
Určenie miestnej príslušnosti súdu je kľúčové pre správne vedenie súdneho konania. V Slovenskej republike sa táto problematika riadi Civilným sporovým poriadkom (CSP) a Civilným mimosporovým poriadkom (CMP). Tento článok sa zameriava na objasnenie pravidiel určovania miestnej príslušnosti súdu, s dôrazom na konania týkajúce sa výživného, a na možnosti podania námietky miestnej nepríslušnosti.
Miestna príslušnosť súdu určuje, ktorý konkrétny súd je oprávnený prejednať a rozhodnúť danú vec. Všeobecne platí, že konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Súd skúma svoju príslušnosť počas celého konania, aj bez námietky účastníkov. Ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu a upovedomí o tom účastníkov.
Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý priniesol zmeny v určovaní miestnej príslušnosti súdu.
Ustanovenie § 14 CSP upravuje charakteristiku všeobecného súdu fyzickej osoby. Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Táto zmena zjednotila kritériá pre určenie miestnej príslušnosti pre fyzické osoby - podnikateľov a fyzické osoby - nepodnikateľov.
Miestne príslušným súdom na rozvod manželstva je súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v tomto obvode súdu býva ešte niektorý z manželov. Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa posledného spoločného bydliska manželov, určí sa podľa miesta bydliska odporcu v konaní. Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť ani podľa týchto kritérií, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky
Vo veciach starostlivosti o maloletých, vrátane rozhodovania o výživnom, je príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko. Rozhodujúci je reálny pobyt dieťaťa, nie jeho trvalý pobyt. Ak sa už konanie o úprave práv a povinností viedlo pred súdom, zostáva zachovaná miestna príslušnosť súdu, ktorý rozhodoval v poslednom konaní.
Ak ide o konania o návrat maloletého, ktorý bol neoprávnene premiestnený alebo zadržaný, je miestne príslušný:
Miestna príslušnosť okresného súdu vo veciach výživného plnoletých osôb (pri určení výživného i pri zrušení výživného) sa určuje podľa ustanovenia § 154 CMP v spojení s ustanovením § 14 CSP. To znamená, že miestne príslušným je okresný súd určený podľa všeobecného súdu navrhovateľa. Účastníkmi konania sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
Ak má účastník konania pochybnosti o tom, či vo veci koná miestne príslušný súd, môže podľa ustanovenia § 41 CSP uplatniť námietku miestnej príslušnosti. Túto námietku musí vzniesť už pri prvom procesnom úkone, tzn. vo vyjadrení k návrhu. Ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne.
Ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Vyjadrenie k návrhu spolu s námietkou miestnej nepríslušnosti (ak ju rozhodnete vzniesť) je potrebné zaslať súdu, ktorý vedie konanie.
Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup
V prípade sporov, ktorých predmetom je nehnuteľnosť, ide spravidla o výlučnú miestnu príslušnosť súdu podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Súdy v takom prípade nemôžu svoju príslušnosť meniť, pokiaľ zákon neumožní výnimku.
Ustanovenie § 39 ods. umožňuje, aby príslušný súd prikázal vec inému súdu svojho obvodu, ak je to z hľadiska záujmu účastníkov alebo z iných dôvodov vhodné. Za dôvod vhodnosti by súd nemal považovať zdravotný stav, vek alebo vzdialenosť bydliska od sídla miesta príslušnosti súdu, nakoľko tieto nemajú charakter takých výnimočných skutočností.
Je však možné podať návrh na prikázanie veci inému súdu (súdu, v ktorého obvode má účastník bydlisko) z dôvodu vhodnosti. V návrhu je odporúčané priložiť aj dôkazy, ktoré budú preukazovať nepriaznivý zdravotný stav, finančnú situáciu a pod. Súd je povinný takýto návrh vyhodnotiť komplexne a prihliadnuť na individuálne okolnosti daného prípadu.
Pri určovaní miestnej príslušnosti súdu sa môžu vyskytnúť aj praktické problémy. Napríklad, pri fyzických osobách - podnikateľoch môže byť zistenie trvalého pobytu, ktorý je rozhodujúci podľa CSP, komplikované. V obchodných záväzkových vzťahoch sa údaj o trvalom pobyte podnikateľa štandardne nezvykne používať a žalobca je nútený vykonať „vyšetrovacie“ úkony s cieľom zistenia trvalého pobytu.
Ďalším problémom môže byť, že obyvateľ môže zakázať poskytovanie údajov o svojom pobyte najviac po dobu troch rokov. Takáto žiadosť o poskytnutie informácie o trvalom pobyte obyvateľa môže byť bezúspešná z dôvodu nedostatočnej identifikácie tohto obyvateľa najmä v prípadoch absencie údaja o dátume narodenia.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?
V úvahách niektorých právnikov sa objavujú aj možnosti obchádzania miestnej príslušnosti súdu, napríklad označením účastníka, ktorý s vecou nemá nič spoločné, ale má sídlo v obvode iného súdu. Takéto konanie však môže byť spojené s rizikom náhrady trov konania.
tags: #namietka #miestnej #príslušnosti #súdu #vzor #Slovensko