
Európske dôchodkové systémy sa snažia zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň pre svojich občanov po odchode do dôchodku. Avšak, v mnohých krajinách EÚ sa tento cieľ stáva čoraz ťažším dosiahnuť. Penzie v Európe dosahujú približne tri pätiny príjmu pred odchodom do dôchodku, no v mnohých krajinách EÚ táto úroveň klesla pod 50 percent, čo dôchodcom sťažuje udržanie dôstojnej životnej úrovne. Takmer každý šiesty dôchodca v EÚ je ohrozený chudobou, pričom miera rizika vzrástla z 12 percent v roku 2013 na 15,5 percenta o desať rokov neskôr. Na pozadí týchto trendov sa Slovensko javí ako pozitívna výnimka, no aj tu sa objavujú varovné signály.
Pre Slovákov to neplatí. Po odchode do dôchodku im pripadlo 62 percent príjmu z konca kariéry, teda viac než bol európsky priemer. Ukazovateľ Aggregate Replacement Ratio, ktorý zverejňuje Eurostat, hodnotí efektívnosť dôchodkových systémov pri zabezpečení životnej úrovne po odchode do dôchodku. V roku 2023 dosahoval tento ukazovateľ v EÚ 58 percent, čo znamená, že osoba, ktorá v období 50 až 59 rokov zarábala 100 eur, dostávala po odchode do dôchodku vo veku 65 až 74 rokov 58 eur. Slovenskému dôchodcovi pripadla suma 62 eur. V rámci EÚ sa tento pomer pohyboval od 35 eur v Chorvátsku po 78 eur v Grécku, informuje euronews.com. Medzi krajiny s najvyššími dôchodkami v pomere k príjmom pred odchodom do penzie patrili ešte Španielsko (77 percent) a Taliansko (75 percent). Portugalsko tiež prekročilo priemer EÚ s úrovňou 61 percent.
Nadpriemerný výsledok slovenských dôchodcov koreluje s vývojom pomeru priemerného starobného dôchodku k priemernej mzde, ktorý prudko rastie, čo je súčasne dobrá aj zlá správa, upozorňuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. „Pre zamestnancov je pozitívne, že je miera náhrady dôchodku voči hrubej mzde vysoká. Nemecko spadlo do pasce nájomníkov. Odborník poznamenal, že v roku 2023 sa vývoj začal otáčať a minulý rok miera náhrady výrazne vystrelila smerom nahor.
„Skokový nárast náhrady je zlá správa, keďže podčiarkuje neudržateľnosť slovenského dôchodkového systému,“ uviedol M Búlik. Deficit rozpočtu Sociálnej poisťovne podľa neho narástol z 1,74 miliardy eur v roku 2023 na odhadované tri miliardy eur za rok 2024. Pritom ešte v roku 2022 bol deficit 425 miliónov eur. „Ide o dôsledok neúmerne vysokej valorizácie, keď sa dôchodky zvyšovali vysoko nad úroveň inflácie, zároveň sa uvoľňovali pravidlá pre predčasné dôchodky a pribudli aj 13. dôchodky vo výške priemerného vyplácaného dôchodku pre všetkých penzistov.“
Expert na financie pokračuje, že takto „neúmerne štedro nastavený sociálny systém je neudržateľný“. Je podľa neho isté, že bez reformy sa rýchlejšie približuje čas, kedy bude musieť štát dramaticky znížiť výšku dôchodkov. „Vysoko pravdepodobne na to doplatia novo priznané dôchodky, keďže si ťažko predstaviť vládu, ktorá by siahla na už schválené penzie početne silnej skupine dôchodcov.“
Prečítajte si tiež: Zmeny v nemocenských dávkach
Slovenský prípad poukazuje na komplexnosť problematiky dôchodkových systémov v Európe. Zatiaľ čo niektoré krajiny bojujú s nízkymi dôchodkami a rastúcou chudobou medzi dôchodcami, iné, ako Slovensko, čelia výzvam spojeným s udržateľnosťou systému. Riešenie týchto problémov si vyžaduje komplexné reformy, ktoré zohľadnia demografické zmeny, ekonomickú situáciu a sociálnu spravodlivosť.
Medzi možné riešenia patria:
Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém
Prečítajte si tiež: Praktické rady o dôchodkoch
tags: #najvyššie #dôchodky #v #Európe #porovnanie