
Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na účtovanie predaja hmotného majetku do zahraničia, s dôrazom na daňové povinnosti a postupy, ktoré je potrebné dodržiavať. Článok využíva konkrétne príklady a otázky pre lepšie pochopenie problematiky.
Nadobudnutím tovaru z iného členského štátu EÚ sa rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným majetkom, ktorý bol odoslaný alebo prepravený nadobúdateľovi (platiteľovi dane) dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu (IČŠ) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. Nadobúdateľovi tovaru v SR vzniká povinnosť nadobudnutý tovar zdaniť slovenskou daňou. Daňová povinnosť vzniká 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru (kupujúci prevzal tovar). Ak však faktúra bola vyhotovená skôr ako 15.
Slovenský podnikateľ - platiteľ dane - si objednal tovar od českého platiteľa dane. Tovar bol v ČR naložený na prepravu dňa 10.6.2023. Kupujúci v SR si tovar prevzal dňa 13.6.2023. Český dodávateľ vyhotovil faktúru dňa 20.6.2023 a odberateľ obdržal faktúru dňa 22.6.2023. Daňová povinnosť vzniká 20.06.2023.
Platiteľ dane v ČR vyhotovil 2.8.2023 faktúru na dodávku tovaru pre slovenského platiteľa - odberateľa. Odberateľ zaplatil za tovar 9.8.2023. Tovar dodaný z ČR do SR bol prevzatý odberateľom dňa 26.8.2023. Odberateľ podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie VIII/2023 dňa 22.9.2023. Daňová povinnosť vznikla dňom vyhotovenia faktúry, t.j. 2.8.2023, pretože do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie VIII/2023, (v ktorom bola vyhotovená faktúra dodávateľom), bola vykonaná aj preprava tovaru z členského štátu do tuzemska.
Nadobudnutie nového dopravného prostriedku za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane v tuzemsku. Ak nový dopravný prostriedok z IČŠ nadobudne osoba registrovaná pre daň podľa §§ 4-7a zákona o DPH, vzniká tejto osobe daňová povinnosť 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy sa uskutočnilo jeho dodanie, alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo dodanie. Daňová povinnosť pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku vzniká každej osobe.
Prečítajte si tiež: Stravovanie zamestnancov a jeho účtovné aspekty
Slovenský podnikateľ registrovaný pre daň podľa § 7 zákona o DPH (ako nadobúdateľ) si objednal u rakúskeho podnikateľa, identifikovaného pre daň v Rakúsku nový dopravný prostriedok - osobný automobil. Automobil bol prepravený z Rakúska na Slovensko dodávateľom a odovzdaný nadobúdateľovi - slovenskému podnikateľovi 16.6.2023. Rakúsky dodávateľ vyhotovil faktúru dňa 16.06.2023 v cene bez dane. Slovenskému podnikateľovi vzniká daňová povinnosť vyhotovením faktúry, t.j. 16.06.2023.
Český občan s trvalým pobytom v Brne kúpil dňa 14.4.2023 od českej spoločnosti nový dopravný prostriedok v cene 29 000 eur s českou DPH. Dňa 1.6.2023 nastúpil pracovať v dcérskej pobočke českej spoločnosti so sídlom v Žiline. V dôsledku toho sa v mesiaci jún 2023 presťahoval do Žiliny. Automobil zakúpený v Českej republike nahlásil do evidencie motorových vozidiel v SR. Českému občanovi nevzniká povinnosť podať daňové priznanie v zmysle § 78 ods.
Platiteľ DPH bol na pracovnej ceste v Rakúsku a má doklady za nakúpené PHL a mýto (mýtny poplatok za používanie diaľnic v Rakúsku) s uplatnenou rakúskou DPH.
Daňovník, podnikateľ, obstaral automobil na spotrebný úver od HOME CREDIT na 5 rokov. Auto nie je zahrnuté do obchodného majetku, ale využíva ho na podnikanie. Zaplatil daň z motorových vozidiel. V prípade auta nezaradeného do obchodného majetku si môže daňovník uplatniť len výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, t. j. výdavky na spotrebované PHL a základnú sadzbu náhrady (0,183 € x počet najazdených km), v ktorej má zahrnuté náklady na opravy a udržiavanie. Iné výdavky - preukázateľne vynaložené na odpisy, úrok z úveru, poistné vozidla, opravy, si môže daňovník uplatňovať do daňových výdavkov len v prípade, ak toto vozidlo zahrnie do obchodného majetku.
Podnikateľ (FO) pracuje v Rakúsku maximálne 180 dní. Všeobecne platí, že daňovým výdavkom daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj výdavok na stravovanie najviac v rozsahu a vo výške ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, a to za každý deň výkonu činnosti v kalendárnom roku. Pre rok 2013 je to suma 4 €. Tento výdavok na stravovanie môže daňovník uplatniť aj vtedy, ak nie je na pracovnej ceste. Uplatnenie tohto výdavku v daňových výdavkoch umožňuje ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z.
Prečítajte si tiež: Tvorba Sociálneho Fondu
Ak daňovník s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom dni vykonáva činnosť v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva („je na pracovnej ceste“), potom pri uplatnení výdavkov na stravovanie v daňových výdavkoch postupuje podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. Daňovým výdavkom je výdavok na stravovanie najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona č. 283/2002 Z. z. (t. j. v závislosti od skutočnej dĺžky pracovnej cesty).
Pokiaľ živnostník pravidelne vykonáva činnosť na určitom mieste v zahraničí, potom si nemôže uplatniť výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. - napr. ak fyzická osoba „pracuje na živnosť“ v konkrétnej firme v Rakúsku. Pre uplatnenie výdavkov (nákladov) podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z.
Slovenská spoločnosť má prenajaté auto formou operatívneho prenájmu od materskej spoločnosti z Poľskej republiky. Slovenská spoločnosť platí materskej spoločnosti mesačné nájomné. Ako sa predmetný príjem zdaňuje na území Slovenskej republiky? Podľa § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. Pri zdaňovaní predmetných príjmov je potrebné uplatniť aj príslušné ustanovenia Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 95/1996 Z. z. Predmetné príjmy sú podľa § 43 ZDP od 1. 1. 2007 zdaňované daňou vyberanou zrážkou.
Fyzická osoba sa rozhodla predať osobný automobil právnickej osobe za sumu 7 000 €. Zároveň právnická osoba pristúpila k dlhu fyzickej osoby vo výške nesplatenej istiny a úrokov (istina 8 000 €, úroky 1 000 €) autoúveru.
Podľa inštitútu § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) v znení neskorších predpisov daňovník môže uplatniť do daňových výdavkov v zdaňovacom období z titulu predaja hmotného majetku výdavok vo výške daňovej zostatkovej ceny hmotného majetku vyradeného predajom. Právny predpis nelimituje uplatnenie zostatkovej ceny do daňových výdavkov vo vzťahu k príjmu z predaja hmotného majetku. O predaji predmetného hmotného majetku účtuje účtovná jednotka v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií za účtovné obdobie. Zaúčtuje daňovú zostatkovú cenu dlhodobého hmotného majetku podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom v druhovom členení na prevádzkovú réžiu. Zároveň vyradí hmotný majetok z knihy dlhodobého hmotného majetku v obstarávacej cene. Finančnú operáciu predstavujúcu kreditný obrat peňažných prostriedkov na bankovom účte, resp.
Prečítajte si tiež: Účtovanie kúpeľnej starostlivosti
ZDP v § 17 neobsahuje ustanovenie, v ktorom by mal byť upravený príjem z predaja hmotného majetku z titulu uplatnenia odpisov do daňových výdavkov z limitovanej vstupnej ceny hmotného majetku. V sústave podvojného účtovníctva účtovná jednotka ocení dlhodobý hmotný majetok - osobný automobil, obstaraný kúpou v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. Prevzatý dlh za fyzickú osobu zaúčtuje obchodná spoločnosť na ťarchu účtu 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť súvzťažne so zápisom v prospech účtu 479 - Dlhodobé záväzky. Prevzatý dlh zaúčtovaný výsledkovo nemôže byť daňovo uznaným výdavkom, pretože nespĺňa podmienky daňového výdavku uvedené v § 2 písm. i) ZDP. Nadväzujúc na ustanovenie § 21 ods. 1 ZDP daňovými výdavkami nie sú náklady, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto náklady daňovník účtoval, ako aj výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
V priestoroch s. r. o. A sa nachádza s. r. o. B, s ktorou je dohoda, že jedenkrát ročne jej bude refakturovať náklady za energiu, priestory. Okrem toho však spoločnosť B nemá svoju pokladnicu, dohodli sa, že i drobné nákupy im bude zúčtovávať cez pokladnicu spoločnosti A, s. r. o., a tiež raz ročne refakturovať. Je to takto v poriadku? Nie je potrebné do troch mesiacov urobiť refakturáciu? Ak bude mať A, s. r. o., náklady, ktoré chce refakturovať aj s DPH, aj bez DPH, je potrebné ich spočítať dohromady a na celú sumu dať DPH? Alebo zvlášť vyfakturovať bez DPH, napr. kolky, poštovné a zvlášť s DPH napr.
Prenájom nebytových priestorov sa v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov považuje za opakované dodanie služby, pričom podľa § 19 ods. 3 sa za deň dodania a tým aj za deň vzniku daňovej povinnosti považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za nájom vzťahuje. V prípade, ak je dohodnutá platba za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba - nájom, za dodanú najneskôr posledným dňom každého 12. V predmetnom prípade obdobie, za ktoré má byť uhradený nájom, nie je dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, to znamená, že daňová povinnosť z titulu poskytnutého nájmu vznikne najneskôr posledný deň 12. kalendárneho mesiaca.
V otázke uvádzaná lehota 3 mesiacov na vykonanie refakturácie sa vzťahuje na prípady obstarania služby, kedy podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH sa obstarávateľ služby považuje za príjemcu a následne dodávateľa služby a podľa § 19 ods. 6 sa ním obstaraná služba považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry pre príjemcu.
V prípade drobných nákupov tovarov (napr. kancelárskych potrieb), ktoré A, s. r. o., kúpi a predá spoločnosti B, s. r. o., na účely DPH dochádza k dodaniu tovaru, daňová povinnosť spoločnosti A vzniká dňom odovzdania tovaru spoločnosti B, a tým jej vzniká aj daňová povinnosť z týchto tovarov. Podľa § 75 zákona o DPH platiteľ môže za viac samostatných dodaní v rámci kalendárneho mesiaca vyhotoviť súhrnnú faktúru v lehote do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca. Pri každom samostatnom dodaní tovaru uvedie základ dane a príslušnú DPH.
Spoločnosť vydáva časopis, ktorý má pridelené ISSN. Do uvedeného časopisu prispievajú autori, ktorí majú autorský honorár za poskytnuté príspevky. Aké povinnosti má spoločnosť voči literárnemu fondu - percentuálny odvod a zároveň akou formou tento odvod zrealizovať (je na uvedený účel potrebná registrácia a potom sa zasielajú oznámenia)?
Spoločnosť odvádza literárnemu fondu príspevok 2 % z hrubého príjmu autora. Príspevok odvádza spoločnosť na základe zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov. Pokiaľ spoločnosť a autor uzatvoria dohodu podľa § 43 ods. 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, spoločnosť daň z honoráru nezráža, autorovi vyplatí honorár po znížení o zrazený príspevok do literárneho fondu. Autor si honorár zdaní sám prostredníctvom daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie.
Fyzická osoba je konateľom v troch s. r. o. a v každej spoločnosti používa vlastné motorové vozidlo na pracovné cesty pre danú spoločnosť - s každou spoločnosťou má uzatvorenú aj písomnú dohodu o používaní vlastného vozidla. Vozidlo sa používa striedavo v týždni raz v jednej, potom v druhej alebo v tretej s. r. o. Môže si tento spoločník uplatniť v každej spoločnosti náhradu PHL a sadzbu základnej náhrady? Akým spôsobom je potrebné uhradiť daň z motorových vozidiel? Musia jednotlivé spoločnosti zakaždým oznamovať a odhlasovať vznik daňovej povinnosti? Môže si uvedené cestovné náhrady uplatniť aj manželka konateľa?
Podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších sú daňovým výdavkom cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. Zákon o cestovných náhradách v § 1 ustanovuje, na ktoré osoby sa vzťahuje poskytovanie náhrad. Konateľ je na účely zákona o cestovných náhradách považovaný za zamestnanca. Zákon o cestovných náhradách pritom ustanovuje, že musí ísť o osobný automobil okrem osobného automobilu spoločnosti.
Vozidlo používané zamestnancom na pracovnej ceste podlieha v súlade s § 85 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov dani z motorových vozidiel, pričom daňovníkom dane je zamestnávateľ, ktorý vypláca cestovné náhrady, teda vždy príslušná spoločnosť s r. o.
Od 1. januára 2013, t. j. v zdaňovacom období 2013, sa oznamovacia povinnosť zúžila len na zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel (§ 90 ods. 1 zákona o miestnych daniach). To znamená, že daňovník, ktorému vznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, už nie je povinný túto skutočnosť oznamovať správcovi dane. Naopak, ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnému správcovi dane do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti.
Jednotlivé spoločnosti s r. o., ktoré budú konateľovi vyplácať cestovné náhrady, teda v priebehu zdaňovacieho obdobia nemusia správcovi dane oznamovať vznik a zánik daňovej povinnosti. Každá spoločnosť po ukončení roka v lehote do 31. Svoju pomernú časť dane každá spoločnosť zaplatí v lehote na podanie daňového priznania, t. j. za zdaňovacie obdobie roka 2013 do 31.
Keďže motorové vozidlo nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (bolo obstarané pred manželstvom), nepovažuje sa za vozidlo manželky. Uvedené vyplýva z § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Manželka konateľa si napriek tomu môže pri používaní manželovho vozidla na pracovné cesty pre svojho zamestnávateľa uplatňovať cestovné náhrady (sadzbu základnej náhrady, náhradu za spotrebované PHL), lebo podľa § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách jej nárok na cestovné náhrady vznikne v prípade, ak pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom.
Manželka konateľa si však nemôže na uvedený automobil uplatňovať výdavky vo forme náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy ako daňovník s príjmami z podnikania a SZČO. Tam je podmienka, že musí ísť o vlastné osobné motorové vozidlo daňovníka nezahrnuté do obchodného majetku daňovníka [v súlade s § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov].
S. r. o. podniká v prenajatých priestoroch, kde by chcela na svoje náklady vymeniť staré drevené okná za nové plastové a vymeniť kotol na plyn za výkonnejší. Prenajímateľ s tým súhlasí, ale uvedené výdavky nájomcu nebude kompenzovať s nájmom. Môže si nájomca tieto výdavky zahrnúť do daňových výdavkov? Bude mať výmena kotla a okien nájomcom nejaký vplyv na prenajímateľa nehnuteľnosti?
Opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu, a to aj s použitím iných ako pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia. Na druhej strane podľa § 17 ods. 21 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ak nájomca vynaloží na opravy prenajatej budovy výdavky nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve (v nájomnej zmluve totiž možno dohodnúť na strane nájomcu len drobné opravy a údržbu prenajatého majetku) a zahrnie si ich do daňových výdavkov, pôjde na strane prenajímateľa budovy o nepeňažný príjem, ktorý zvýši jeho základ dane z príjmov.
Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok, čo v uvedenom prípade predstavuje štvrtú odpisovú skupinu s dobou odpisovania 20 rokov (rozvody ústredného vykurovania a vykurovacie telesá s príslušenstvom vrátane kotlov sú totiž súčasťou stavby a odpisujú sa ako súčasť stavby). Nájomca si zvolí rovnomerné alebo zrýchlené odpisovanie, a to bez ohľadu na spôsob odpisovania budovy u jej vlastníka. Tento príjem zvýši základ dane prenajímateľa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde ku skončeniu nájmu. Nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania podľa § 27 zákona.
Daňovník prenajíma jednoizbový byt, ktorý nemá zaradený v obchodnom majetku. V prípade, ak si daňovník nezaradí prenajímanú nehnuteľnosť (byt) do obchodného majetku, t. j. nebude o nej účtovať a ani viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“), nemôže si uplatniť výdavky spojené s obstaraním prenajímanej nehnuteľnosti, výdavky spojené s jej opravou alebo technickým zhodnotením, ktoré sú v takomto prípade výdavkami na osobnú potrebu daňovníka [§ 21 ods. 1 písm. i) ZDP], ktoré súvisia s využívaním jeho osobného majetku. Do daňových výdavkov si v takomto prípade daňovník môže uplatniť len výdavky na riadnu prevádzku prenajímanej nehnuteľnosti.
Spoločnosť poskytuje spotrebiteľské úvery na základe zmluvy o pôžičke. V priebehu roka účtuje prijaté úroky z poskytnutej pôžičky na výnosový účet 662 priamo pri splatení splátky úveru. Podobne spoločnosť získava na základe zmluvy o pôžičke finančné prostriedky od iných subjektov, vypláca im úrok vo vopred dohodnutých splátkach a po skončení platnosti zmluvy finančné prostriedky vráti. V priebehu roka účtuje zaplatené úroky na nákladový účet 562 priamo zo zaplatenej splátky. Ako má spoločnosť postupovať k 31. 12.?