Následky premlčania a neúčinnosti právnych úkonov vo svetle judikatúry

Článok sa zaoberá problematikou premlčania a neúčinnosti právnych úkonov v kontexte slovenskej judikatúry. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť práva, s dôrazom na praktické aplikácie a interpretácie súdov.

Premlčanie v Občianskom a Obchodnom zákonníku

Všeobecné princípy premlčania

Všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Rozhodným okamihom pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je urobenie právneho úkonu.

Špecifiká premlčania v obchodných záväzkových vzťahoch

Obchodný zákonník stanovuje premlčaciu dobu aj pre prípad vrátenia plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy, čo vylučuje použitie úpravy Občianskeho zákonníka o premlčaní. Komplexná úprava právnych inštitútov v Obchodnom zákonníku vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka, ak Obchodný zákonník obsahuje odlišnú úpravu, ktorá je komplexná a vychádza z odlišných princípov. Predmetom premlčania podľa ObchZ sú všetky práva z obchodných záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú (§ 387 ods. 2 ObchZ), a nie je rozhodné, či právo vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona.

Náhrada škody a bezdôvodné obohatenie

Pri premlčaní nároku na náhradu škody vychádza Obchodný zákonník z podobnej konštrukcie počiatku plynutia premlčacej doby ako Občiansky zákonník s tým, že subjektívnu dobu viaže na odlišný moment. V zmysle § 397 je subjektívna doba štvorročná a podľa § 398 je objektívna doba 10 ročná. Subjektívna doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode alebo sa o nej dozvedieť mohol a o t.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Prečítajte si tiež: Konkurzné konanie a neúčinnosť právnych úkonov

Judikáty k premlčaniu

Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 11 Cb 1922/96 zo 4. decembra 1996 žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že právo na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začne plynúť od vtedy, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Neúčinnosť právnych úkonov

Relatívna a absolútna neplatnosť

Na rozdiel od absolútnej neplatnosti, ktorá pôsobí voči každému, relatívna neplatnosť právneho úkonu je taká neplatnosť, ktorej sa môže dovolávať len ten, kto je takým úkonom dotknutý (oprávnený). Dovtedy kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatností právneho úkonu treba sa na tento úkon pozerať ako na platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Aby nastali účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu stačí aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti. Vždy sa však musí jednať o výslovný prejav, z ktorého vyplýva vôľa dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Musí byť z neho taktiež zrejmé, v čom je konkrétna vada právneho úkonu, ktorá má za následok neplatnosť p.

Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú.

Príklady neplatných právnych úkonov

Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá v rozpore s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Návrh na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky môže podať aj dlžník, ak preukáže, že má na tomto určení naliehavý právny záujem [§ 80 písm. c) O. s.

Ak ide o byt, ktorý sa podľa zákona č. 46/1964 Zb. prideľoval a takéto administratívne rozhodnutie chýba (§ 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. decembra 1991), dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu (§ 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka y znení platnom do 31. decembra 1991) je neplatná a fakticky obsadený byt treba považovať za byt získaný protiprávne. V takomto prípade neexistoval právny vzťah spôsobilý zmeniť sa na nájom podľa § 871 ods.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Ak vyžaduje dohoda účastníkov, že zmluva musí mať písomnú formu (§ 40 ods. 1), táto musí byť dodržaná aj v prípade, ak zákon písomnú formu pre daný právny úkon nevyžaduje. V opačnom prípade treba považovať zmluvu bez dodržania dohodnutej písomnej formy za neplatnú. Citované zákonné ustanovenie § 40 ods. 1 spája s nedostatkom formy právneho úkonu jeho neplatnosť.

Judikáty k neúčinnosti právnych úkonov

Okresný súd K. II. rozsudkom z 8. júla 1998, určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcami I) a II) v P. 13. júla 1995, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. K., zapísané na LV č. 1234 ako pare. č. 2607 - záhrada vo výmere 160 m a pare. č. 2608 - zastavaná plocha vo výmere 174 m a dom na nej stojaci s. č. 7823 s príslušenstvom, je neplatná. Za neplatnú určil aj ďalšiu kúpnu zmluvu, uzavretú medzi odporcom I) a odporcami III) a IV) 10.

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo 6. mája 2010 č.k. 2 C 228/2009-82 určil, že zmluva o úvere č. 7053173, ktorú účastníci uzatvorili 15. novembra 2006 (ďalej len „zmluva o úvere“), je neplatná. V odôvodnení uviedol, že zmluva o úvere je spotrebiteľská zmluva.

Okresný súd Veľký Krtíš (súd prvého stupňa) rozsudkom z 15. mája 2008 č.k. 1 C 290/2007-96 určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ dňa 7. novembra 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V. pod sp.zn. V., je v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam neplatná a vo zvyšku (t.j. v časti, v ktorej sa domáhali nahradenia vôle odporcu 1/ - ako predávajúceho - uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu o prevode svojich spoluvlastníckych podielov za tých istých podmienok ako ju uzavrel s odporcom 2/) návrh zamietol.

Dovolanie sa relatívnej neplatnosti

Dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka možno i námietkou v katastrálnom konaní o povolení vkladu. Relatívnej neplatnosti sa možno dovolať aj formou žaloby, protinávrhu alebo námietky vznesenej v konan.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Osoby oprávnené dovolať sa neplatnosti

Podľa § 267 ods. 1 Obch. zák., ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.

Neopomenuteľný dedič, potomok, má podľa úpravy v § 479 Obč. zákonníka právo dovolať sa relatívnej neplatnosti závetu, pokiaľ sa jej z dedičstva nedostane toľko, koľko predstavuje jednu polovicu jej dedičského podielu podľa zákona. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je hmotnoprávny jednostranný právny úkon adresovaný účastníkom dotknutého právneho úkonu, v danom prípade dedičom.

Vplyv premlčania a neplatnosti na iné právne inštitúty

Odporovateľnosť právnych úkonov

Kto od dlžníka nadobudne vlastníctvo k veci, nestráca ho ani v prípade, ak veriteľ právneho úkonu dlžníka úspešne odporoval. V prípade, že nadobúdateľ vec pôvodne patriacu dlžníkovi predal tretej osobe, nie je dobre možné považovať uspokojenie pohľadávky z toho čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a veriteľ má voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, len právo na náhradu (§ 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 30. júla 1997.) Veriteľ sa v takomto prípade v ďalšom konaní voči ďalšiemu nadobúdateľovi nemôže úspešne domáhať ani určenia neplatnosti kúpnej z.

Veriteľ, ktorý s úspechom odporoval právnemu úkonu podľa § 42a Obč. zák., má voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, právo na náhradu v peniazoch, ak sa uňho nenachádza vec nadobudnutá týmto úkonom.

Dobré mravy a námietka premlčania

Vo veci sp. zn. 7 Cdo 226/2016 najvyšší súd k možnému rozporu uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, na základe ktorých uviedol, že „vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania odporcom (žalovaným) mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi … o takýto prípad môže ísť iba výnimočne a v rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon práva … ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vte.

Ústavný súd tak dospel k záveru, že vznesenie námietky premlčania možno považovať pri márnom uplynutí objektívnej desaťročnej premlčacej doby podľa § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. v prípade zastavenia trestného stíhania po uplynutí uvedenej desaťročnej premlčacej doby za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Ochrana spotrebiteľa

Na spotrebiteľské právne vzťahy treba aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá.

Bankové tajomstvo

Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky.

tags: #namietka #premlcania #neúčinnosť #právnych #úkonov #judikáty