Námietka premlčania a zastavenie exekučného konania na Slovensku

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou premlčania pohľadávok a jeho vplyvom na exekučné konanie na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na uplatňovanie námietky premlčania v exekučnom konaní, vrátane jej právnych aspektov a praktických dôsledkov. Je dôležité rozlišovať medzi premlčaním podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, keďže tieto dva právne predpisy upravujú premlčanie odlišne.

Premlčanie podľa Občianskeho zákonníka

Premlčanie, ako ho upravuje ust. § 100 a nasl. OZ, je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok na súdnu vymáhateľnosť práva možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vymáhanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný - dlžník môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. V námietke premlčania sa premieta pravidlo, že zákony sú písané pre bdelých.

Ak právo bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal, čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Z doručeného upovedomenia je možné zistiť, či veriteľ - oprávnený si svoje právo uplatnil v premlčacej dobe (§ 112 OZ). Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

Premlčanie podľa Obchodného zákonníka

Ak by išlo o záväzok podľa ust. Obchodného zákonníka, tu platí ust. § 388 a nasl., že premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Podľa § 391 ods. 1 Obchod. zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento ak tento zákon neustanovuje niečo iné. V ust. § 408 Obchodný zákonník však stanovuje aj absolútnu premlčaciu dobu, ktorá sa skončí najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.

Pre uplatnenie námietky premlčania v ostatných prípadoch platia ustanovenia o premlčaní podľa príslušných zákonov, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul. Napr. právo zdravotnej poisťovne vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť.

Vplyv smrti povinného na exekučné konanie a námietku premlčania

Smrť povinného v exekučnom konaní neznamená automatické zastavenie konania. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

V doručenom upovedomení o pokračovaní v exekúcii má byť uvedená aj výška zodpovednosti jednotlivých dedičov (povinných) za vymáhaný nárok. Proti upovedomeniu o pokračovaní exekúcie môže každý z dedičov - povinných podať návrh na zastavenie exekúcie rovnako, ako by išlo o upovedomenie o začatí exekúcie, teda budete môcť vzniesť aj námietku premlčania.

Dôležité je, že ako povinný v exekučnom konaní budete môcť vzniesť námietku premlčania bez ohľadu na to, či ju vás manžel ako povinný v exekučnom konaní túto námietku mohol vzniesť, ale ju nevzniesol.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Námietky proti exekúcii

Námietky proti exekúcii musia byť odôvodnené vzhľadom na to, že na dodatočne uvedené dôvody sa nebude v konaní prihliadať. Povinný subjekt exekučného konania teda na odôvodnenie námietok musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp.

V zmysle § 76 ods. 1 správneho poriadku možno proti jednotlivým úkonom a opatreniam spojeným s výkonom rozhodnutia podať námietky. Podľa ustanovenia § 76 ods. 3 správneho poriadku o námietkach proti správnej exekúcii rozhoduje orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia, t. j. správny orgán (môže ísť napr. o daňový úrad, zdravotnú poisťovňu, sociálnu poisťovňu a pod.).

V aplikačnej praxi sa nezriedka možno stretnúť so súdnymi rozhodnutiami, podľa ktorých odôvodnenú námietku premlčania je možné vzniesť iba v správnom exekučnom konaní, ktoré predchádzalo súdnemu exekučnému konaniu iniciovanému povinným, a teda súd nie je povinný o nej rozhodnúť.

Povinný môže účinne vzniesť v exekučnom konaní námietku premlčania vymáhanej pohľadávky a uplatniť túto námietku v námietkach proti exekúcii ako okolnosť brániacu vymáhateľnosti vymáhaného nároku.

Účel inštitútu premlčania

LUBY definuje premlčanie ako kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (teda žalovateľnosť alebo vykonateľnosť), vyplývajúci z určitého subjektívneho práva, možno odvrátiť námietkou. Premlčanie slúži na účel ochrany subjektov, voči ktorým sa práva nevykonávali (resp. nevykonávajú) po dlhšiu dobu a teda sa uprednostňuje záujem na udržaní existujúceho právneho stavu (keď nárok z nejakého dôvodu nebol uplatnený), ktorý pretrváva dlhší čas a zároveň sa tým sleduje účel, aby sa každý (oprávnená osoba, ktorá disponuje určitým nárokom) zaujímal o svoje práva a tieto riadne a včas uplatnil. Vychádza z rímskej právnej zásady „vigilantibus iura, scripta sunt“, t.j. práva patria bdelým.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

ŠVESTKA, SPÁČIL, ŠKÁROVÁ a HULMÁK uvádzajú, že účelom premlčania je jednak stimulovať veriteľa k včasnému vykonaniu svojho subjektívneho občianskeho práva (v oblasti záväzkového práva pohľadávky) a tým predchádzať vzniku ujmy, teda aby veritelia príliš neodkladali vynútenie svojho subjektívneho občianskeho práva (vigilantibus iure scripta sunt), jednak - a to najmä - čeliť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich právnych povinností (dlhov) vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku (tzv. vynútiteľnosti) zo strany súdov.

Podľa stanoviska Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 26.4.1983, „Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na oprávnené osoby tak, aby v primeraných lehotách uplatnili svoje práva (nároky), a čeliť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neobmedzenú dobu vystavené nutnosti splniť svoje povinnosti. Inštitút premlčania (v súlade s celospoločenskou požiadavkou právnej istoty) takto bráni dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcich povinností, ktoré môžu byť, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie, spojené s neistotou, pochybnosťou a spornosťou a tým aj s prípadnými zložitými súdnymi spormi. Majú teda oprávnené osoby zaistenú možnosť vykonať svoje práva v určitej dobe (lehote).“

Premlčacie lehoty a ich plynutie

Premlčanie je upravené v § 100 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorá úprava je všeobecnou občianskoprávnou úpravou, ale nepoužije sa pre obchodnoprávne vzťahy, keďže aj zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (§ 387 a nasl.) má komplexnú úpravu inštitútu premlčania použiteľnú práve pre úpravu týchto vzťahov.

Podľa § 100 ods. 1 zák. č. Občianskeho zákonníka, „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“

Podľa § 387 ods. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, „Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.“

Premlčujú sa všetky majetkové práva, nepremlčuje sa napr. vlastnícke právo, práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá, záložné právo sa nepremlčuje skôr ako zabezpečená pohľadávka a pod.

Premlčanie je založené na stanovení rôznych lehôt - premlčacích lehôt - po ktorých uplynutí dochádza k oslabeniu práva, nie však k jeho zániku. Tieto lehoty sú upravené v § 101 až § 110 Občianskeho zákonníka (v Obchodnom zákonníku v § 391 až § 401). Všeobecná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka je trojročná, všeobecná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka je štvorročná. Okrem toho platia pri určitých právach špecifické premlčacie lehoty, často aj kombinované - objektívna a subjektívna lehota (pri náhrade škody, pri bezdôvodnom obohatení a pod.).

Uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby samo osebe však ešte neznamená, že by sa nositeľ určitého práva (veriteľ), nemohol svojho práva aj napriek uplynutiu premlčacej doby domáhať na súde. Môže sa ho nielen domáhať na súde, ale v súdnom konaní voči osobe povinnej (dlžník) môže byť úspešný, t.j. súd mu jeho nárok voči dlžníkovi prizná a dlžník bude povinný svoju povinnosť voči veriteľovi splniť. Ak preto dlžník splnil svoj premlčaný dlh veriteľovi - a to bez ohľadu nato, že vedel o vzniknutom premlčaní alebo nie - splnil to, čo mu bol dlžný (plnil debite). K zákonnej premlčacej dobe, ktorá uplynula, musí totiž pristúpiť ešte ďalšia skutočnosť, aby bolo možné na účinky premlčania prihliadnuť. Touto ďalšou skutočnosťou je námietka premlčania (ope exceptionis). Výsledok sporu teda závisí od aktivity dlžníka (osoby povinnej plniť uplatnený nárok), v prípade jeho pasivity (nevznesie námietku premlčania) bude veriteľ v konaní úspešný bez ohľadu nato, že premlčacia doba uplynula a plnenie takéhoto dlhu bude po práve. V dôsledku toho dlžník nemôže s úspechom požadovať na veriteľovi späť to, čo mu plnil z titulu bezdôvodného obohatenia (nejde teda o plnenie poskytnuté indebite - § 455 ods. 1 Obč. zák., § 389 Obch. zák.) (ŠVESTKA, J., SPÁČIL, J., ŠKÁROVÁ, M., HULMÁK, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, 584 s.).

Premlčanie, ako inštitút, ktorý zabezpečuje udržanie určitého pretrvávajúceho stavu počas ktorého dochádza k neuplatňovaniu práva (ktoré síce existuje, ale veriteľ si ho nenárokuje) teda požaduje (okrem púheho uplynutia premlčacej doby) od dlžníka aj aktívne konanie, t.j. dlžník musí v tom smere, aby sa v spore uplatnili účinky premlčania, vykonať určitý úkon. Aby boli ustanovenia o premlčaní spravodlivé a vyvážené voči obidvom stranám (veriteľovi aj dlžníkovi), požadujú preto ustanovenia o premlčaní na jednej strane, aby veriteľ svoje právo počas premlčacej doby neuplatňoval (t.j. bol dlhšiu dobu pasívny) a na druhej strane od dlžníka požadujú, aby uplatnil špecifickú námietku (t.j. aby bol aktívny), pričom touto námietkou je námietka premlčania. Súd na premlčanie nároku veriteľa nikdy neprihliada ex offo - z úradnej povinnosti, ale vždy len na základe vznesenej námietky premlčania.

Pri bližšom pohľade na námietku premlčania je možné zistiť, že námietka premlčania je veľmi špecifickým prostriedkom obrany. Námietka premlčania je totiž procesnou námietkou (uplatňuje sa len v konaní - najmä súdnom), ktorá však v procesnom predpise nie je upravená (zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Jej úprava je zakotvená v hmotnoprávnom predpise (Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník), má hmotnoprávne účinky (právo veriteľa sa stáva nevymáhateľným), ale má aj dôsledky procesnoprávneho charakteru (v prebiehajúcom súdnom konaní súd musí žalobu veriteľa zamietnuť). Oprávnene uplatnená hmotnoprávna námietka premlčania sa dokonca prejaví aj v oblasti rozhodovania o trovách konania.

Forma a obsah námietky premlčania

Na formu námietky premlčania zákon nestanovuje žiadne požiadavky. Z toho zároveň vyplýva, že námietka premlčania nemusí byť uplatnená ani písomnou formou, čo vyplýva z ust. § 100 Občianskeho zákonníka, veta druhá „…súd prihliadne len na námietku dlžníka“ alebo podľa vety tretej uvedeného ustanovenia „ak sa dlžník premlčania dovolá…“. Z hľadiska formy teda môže byť námietka premlčania uplatnená ako písomne, tak aj ústne.

Na námietku premlčania nie sú kladené ani žiadne neprimerané obsahové požiadavky. Ak súd dospeje k záveru, že skutkové zistenia urobené v konaní možno subsumovať pod inú hypotézu právnej normy než tú, ktorej naplnenia sa dovoláva účastník konania, je povinný preveriť dôvodnosť takým účastníkom vznesenej námietky premlčania aj z pohľadu týchto záverov.

Je však zrejmé, že dlžník musí uplatniť námietku premlčania tak, aby prejav jeho vôle bol jednoznačný, určitý a zrozumiteľný napr. vyjadrením „vznášam voči nároku žalobcu námietku premlčania…“ Všeobecné vyjadrenia ohľadom premlčacej doby či ohľadom iných okolností sú pre účinné uplatnenie námietky premlčania nepostačujúce.

Čas uplatnenia námietky premlčania

Je zjavné, že námietku premlčania je možné účinne uplatniť len po uplynutí premlčacej doby, keďže táto námietka je s uplynutím premlčacej doby spätá a bez jej uplynutia stráca námietka akýkoľvek význam. Námietka premlčania daná pred uplynutím premlčacej doby by bola právne bezvýznamná, keďže nárok by nebol premlčaný, súd by na takúto námietku neprihliadol.

Námietka premlčania však nemôže byť vznesená pred uplynutím premlčacej doby aj z toho dôvodu, že premlčaciu námietku je možné platne vzniesť len v konaní o nároku veriteľa (v konaní o zaplatenie pohľadávky, ktorej premlčania dlžník namieta) a to od začiatku konania do jeho právoplatného skončenia. Vznesenie námietky premlčania mimo súdneho (či iného konania o nároku) zákon nepripúšťa a na takúto námietku súd neprihliadne. Nie je možné napr. účinne vzniesť námietku premlčania v liste zaslanom veriteľovi mimo konania.

Túto námietku je možné vzniesť aj v odvolacom konaní. Ide o námietku právnu, ktorej sa netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a Občianskeho súdneho poriadku a povinný subjekt ju môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Účastník konania môže vzniesť námietku premlčania kedykoľvek za konania (až do jeho právoplatného skončenia), s tým obmedzením, že v režime neúplnej apelácie (o ktorý ide aj v tejto veci) sa môže odvolací súd zaoberať námietkou premlčania vznesenou až v odvolacom konaní, len keď nie je spojená s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.

Keďže premlčaciu námietku je možné vzniesť len v prebiehajúcom konaní, je pre úspešnosť námietky premlčania nepochybné, že premlčacia doba musí vždy uplynúť pred začatím konania (pred podaním žaloby na súd). Ak by tomu tak nebolo (ešte neuplynula premlčacia doba), námietka premlčania v konaní nebude úspešná, pretože premlčacia doba začatím konania prestáva plynúť - dochádza k jej spočívaniu - za predpokladu, že veriteľ v konaní riadne pokračuje.

Dôsledky vznesenia námietky premlčania

Okamihom dôvodného vznesenia námietky premlčania dochádza k zániku nároku veriteľa - veriteľ si už nemôže vynútiť splnenie nároku (dlhu) a súd mu jeho nárok neprizná. To však neznamená, že takýto dlh už neexistuje, zostáva totiž zachovaný vo forme tzv. naturálneho práva - naturálnej obligácie. Takýto dlh možno platne splniť a čo bolo zaplatené už nemožno žiadať späť (nejde o bezdôvodného obohatenie na strane veriteľa, ktorému sa plnilo). Preto ak splnil dlžník veriteľovi predmet plnenia dobrovoľne aj po zamietavom právoplatnom súdnom rozhodnutí, splnil mu - a to i napriek prípadnému omylu ohľadne premlčania - to čo bol povinný na dlh splniť (dlžník plnil debite). Po márnom uplynutí premlčacej doby vzniká povinnému právo námietky premlčania; pokiaľ námietku v súdnom konaní vznesie, nemožno právo priznať súdnym rozhodnutím. Právo sa mení na tzv. naturálnu obligáciu, pri ktorej záleží na rozhodnutí povinného, či bude dobrovoľne plniť, alebo nie.

Premlčanie a zánik pohľadávok

Pri premlčaní pohľadávok je potrebné odlišovať dve časové roviny plynutia premlčacej doby. Ak má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku (napr. z nezaplatenej faktúry), uplatní si takýto nárok voči dlžníkovi na súde žalobou. V rámci občianskoprávnych vzťahov (právnych vzťahov založených podľa Občianskeho zákonníka) je všeobecná premlčacia doba tri roky (dĺžka premlčacej doby nie je vždy trojročná, preto je potrebné určovať ju v závislosti od konkrétneho právneho vzťahu). Ak veriteľ nepodal žalobu na súde včas - v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, dlžník môže v súdnom konaní vzniesť námietku premlčania a súd veriteľovi právo z pohľadávky neprizná. V takomto prípade sa teda pohľadávka uplynutím premlčacej doby stala právne nevymáhateľnou (súd veriteľovi právo nepriznal) avšak nezanikla. Znamená to teda, že dlžník môže svoj dlh voči veriteľovi aj naďalej dobrovoľne splniť. Zároveň je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť vznesenia námietky premlčania v súdnom konaní, pretože nie je povinnosťou súdu skúmať uplynutie premlčacej doby, ale právom dlžníka, aby premlčanie pohľadávky v prípade uplynutia premlčacej doby namietal. Ak by však nastala situácia, že by veriteľ po podaní žaloby na súde ako žalobca preukázal svoje tvrdenia pred súdom a dlžník ako žalovaný nevzniesol námietku premlčania, prípadne aj vzniesol námietku premlčania, no premlčacia doba ešte neuplynula, súd by veriteľovi právo z pohľadávky priznal. Tu sa dostávame k druhej časovej rovine, kedy by právoplatnosťou takéhoto súdneho rozhodnutia začala plynúť nová - desaťročná premlčacia doba, v rámci ktorej by si veriteľ právo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím mohol uplatniť v exekučnom konaní.

Zastavenie exekúcie

Zastavenie exekúcie je jedným z procesných prostriedkov ochrany účastníkov exekučného konania, predovšetkým povinného. Zákon umožňuje exekúciu zastaviť na návrh ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi prípady zastavenia exekúcie bez návrhu (ex officio) patrí aj dôvod jej zastavenia vyplývajúci z § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku (t.j. ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať). Súdna prax i odborná akademická verejnosť pripustila za dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, t.j. premlčaním judikovaného práva uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá. Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť. Na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

Príklad z praxe

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 23. apríla 2009 č.k. 8 Er 93/2005- 162 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil; oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie 108,53 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pri rozhodnutí vychádzal z § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej Exekučný poriadok) a Obchodného zákonníka - § 407 ods. 1, § 408 ods. 1, § 391 ods. 1 a § 392 veta prvá. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že povinný podaním doručeným súdu 29. februára 2008 navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu vznesenia námietky premlčania vymáhaného nároku v zmysle ustanovenia § 408 Obchodného zákonníka. Súd vychádzal z toho, že exekučným titulom v danej veci je platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach 21. októbra 1997 v konaní vedenom pod sp.zn. 9 Cb 1832/96-34, ktoré trvalo 1 rok a 71 dní (od 11. septembra 1996 do 20. novembra 1997); jeho podkladom boli faktúry vystavené pôvodným veriteľom povinnej z roku 1992 a 1993, splatné v období mesiacov august 1992 až máj 1993 a dohoda o uznaní dlhu z 27. februára 1996. Predmetom konania bol obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľom a obcou z roku 1992. Desaťročná premlčacia lehota v zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, predlžená o dĺžku súdneho konania (1 rok a 71 dní), i napriek uznaniu dlhu povinným 27. februára 1996, v zmysle § 391 ods. 1 a § 392 ods. 1, veta prvá Obchodného zákonníka začala plynúť pri jednotlivých faktúrach od ich splatnosti a uplynula skôr (v roku 2004), ako sa začalo exekučné konanie (1. marca 2005); námietku o premlčaní vymáhanej pohľadávky súd považoval za dôvodnú. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove uznesením z 25. februára 2010 sp.zn. 2 CoE 31/2009 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.); účastníkom konania nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, keď uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Za správny považoval záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania vymáhaného nároku v zmysle Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že na priebeh desaťročnej premlčacej doby nemá vplyv ani jej spočívanie; všetky predĺženia premlčacej doby, ktoré Obchodný zákonník umožňuje (§ 405 ods. 2, § 406 ods. 3, § 292 ods. 2, § 401) sú limitované maximálnou desaťročnou premlčacou dobou v zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorú nemožno meniť a ktorá je záväzná. Premlčacia doba začala plynúť od splatnosti jednotlivých faktúr a skončila 24. júla 2004 (u najneskôr splatnej faktúry). Námietku premlčania nemohla povinná uplatniť v konaní pred Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp zn. Er 492/98, nakoľko sa v ňom riadne pokračovalo. Po zastavení exekúcie (v konaní pod sp zn. Er 492/98) začala oprávnenému plynúť nová 3 mesačná lehota, pri ktorej už nebolo možné prihliadnuť na spočívanie doby z pôvodného konania. Pre úspešné a včasné začatie exekúcie bolo potrebné nový návrh podať do 5. novembra 2004 v súlade s § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Oprávnený podal nový návrh na vykonanie exekúcie 16. marca 2005, po uplynutí 10 ročnej maximálnej lehoty, preto za týchto okolností súd „musel prihliadnuť na námietku premlčania a nemohol premlčané právo v exekučnom konaní vymáhať". O trovách exekúcie odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.

tags: #namietka #premlcania #zastavenie #konania