ak zamestnávateľ zistí, že v riadnom prehľade sú chyby, či už v dôsledku prepočtu mzdy zamestnancov alebo v dôsledku nesprávne vyplneného a podaného tlačiva, musí podať opravný prehľad. Opravný prehľad podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že podaný riadny prehľad za príslušné obdobie obsahuje nesprávne údaje, pričom v opravnom prehľade uvedie aj dátum zistenia skutočnosti na podanie opravného prehľadu.

V opravnom prehľade uvedie všetky príslušné údaje vo všetkých častiach prehľadu, ako keby podával riadny prehľad. Po podaní opravného prehľadu sa na riadny prehľad alebo na predchádzajúce opravné prehľady neprihliada.

Dôchodkové poistenie a povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný platiť poistné na dôchodkové poistenie za svojich zamestnancov. Dôchodkové poistenie zahŕňa:

• Poistenie na starobu a pre prípad úmrtia.
• Invalidné poistenie.

Povinnosti pri vzniku a zániku dôchodkového poistenia

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká dňom vzniku pracovnoprávneho vzťahu a zaniká dňom jeho skončenia. Existujú však aj výnimky, napríklad pri zamestnancoch, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku.

Vymeriavací základ a sadzby poistného

Vymeriavací základ zamestnanca pre platenie poistného na dôchodkové poistenie je jeho hrubá mzda. Sadzby poistného sú stanovené zákonom a môžu sa meniť.

tags: #platobný #výmer #o #dôchodku #povinnosti #zamestnávateľa