Premlčanie pohľadávok VšZP: Komplexný prehľad

Premlčanie pohľadávok je dôležitá téma pre každého poistenca, a to aj v kontexte Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Tento článok sa zameriava na premlčacie lehoty a ich špecifiká v oblasti zdravotného a sociálneho poistenia, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad a praktické rady.

Úvod do problematiky premlčania

Premlčanie predstavuje inštitút, ktorý obmedzuje časové obdobie, počas ktorého môže veriteľ (napríklad zdravotná poisťovňa) uplatňovať svoj nárok voči dlžníkovi (poistencovi). Je dôležité rozlišovať medzi premlčaním práva predpísať poistné a premlčaním práva vymáhať poistné, pretože tieto dve lehoty sa líšia.

Dlhy zo sociálneho poistenia

V súvislosti s poistným na sociálne poistenie je nutné rozlišovať medzi právom predpísať poistné a právom vymáhať poistné.

Premlčanie práva predpísať poistné

Právo predpísať poistné sa vo väčšine prípadov premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti. Toto pravidlo má však svoje výnimky. Právo na predpísanie poistného sa nepremlčuje, ak ste si voči Sociálnej poisťovni (resp. jej príslušnej pobočke) nesplnili niektoré dôležité povinnosti. Ich aktuálny rozsah nájdete v ustanovení § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Ide najmä o:

• Neoznámenie niektorých vašich príjmov.
• Neoznámenie určitých skutočností rozhodujúcich pre vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia.
• Nesplnenie prihlasovacích povinností týkajúcich sa zamestnancov.

V súdnej praxi bolo upresnené, že rozhodnutie o predpísaní poistného nepostačí v desaťročnej premlčacej lehote len vydať. Ak chce Sociálna poisťovňa zabrániť premlčaniu, musí rozhodnutie v rámci stanovenej premlčacej doby zároveň nadobudnúť aj právoplatnosť (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Sžso/28/2016; názorový trend bol následne potvrdený aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 9Sžsk/84/2019).

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Premlčanie práva vymáhať poistné

Právo vymáhať poistné sa premlčí za 6 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa predpísalo.

Čo treba urobiť, aby účinky premlčania reálne nastali

Dlhy zo sociálneho poisteniavšak majú špecifickú povahu - ide o pohľadávky, ktoré vznikli z verejnoprávneho vzťahu. Práve z tohto dôvodu judikatúra vyložila, že hoci zákon o sociálnom poistení používa termín „premlčanie“, treba ho chápať skôr ako „preklúziu“ - čiže zánik práva uplynutím času, na ktorý má orgán prihliadať sám z úradnej povinnosti a bez osobitnej námietky. Znamená to teda, že poisťovňa voči vám po uplynutí premlčacej doby vôbec nemôže nárok uplatňovať, a to ani vtedy, ak z akéhokoľvek dôvodu nevznesiete námietku premlčania (bližšie napr. rozsudok Krajského súdu Nitra, sp.zn. 22Sa/26/2021 opierajúc sa o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Sžso/28/2016).

Nespoliehajte sa ale na to, že uplatňovanie dlhu z poistenia sa po uplynutí premlčacej doby automaticky zastaví. Premlčanie v každom prípade z opatrnosti namietnite už voči Sociálnej poisťovni. Napriek tomu, že judikatúra Najvyššieho súdu SR vykazuje trend posudzovať premlčanie dlhov zo sociálneho poistenia v prospech dlžníkov, nemusí byť ešte definitívne ustálená; v minulosti napríklad nutnosť vznesenia námietky premlčania zdôraznil Krajský súd Bratislava, a to v rozhodnutí sp.zn. 6S/331/2016. Dodajme, že Sociálna poisťovňa na základe právoplatného rozhodnutia o uznaní námietky premlčania pohľadávku odpíše. S odpísaním pohľadávky spája zákon o sociálnom poistení jej zánik. Pohľadávka teda na rozdiel od premlčanej pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu nebude trvať v režime nevymáhateľného záväzku - tzv. naturálnej obligácie.

Dlhy zo zdravotného poistenia

Aj pri zdravotnom poistení treba rozlišovať viacero režimov premlčania v závislosti od toho, či sa uplatňuje nárok pred vydaním rozhodnutia, ktorým je dlh vymeraný alebo po jeho právoplatnosti.

Právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok

• Nárok na preddavok na poistnésa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa jeho splatnosti.
• Nárok na nedoplatok na poistnom sa premlčí uplynutím piatich rokov od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie poistného.

Vyššie uvedený režim premlčania sa použije aj pre uplatnenie nárokov na úroky z omeškania. Opäť platí, že premlčacia doba sa vám môže predĺžiť, ak si nesplníte niektoré dôležité povinnosti aktuálne špecifikované v ustanovení § 21 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení. Dôležité je dodržať napríklad povinnosť podania prihlášky na verejné zdravotné poistenie a oznamovacie povinnosti súvisiace so vznikom a zánikom a určením sadzby poistného. Ak tieto povinnosti nie sú splnené, premlčí sa právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania uplynutím piatich rokov odo dňa dodatočného splnenia oznamovacej povinnosti, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Právo poisťovne vymáhať poistné a úrok z omeškania

Právo poisťovne vymáhať poistné a úrok z omeškania sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti na ich zaplatenie.

Rôzne interpretácie práva vymáhať poistné

V judikatúre slovenských súdov je možné nájsť nasledujúce protichodné interpretácie:

1. Právo vymáhať poistné treba chápať ako právo iniciovať vykonanie exekúcie, ak pohľadávka nebola uhradená a poistné bolo právoplatne predpísané. Zjednodušene povedané to teda značí, že poisťovňa musí začať exekvovať pohľadávku do uplynutia premlčacej doby; ak už exekúcia pred uplynutím premlčacej doby začala, nepovedie námietka premlčania k jej ukončeniu. Táto názorová vetva sa javí ako väčšinová, vo vzťahu k sociálnemu poisteniu viď napr. rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 16CoE/267/2016; vo vzťahu k zdravotnému poisteniu bližšie napr. rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 23CoE/20/2020 či rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 27CoE/7/2021.
2. Právo vymáhať poistné spočíva v práve ho reálne exekvovať. Pokiaľ teda uplynie zákonom stanovená premlčacia doba a dlžník vznesie námietku premlčania, má táto námietka za následok aj koniec už začatého exekučného vymáhania. Uvedený názor vyplýva vo vzťahu k zdravotnému poisteniu z rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn.

Špecifiká premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia

Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia má oproti všeobecnej úprave premlčania vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka určité osobitosti, čo v praxi zvykne spôsobovať interpretačné nejasnosti a často vedie k nesprávnej, resp. neopodstatnenej obrane poistencov a v niektorých prípadoch tiež k „zbytočnému“ vymáhaniu pohľadávok zdravotnou poisťovňou - slovo zbytočný je v úvodzovkách z dôvodu, že (i) premlčanie vo všeobecnosti nemá za následok zánik pohľadávky, ale iba jej právnu nevymáhateľnosť, t.j. poistenec ju môže uhradiť dobrovoľne, pričom na strane poisťovne nedôjde k bezdôvodnému obohateniu ako aj z dôvodu, že (ii) podľa časti súdnej praxe sa námietka premlčania nevyžaduje, pretože premlčanie v oblasti verejného práva má účinky preklúzie, t.j.

Základný rozdiel medzi premlčaním a preklúziou spočíva v tom, že pri premlčaní právo nezaniká, ale uplynutím premlčacej doby dochádza k jeho právnej nevymožiteľnosti, t.j. príslušný orgán verejnej moci toto právo nemôže veriteľovi priznať (v tomto zmysle sa hovoríme o tzv. oslabení práva) - na premlčanie sa prihliada iba vtedy, ak dlžník vznesie námietku (dovolá sa) premlčania.

V rámci právnej úpravy premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia je v prvom rade nevyhnutné rozlišovať medzi terminológiou (i) právo predpísať (uplatniť) poistné a (ii) právo vymáhať poistné. Pod právom uplatniť nárok na poistné sa rozumie právo vyrubiť (vymerať) poistencovi poistné na základe výkazu nedoplatkov, ktorý má na účely exekučného konania povahu exekučného titulu alebo uplatniť toto právo na Úrade pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ktorý o tom vydá rozhodnutie (platobný výmer). Právo vymáhať poistné podľa zákona o zdravotnom poistení sa spája výlučne s právnou možnosťou oprávneného (zdravotnej poisťovne) domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému (poistencovi), ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Predpokladom naplnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov, ktoré smerujú k uskutočneniu právneho úkonu s ktorým právny poriadok spája účinné začatie konania, v ktorom možno povinného donútiť k splneniu uloženej povinnosti. Jedná sa o návrhové konanie, ktoré je ovládané dispozičným princípom. Predmet premlčania - „právo vymáhať poistné“ - uvádzaná právna norma spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia, nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom upraveného postupu vymáhajúceho orgánu.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

Okrem obsahového rozdielu v tejto terminológii spočívajú základné rozdiely aj (i) v začiatku plynutia premlčacej doby, (ii) v dĺžke trvania premlčacej doby a (iii) v momente, kedy možno úspešne uplatniť námietku premlčania. V prípade práva uplatniť poistné začína plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného, pričom právo sa premlčí uplynutím piatich rokov, a námietku premlčania možno úspešne uplatniť najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Premlčacia doba na uplatnenie práva vymáhať poistné začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, pričom toto právo sa premlčí uplynutím troch rokov, a námietku premlčania je možné uplatniť kedykoľvek až do skončenia exekučného konania. Súdna prax i odborná akademická verejnosť pripustila za dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom. Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť - na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

V súvislosti s premlčaním pohľadávok zo zdravotného poistenia nemožno opomenúť prechodné ustanovenie § 32 zákona o zdravotnom poistení, ktoré dopadá na pohľadávky vzniknuté do 1. januára 2005, t.j. ktoré vznikli na základe doterajšej právnej úpravy a to zákona č. 273/1994 Z.z. Ustanovenie § 32 zákona o zdravotnom poistení svojou povahou upravuje právo uplatniť nárok na poistné, čo možno vyvodiť z jazykovo-systematického výkladu - vyplýva to z použitej terminológie týkajúcej začiatku plynutia premlčacej doby („odo dňa splatnosti poistného“), ktorá je používaná v § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení v súvislosti s právom uplatniť nárok na poistné. Tento výklad podporuje aj textácia ustanovenia § 36 ods. 11 zákona o zdravotnom poistení, z ktorého vyplýva, že zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania a dlžné poistné a poplatky z omeškania, na ktoré má zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004 (pozn.

V súdnej praxi bolo zároveň judikované, že ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení ani § 21 ods. 2 predošlého zákona o zdravotnom poistení sa nepoužije na pohľadávky zo zdravotného poistenia, ktoré vznikli do 31.12.2004, t.j. nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa predošlého zákona o zdravotnom poistení nemá za následok nepremlčateľnosť práva predpísať poistné. Tento záver bol odôvodnený tým, že nový zákon o zdravotnom poistení upravil premlčaciu dobu nanovo, preto nemožno prihliadnuť na už zrušený § 21 ods. 2 predošlého zákona o zdravotnom poistení, v ktorom bolo osobitne upravené premlčanie v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti. Ak potom podľa novej právnej úpravy na poistné, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do účinnosti nového zákona, sa vzťahuje nová premlčacia doba, na plynutie ktorej nemá žiadny vplyv splnenie alebo nesplnenie oznamovacej povinnosti, jej uplynutím dôjde k premlčaniu bez ohľadu na to, či platiteľ splnil, alebo nesplnil oznamovaciu povinnosť. Je nepochybné, že právne vzťahy zo zdravotného poistenia patria do oblasti práva verejného. V ustanovení § 32 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení je okrem premlčania poistného upravené tiež premlčanie poplatkov z omeškania, poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokút, ktoré sú dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu, teda majú nesporne sankčný charakter. Preto je nevyhnutné pri ich ukladaní, resp. uplatňovaní dodržiavať aj zásady platné pre správne trestanie.

Podľa názoru NS SR ustanovenie § 76b zákona č. 273/1994 Z. z. hovorí o premlčaní poistného a § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. hovorí o premlčaní práva na predpísanie poistného. Poistné ako peňažná pohľadávka poisťovne sa nepremlčuje a ani v zákone č. 273/1994 Z. z. nie je ustanovená lehota, po uplynutí ktorej by v spojení so vznesenou námietkou premlčania nastali dôsledky premlčania poistného. Keďže poistné sa nepremlčuje, môže ho platiteľ dobrovoľne zaplatiť kedykoľvek dodatočne, a to aj keď už došlo k premlčaniu práva na predpísanie poistného a právny dôvod na jeho platenie trvá. To, čo podlieha premlčaniu v tomto prípade, nie je poistné (pohľadávka), ale procesné právo poisťovne na predpísanie poistného, t. j. právo na vymeranie poistného platobným výmerom, ktorý je právnym titulom na jeho vymáhanie. Premlčanie práva v tomto prípade znamená zánik procesného práva na vydanie individuálneho správneho aktu - platobného výmeru. Na túto skutočnosť prihliada správny orgán ex offo. Zákon č. 273/1994 Z. z. totiž ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie námietky premlčania. V oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné podmienky pre premlčanie práva predpísať poistné, a teda stanovil i požiadavku na vznesenie námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania je preto nadbytočné a bez právnych dôsledkov. Inštitút premlčania práva na predpísanie poistenia podľa zákona č. 273/1994 Z. z.

Ustanovenie § 76b zákona č. 273/1994 Z. z. najvyšší súd vyhodnotil ako neurčité a v dôsledku toho neaplikovateľné, pretože hypotéza právnej normy sa týka premlčania poistného ako peňažnej pohľadávky, ktoré zákon č. 273/1994 Z. z. neupravuje. Pokiaľ by malo mať ten význam, že ide o premlčanie práva predpísať poistné, tak by toto ustanovenie explicitne muselo znieť: „na poistné, právo na predpísanie ktorého do dňa účinnosti zákona nie je premlčané, sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 1“. Vady hypotézy retroaktívneho ustanovenia § 76b spôsobujú, že ustanovenie § 21 ods. 1 nemožno aplikovať pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 128/1998 Z. z. Ustanovenie § 76b nepredĺžilo premlčacie lehoty na predpísanie poistného, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 124/1998 Z. z. Vzhľadom na uvedené východiská bolo konštatované, že právo predpísať poistné v 10 ročnej premlčacej lehote sa vzťahuje len na poistné, ktorého splatnosť nastala po účinnosti zákona č. 124/1998 Z. Z ustanovenia § 76b ako aj ustanovenia § 32 sa javí zrejmý úmysel, že zákonodarca v týchto ustanoveniach upravil právne vzťahy vniknuté za účinnosti skoršej právnej úpravy, t. j. otázku premlčania práva predpísať poistné, a teda že novú právnu úpravu je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy založené predchádzajúcou právnou úpravou. Teleologickým výkladom možno dospieť k záveru, že formulácia (hoci terminologicky nepresná) § 76b a § 32 vznikla s cieľom prechodne upraviť vzťahy týkajúce sa poistného práve čo sa týka práva predpísať poistné. Takýto výklad predmetných ustanovení sa zdá byť v súlade s úmyslom zákonodarcu. Samotná skutočnosť, že zákonodarca v súvislosti s premlčaním používa rôzne pojmy, nemôže byť smerodajná pri výklade predmetného ustanovenia. Judikatúra súdov vytvorila všeobecne akceptované interpretačné pravidlo, podľa ktorého sa orgány verejnej moci majú vyhýbať prílišnému formalizmu - to znamená, že tieto orgány nie sú absolútne viazané doslovným znením zákona, ale môžu a musia sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Nedostatok všeobecnej úpravy „premlčania“ pre účely zdravotného poistenia vedie k výkladu, že právo vymáhať poistné v podstate znamená, že v premlčacej dobe musí dôjsť nielen k uplatneniu tohto práva, ale aj k faktickému vymoženiu pohľadávky oprávneného - z toho vyplýva záver, že právo vymáhať poistné v premlčacej dobe sa stotožňuje s právom vykonať rozhodnutie v určitej dobe (v tejto otázke teda existuje nejednotný prístup súdnej praxe). Tento záver vychádza okrem absencie uvedenej všeobecnej úpravy aj z predpokladu, že v oblasti právnej úpravy zdravotného poistenia, ktorá reguluje svojou povahou verejnoprávne vzťahy je vylúčené subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka, t.j. najmä ustanovenie § 112 OZ, ktoré upravuje spočívanie premlčacej doby.

Vzhľadom na nejednotné názory možno odporučiť z dôvodu opatrnosti vzniesť vždy námietku premlčania, pretože s poukazom na súdnu prax nie je predvídateľné, ku ktorej časti názorového spektra sa daný exekučný súd prikloní, a teda či na „premlčanie“ bude prihliadať ex offo ako na preklúziu alebo ako na premlčanie v pravom slova zmysle. V prvom prípade sa na zastavenie exekúcie bude vzťahovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a v druhom prípade ustanovenie § 57 ods. 1 písm. Od 1.6.1998 došlo k zmene premlčacej doby pri práve predpísať poistné a to z 3 na 10 rokov odo dňa splatnosti poistného. V zmysle prechodného ustanovenia (§76b) pre poistné vzniknuté v období do 1.6.1998 platila nová 10 ročná premlčacia doba iba v tom prípade, ak toto poistné nebolo premlčané podľa prechádzajúcej právnej úpravy - iba v takom prípade došlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov. Ak sa napríklad poistné splatné 1.2.1995 nepredpísalo do 1.2.1998, tak v takom prípade nedošlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov. Ak išlo o poistné splatné 1.1.1997, tak takéto poistné ku dňa 1.6.1998 nebolo premlčané, preto na neho bolo možné uplatniť právo na jeho predpísanie v premlčacej dobe 10 rokov. Od 1.1.2005 došlo opätovne k zmenám premlčacích dôb.

Ako predísť dlhom a problémom s premlčaním

Najideálnejšie je však to, aby ste akýmkoľvek výzvam na uhradenie dlhu zo strany poisťovní predchádzali. Zdravotné poisťovňa aj Sociálna poisťovňa majú na svojich internetových stránkach zoznamy dlžníkov, v ktorých môžete zistiť, či nejaký dlh voči poisťovniam máte alebo nie. Ak ste si nie stopercentne istí, požiadajte poisťovňu o vyčíslenie dlžnej sumy či zaslanie svojho saldokonta.

tags: #namietka #premlčania #vzor #VšZP