
Inštitút premlčania je základným pilierom právneho systému, ktorý slúži na zabezpečenie právnej istoty a predvídateľnosti právnych vzťahov. Avšak, výkon subjektívnych práv, vrátane práva namietať premlčanie, nie je neobmedzený. Občiansky zákonník v § 3 ods. 1 zakotvuje klauzulu dobrých mravov, ktorá umožňuje súdu posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade so všeobecne uznávanými etickými a morálnymi princípmi spoločnosti. V kontexte výživného, táto klauzula nadobúda osobitný význam, najmä ak ide o námietku premlčania výživného.
Všeobecne platí, že námietka premlčania sama o sebe neodporuje dobrým mravom. Inštitút premlčania je totiž legitímny nástroj, ktorý má za cieľ stabilizovať právne vzťahy a zabrániť tomu, aby sa po dlhšom čase dokazovali skutočnosti, ktoré je ťažké alebo nemožné preukázať. Napriek tomu, judikatúra pripúšťa, že v osobitných prípadoch môže byť uplatnenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi.
Rozhodovacia činnosť súdov stanovuje všeobecné znaky správania žalovaného, ktoré môžu odôvodňovať rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi. O konanie vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohoto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania.
Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku môže byť považovaný v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 OZ, len ak bol prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu. Jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohoto subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania.
Právo na výživné (okrem práva maloletých detí na výživné) musí byť v súlade s dobrými mravmi. Vo všeobecnosti možno o dobrých mravoch hovoriť ako o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem)spoločnosti, všeobecne uznávaných a činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom ( contra bonus mores). Podľa judikatúry k citovanému ustanoveniu § 75 ods.
Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky
V súvislosti s otázkou dobrých mravov súd totiž musí skúmať správanie osoby oprávnenej na výživné komplexne bez ohľadu na časový faktor - obdobie, za ktoré sa výživné žiada. Preto aj ustanovenie § 75 ods. 2 ZR je koncipované tak, že súd je povinný nepriznať výživné, ak je to v rozpore s dobrými mravmi. Samotná hypotéza uvedenej právnej normy vyžaduje výlučne zistenie existencie rozporu s dobrými mravmi na strane osoby oprávnenej na výživné, a to nezávisle od konkrétneho subjektu, voči ktorému sa nemorálne prejavuje, miesta, ako i času, kedy sa dopúšťa konania v rozpore s dobrými mravmi.
Judikatúra slovenských súdov poskytuje niekoľko príkladov, kedy bolo uplatnenie námietky premlčania v kontexte výživného posúdené ako rozporné s dobrými mravmi:
Pojem dobrých mravov sa neobmedzuje len na oblasť výživného. Používa sa aj v iných právnych oblastiach, kde má zabezpečiť spravodlivé a etické riešenie sporov.
Súd pri posudzovaní súladu námietky premlčania s dobrými mravmi musí zohľadniť všetky relevantné okolnosti prípadu. Nemôže sa obmedziť len na formálne posúdenie uplynutia premlčacej doby, ale musí skúmať aj správanie oboch strán sporu, ich vzájomný vzťah a dôvody, pre ktoré si oprávnený svoje právo včas neuplatnil.
Dôkazné bremeno o tom, že uplatnenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, leží na oprávnenom (žalobcovi). Ten musí preukázať, že existujú konkrétne okolnosti, ktoré odôvodňujú odopretie práva povinnému (žalovanému) namietať premlčanie.
Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup
Súd má v konaní aktívnu úlohu. Je povinný zistiť všetky relevantné skutočnosti a na ich základe posúdiť, či uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore so všeobecne uznávanými etickými a morálnymi princípmi spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?
tags: #namietka #premlčania #výživné #dobré #mravy