Namietanie nedostatku pasívnej legitimácie v judikatúre

Úvod do problematiky vecnej legitimácie

Vecná legitimácia predstavuje kľúčový koncept v občianskom súdnom konaní. Vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré má priamy dopad na úspech alebo neúspech v danom spore. Rozlišujeme aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. Aktívna vecná legitimácia znamená, že žalobca je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré sa v konaní usiluje. Naopak, pasívna vecná legitimácia znamená, že žalovaný je subjektom hmotnoprávnej povinnosti.

Definícia pasívnej vecnej legitimácie a jej význam

Pasívnu vecnú legitimáciu má ten účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku). Žalobca musí preukázať, že žaluje osobu, ktorá je skutočne povinná plniť jeho nárok. Ak sa to v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Dôležité je, že súd sa pri tom nezaoberá tým, či existuje iný subjekt, ktorý by bol nositeľom tejto povinnosti, ak ho žalobca neoznačil za žalovaného.

Postup súdu pri zisťovaní vecnej legitimácie

Súd skúma vecnú legitimáciu vždy ex offo, teda z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či ju niektorý z účastníkov namieta. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a súd ju posudzuje v priebehu celého konania. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevyjadrí, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania.

Judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa pasívnej legitimácie

V právnej praxi sa otázka pasívnej legitimácie často rieši v sporoch týkajúcich sa rôznych právnych oblastí. Nasledujúce príklady z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ilustrujú, ako sa táto otázka posudzuje v konkrétnych prípadoch:

• Vec vedená na Okresnom súde Žilina: Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "Najvyšší súd SR") sa zaoberal prípadom vedeným na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr.
• Spor žalobkyne Bratislavská správcovská spoločnosť, s. r. o.: Najvyšší súd SR riešil spor, kde žalobkyňou bola Bratislavská správcovská spoločnosť, s. r. o.
• Vec žalobcu Ing. M.: Najvyšší súd SR posudzoval prípad žalobcu Ing. M., zastúpeného JUDr. Š. L., advokátom, S.
• Vec žalobkyne Z. K.: Najvyšší súd SR sa zaoberal odvolaním žalobkyne Z. K., nar. bytom Č. s prísl., proti Rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5. 2007, č.k.
• Vec žalobcu Ing. I.: Najvyšší súd SR riešil prípad žalobcu Ing. I., bytom K. č. zastúpený advokátom JUDr. J., Advokátska kancelária v B., J. č.

Tieto prípady ukazujú, že Najvyšší súd SR sa opakovane zaoberá otázkami vecnej legitimácie v rôznych kontextoch a jeho rozhodnutia majú zásadný význam pre právnu prax.

Prečítajte si tiež: Súdne spory a štátna legitimácia

Obrana proti prevodu nehnuteľnosti počas súdneho konania

V sporoch týkajúcich sa nehnuteľností sa často stáva, že počas súdneho konania dôjde k prevodu nehnuteľnosti na inú osobu, čo komplikuje situáciu s určením okruhu pasívne legitimovaných osôb. Podľa ustanovenia § 44a O. s. p., účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľnosti návrh na zápis informatívnej poznámky o začatí súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam. Ak po zápise tejto poznámky do katastra nehnuteľnosti bude nehnuteľnosť prevedená na tretiu osobu, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnostiam (teda i vlastníckeho práva) je záväzný nielen pre žalovaného, ale aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti od žalovaného, prípadne jeho právneho nástupcu. Tento výrok rozsudku je voči nadobúdateľovi záväzný bez potreby viesť proti nemu osobitné súdne konanie.

Arbitrárnosť rozsudku a odôvodnenie žalobných námietok

K základným právam účastníka konania patrí právo na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa aj právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Európsky súd pre ľudské práva a Ústavný súd SR vo svojej judikatúre uvádzajú, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a okolností každého prípadu. Ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).

Výrok rozsudku o plnení v peniazoch v cudzej mene

Podľa § 155 ods. 2 OSP, výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom. Žalobca mal právo zvoliť si , či uplatní svoju pohľadávku v amerických dolároch alebo slovenských korunách a právo voľby má aj súd. Ak súd rozhodne o tom, že v rozsudku prizná sumu vyjadrenú v inej mene ako bola poskytnutá, je povinný prepočítať túto sumu kurzom k dátumu, kedy napríklad vznikla škoda, aby mohol priznať skutočnú škodu, kedy malo dôjsť k zákonnému plneniu, aby sa veriteľ neocitol v horšej situácii, ako v prípade dobrovoľného plnenia.

Verejné vyhlásenie rozsudku a ochrana pred tajnou justíciou

Verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny úkon, ale má zásadný význam a spája sa s viacerými procesnoprávnymi dôsledkami. Vyhlásením rozsudku konanie nekončí a aj pri verejnom vyhlasovaní majú účastníci konania procesné práva a povinnosti. Ide o úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Z hľadiska vecného ide o to, že pri verejnom vyhlásení rozsudku má účastník, ak boli dodržané podmienky oznámenia vyhlásenia tohto rozsudku, možnosť uplatniť procesné práva smerujúce k ochrane pred tajnou justíciou vymykajúcou sa kontrole verejnosti a tiež práva zabezpečujúce účastníkovi možnosť kontroly súdu. Obsahom procesného oprávnenia účastníka pri kontrole súdu vyhlasujúceho rozsudok je predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok v jeho veci vôbec vyhlásený. Procesný nedostatok odvolacieho súdu vo vzťahu k tomuto úkonu (nenaplnenie ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p.), v dôsledku ktorého sa poprie samotná podstata verejného vyhlásenia rozsudku (keďže sa neoznámi čas a miesto jeho vyhlásenia), je z procesného hľadiska nenapraviteľný (nedá sa nijako konvalidovať).

Ochrana žalovaného v prípade vydania kontumačného rozsudku

Ustanovenie § 153c ods. 1 O.s.p. v záujme zásady materiálnej pravdy zabezpečuje súdnu ochranu žalovaného v prípade vydania kontumačného rozsudku. Umožňuje žalovanému, aby v odvolacej lehote navrhol jeho zrušenie. O tomto návrhu rozhoduje súd, ktorý vydal rozsudok pre zmeškanie. Ak žalovaný preukáže, prípadne osvedčí závažnosť dôvodov jeho zmeškania, súd uznesením rozsudok zruší a o veci ďalej koná a vec meritórne rozhodne. V prípade, ak súd dôjde k záveru, že návrh žalovaného nie je dôvodný, tak uznesením návrh zamietne. Voči tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. V prípade právoplatného zamietnutia návrhu o zrušenie rozsudku pre zmeškanie je vec na súde prvého stupňa ukončená. Žalovaný potom má možnosť podať odvolanie proti samotnému rozsudku pre zmeškanie.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Zrušenie rozsudku pre zmeškanie

Ustanovenie § 153c O.s.p. zakotvuje osobitný spôsob ochrany žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie vo forme návrhu na jeho zrušenie. Nemožno totiž vylúčiť, že na strane žalovaného môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalovaným, resp. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 153c ods. 1 O.s.p. sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.

Viazanosť žalobným návrhom

V občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania, a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite (§ 79 ods. 1 OSP) Ak je predmetom návrhu na začatie konania peňažné plnenie, musí byť v návrhu uvedená presná výška peňažnej sumy, ktorú navrhovateľ požaduje. Ak to tak nie je, návrh nespĺňa náležitosti požadované zákonom. Výnimočne sa však môže od tejto zásady odchýliť, a to v prípadoch uvedených v § 153 ods. 2 OSP, ktoré dovoľujú súdu prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (ide o veci uvedené v ustanovení § 81 ods.1 O.s.p.), alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi; u odseku 3 citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže aj rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Aktívna vecná legitimácia

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia

Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Rozhodovacia činnosť súdov predstavuje jeden zo spôsobov realizácie objektívneho práva za účelom nápravy jeho nesprávneho chápania zo strany fyzických a právnických osôb pri realizácii právnych vzťahov. Autoritatívna povaha rozhodovacej činnosti zakladá pre súdy zodpovednosť v zmysle požiadavky náležitého výkladu z hľadiska odbornosti, ktorá však nesmie ísť na úkor všeobecnej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti vysloveného právneho názoru. Vyžaduje sa teda, aby súd nielen vyslovil svoj záver, ale aj vyložil úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a ktoré ho viedli k aplikácii práve zvolených predpisov.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Príklad z praxe: Namietanie nedostatku pasívnej legitimácie

Žalovaný 2/ správne namietal nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Je to tak z dôvodu, že predmetom žaloby je určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c), čo znamená, že stranami sporu môžu byť len osoby, ktorých sa spor týka, čo v danom prípade môže byť len žalobca ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností a žalovaný 1/ ako osoba oprávnená zo záložného práva zapísaná v katastri nehnuteľností. Je preto dôvodná námietka žalovaného 2/, ktorý uviedol, že výsledok konania o určenie neexistencie záložného práva nemá vo vzťahu k nemu žiadnu právnu relevanciu a výrok rozhodnutia ho neovplyvní, nemôže preto vystupovať ako pasívne vecne legitimovaný subjekt.

Príklady z obchodnoprávnych vzťahov a poistenia

V obchodnoprávnych vzťahoch sa otázka pasívnej legitimácie často vyskytuje v kontexte sporov o poistné plnenie. Napríklad, ak poistiteľ v zmluve nie je určený ani spomínaný, môže to viesť k sporom o tom, kto je povinný plniť z poistnej zmluvy. Podobne, ak spoločnosť vystupuje ako sprostredkovateľ poistenia, je dôležité určiť, či konala v mene a na účet poisťovne a či je teda pasívne legitimovaná na plnenie z poistnej zmluvy.

tags: #namietka #nedostatku #pasívnej #legitimácie #judikáty