Námietka voči dražbe práva vydražiteľa: Dôkladný pohľad

Záložné právo je právny nástroj, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa a jej príslušenstva tým, že oprávňuje záložného veriteľa uspokojiť sa alebo sa domáhať uspokojenia pohľadávky zo zálohu. Jedným zo spôsobov, ako sa záložný veriteľ môže uspokojiť v rámci výkonu záložného práva, je predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe. Tento článok sa zameriava na problematiku námietok voči dražbe práva vydražiteľa, pričom analyzuje možnosti a obmedzenia, ktoré zákon poskytuje záložcovi pri ochrane svojich práv.

Dobrovoľná dražba ako prostriedok uspokojenia záložného práva

Dobrovoľné dražby, ich podmienky, priebeh a kontrola sú upravené v Zákone o dobrovoľných dražbách. Účelom dobrovoľnej dražby je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. Licitátor sa v rámci dobrovoľnej dražby obracia na vopred určený okruh osôb, ktoré sú prítomné na vopred určenom mieste vo vopred určenom čase s výzvou na podávanie ponúk. Vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby prechádza príklepom licitátora na osobu, ktorá urobí najvyššie podanie. Záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia svojho záložného práva prostredníctvom predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe. Dražobník je povinný zaslať oznámenie o dražbe zákonom stanoveným subjektom, vrátane dlžníka záložného veriteľa a vlastníka predmetu dražby, ak vlastník nie je totožný s dlžníkom.

Premlčanie pohľadávky a záložného práva

Vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva je dôležité prihliadať na možnosť premlčania zabezpečenej pohľadávky. Ak je pohľadávka zabezpečená záložným právom premlčaná, ale záložné právo premlčané nie je, záložný veriteľ môže speňažením zálohu uspokojiť svoju premlčanú pohľadávku, ak záložca neuplatní námietku premlčania záložného práva.

Námietka premlčania záložného práva

Osobou oprávnenou na uplatnenie námietky premlčania záložného práva je len záložca, a to do momentu výkonu záložného práva. Záložca by mal uplatniť námietku premlčania pred ukončením dobrovoľnej dražby, ktorá je ukončená udelením príklepu licitátora. Ak sa záložca nedovolá premlčania záložného práva pred tým, ako bolo právo vykonané, nemôže sa domáhať zrušenia následkov už vykonaného práva.

Žaloba o určenie neplatnosti dražby

Prostriedkom právnej ochrany, ktorým je možné domáhať sa neplatnosti dražby, je žaloba o určenie neplatnosti dražby. Aktívne legitimovaná na podanie tejto žaloby je osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá tým, že pri dražbe boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, alebo ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy. Lehota na uplatnenie žaloby je prekluzívna, trojmesačná odo dňa udelenia príklepu licitátora.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Prípadová štúdia: Rozsudok Okresného súdu Košice okolie

V Rozsudku Okresného súdu Košice okolie zo dňa 3. februára 2013, predmetom konania bola žaloba na určenie neplatnosti dražby z dôvodu premlčania záložného práva. Súd konštatoval, že záložca sa môže dovolať premlčania najneskôr v deň konania dražby, pretože vznesenie námietky premlčania môže zabrániť výkonu práva záložného veriteľa uspokojiť sa zo zálohu predajom na dobrovoľnej dražbe. Po výkone práva nemožno námietku premlčania úspešne uplatniť. Tento rozsudok bol potvrdený Krajským súdom Košice.

Napadnutie neplatnosti dražby na súde

V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách alebo ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Zákon definuje okruh aktívne legitimovaných osôb veľmi široko, preto osobou oprávnenou na podanie žaloby nie je len pôvodný vlastník predmetu dražby, ale aj iná osoba, ktorej práva boli dražbou dotknuté. Právo podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby však zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu licitátora. Lehota na uplatnenie práv na súde je prekluzívna, čo znamená, že po jej uplynutí právo na podanie žaloby zaniká. Výnimkou sú prípady, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu prihlásený trvalý pobyt. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí trojmesačnej lehoty.

Osobitný charakter žaloby o určenie neplatnosti dražby

Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je osobitným druhom určovacej žaloby. Uplynutie trojmesačnej lehoty na jej podanie nie je možné „obísť“ podaním žaloby podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo 186/2010 otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani ako otázku prejudiciálnu.

Povinnosti osoby, ktorá podala žalobu o určenie neplatnosti dražby

Osoba, ktorá podala na súde žalobu o určenie neplatnosti dražby, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu, že v predmetnej veci začalo súdne konanie. Okresný úrad o tejto skutočnosti vyznačí poznámku na liste vlastníctva. Právoplatný rozsudok súdu o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osoby, ktoré na základe zmluvy nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Ak by sa tretia osoba stala dobromyseľným nadobúdateľom pred vyznačením tejto poznámky v katastri nehnuteľností, nemalo by súdne rozhodnutie o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby žiadny význam. Právny poriadok totiž chráni práva dobromyseľne nadobudnuté tretími osobami, za predpokladu že sa jedná o prevod od vlastníka (až do rozhodnutia súdu je právoplatným vlastníkom vydražiteľ).

Dôvody neplatnosti dražby

Súd skúma, či bola záložná zmluva platná a či neboli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Existuje množstvo dôvodov pre určenie neplatnosti dražby, napríklad:

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

• Záložca nie je vlastníkom predmetu dražby
• Predmet dražby nemožno dražiť
• Záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť
• Zmluva o vykonaní dražby trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť
• Pohľadávka nie je splatná
• Hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej nehnuteľnosťou neprevyšuje 2.000 eur
• Navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby
• Dražobník nemá oprávnenie na výkon dražby
• Oznámenie o dražbe nebolo uverejnené v zákonnej lehote alebo zákonným spôsobom
• Znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom
• Zákonom určené osoby neboli upovedomené o dražbe
• Nebola umožnená obhliadka predmetu dražby bez zavinenia vlastníka predmetu dražby
• Dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu
• Predmet dražby bol vydražený za cenu nižšiu než ustanovuje zákon
• Výťažok dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom
• Akákoľvek iná formálna alebo procesná vada dražby

Ak sa niektorá časť priebehu dražby neuskutočnila tak, ako ustanovuje zákon, súd vyhlási dražbu za neplatnú. Rozhodnutím súdu o neplatnosti dražby zanikajú účinky príklepu, a to ku dňu príklepu, čo v praxi znamená automatické obnovenie vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka.

Následky neplatnosti dražby

Ak je dražba neplatná, každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Vydražiteľ je zároveň povinný vypratať a odovzdať predmet dražby predchádzajúcemu vlastníkovi - záložcovi. Ak si záložca a vydražiteľ majú navzájom vrátiť plnenia, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený záväzok splniť. Dražobník je tiež povinný na výzvu vydražiteľa oznámiť mu sumu, ktorú odovzdal záložnému veriteľovi a dlžníkovi, prípadne sumu, ktorú zložil do notárskej úschovy.

Informovanie okresného úradu o neplatnosti dražby

O neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie okresný úrad, ktorý vyznačí stav pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Zásada "nemo plus iuris" a dobrovoľná dražba

Donedávna bol v právnej teórii zaužívaný právny názor, že nadobudnutie vlastníctva prostredníctvom dražby je tzv. originálne nadobudnutie, čiže sa na nadobúdateľa nevzťahujú právne spory a vady predmetu nadobudnutia a pretrháva sa zásada nemo plus iuris. Avšak existuje aj názor právnej vedy, že príklep je tzv. inou právnou skutočnosťou v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Rozdiel medzi dobrovoľnou a exekučnou dražbou

Je potrebné rozlišovať medzi dobrovoľnou dražbou a dražbou podľa exekučného poriadku. Už ustálenou judikatúrou súdov je príklep súdneho exekútora v dražbe v rámci exekučného konania označený za originálny spôsob nadobúdania vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom. Avšak v prípade dobrovoľnej dražby súdy rozhodujú inak. Dobrovoľná dražba v skutočnosti nie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. V dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka, a to ani za stavu, že nebol podaný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

Zásada "nemo plus iuris" a jej pretrhnutie v exekučnom poriadku

V zmysle § 140 ods. 2 písm. l) exekučného poriadku dražobná vyhláška musí obsahovať výzvu, aby uplatnenie práv, ktoré nepripúšťajú dražbu, sa preukázalo pred začatím dražby s upozornením, že inak by sa také práva nemohli uplatniť na ujmu vydražiteľa, ktorý bol dobromyseľný. Zákon o dobrovoľných dražbách nič podobné neustanovuje. Okrem uvedeného súdny exekútor vykonáva verejnú moc pod dohľadom exekučného súdu, čo je ďalší podstatný rozdiel medzi exekučnou a dobrovoľnou dražbou.

Dobrovoľná dražba ako súkromnoprávny inštitút

Keď sa zamyslíme bližšie a rozanalyzujeme si inštitút dobrovoľnej dražby zistíme, že je založená na súkromno-právnom základe a má súkromno-právny charakter. Dražobná spoločnosť vykonávajúca dražbu je právnickou osobou, založenou za účelom dosiahnutia zisku a dražbu vykonáva na zmluvnom základe na základe zmluvy o vykonaní dražby. Licitátor je zamestnancom dražobnej spoločnosti (dražobníka). Notár prítomný počas priebehu dražby osvedčuje priebeh dražby ako udalosť súkromnoprávnej povahy (ako napríklad priebeh valného zhromaždenia v obchodnej spoločnosti). Navrhovateľ dražby, ak ním je záložný veriteľ koná na základe plnomocenstva na výkon záložného práva udeleného vlastníkom nehnuteľnosti. Všeobecne v občianskom práve platí zásada nemo plus iuris a zákonodarca v zákone o dobrovoľných dražbách nevyjadril vôľu pretrhnúť platnosť tejto zásady na dobrovoľné dražby. Niet preto dôvodu, prečo by sa zásada nemo plus iuris nemala vzťahovať aj na ďalší inštitút zmluvnej povahy a to dobrovoľnú dražbu.

Ochrana majetkového záujmu vydražiteľa

Uprednostnenie výkladu, že vydražiteľ v dobrovoľnej dražbe nadobúda vlastnícke právo aj vtedy, keď ani navrhovateľ dražby, ani záložca neboli vlastníkmi predmetu dražby, by znamenalo, že by sa bez ústavného dôvodu prihliadlo prakticky len na majetkový záujem vydražiteľa, ktorý zaplatil svoje najvyššie podanie za predmet dražby, ktorý reálne nenadobudol. Preto je vhodné, aby si každý vydražiteľ pred urobením najvyššieho podania na dobrovoľnej dražbe, urobil due diligence nehnuteľnosti. Čiže aby si zistil, či neexistujú právne spory o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorých výsledok by sa ho mohol dotknúť.

Subjekty, ktoré sa nemôžu zúčastniť dražby

Zákonom č. 527/2002 Z.z. bola do nášho právneho poriadku zavedená dobrovoľná dražba. Dražby sa nemôžu zúčastniť:

• osoba nespôsobilá na právne úkony (s výnimkou maloletých alebo osôb zbavených spôsobilosti na právne úkony alebo s obmedzenou spôsobilosťou, ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ku ktorej už spoluvlastnícky podiel majú)
• osoby, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz, alebo voči ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo ohľadom ich majetku bolo opätovne potvrdené nútené vyrovnanie, a to po dobu troch rokov od zrušenia konkurzu, jeho zamietnutia pre nedostatok majetku alebo do troch rokov od skončenia opätovného vyrovnania
• osoby, u ktorých by v dôsledku nadobudnutia vlastníctva k predmetu dražby mohlo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže
• zamestnanci, štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu dražobníka a osoby im blízke
• právnická osoba, ktorú ovláda osoba uvedená v predošlom bode

Účastníci dražby sú povinní predložiť zástupcom dražobníka na dražbe doklad totožnosti a potvrdenie o zložení dražobnej zábezpeky (napr. predložiť zástupcom dražobníka na dražbe doklad totožnosti a doklad preukazujúci právo konať v mene právnickej osoby, predložiť aktuálny výpis z obchodného registra a potvrdenie o zložení dražobnej zábezpeky.

Priebeh dražby

Samotná dražba sa začína vyvolaním, ktoré prečíta licitátor, a v ktorom uvedie čo je predmetom dražby, opis a stav predmetu dražby, či je predmet dražby kultúrnou pamiatkou, ťarchy viaznuce na predmete dražby, kto je navrhovateľom dražby, vlastníkom, aká bola stanovená všeobecná cena odhadu prostredníctvom znaleckého posudku, číslo znaleckého posudku, dátum jeho vypracovania a znalca, ktorý znalecký posudok vypracoval, výšku najnižšieho podania (vyvolávacej ceny), minimálneho prihodenia (sumy o ktorú musí byť podanie účastníka vyššie ako bolo posledné podanie urobené iným účastníkom). Licitátor ďalej uvedie, či niektorá osoba, alebo účastník dražby vzniesla námietky do začatia dražby voči dražbe alebo si uplatnila alebo preukázal iné právo, napr. Ak chce účastník dražby urobiť platné podanie v zmysle zákona, aby ho mohol licitátor akceptovať, musí byť ponuka vykonaná ústne, stanovením ponúkanej ceny (je nutné povedať celú sumu, teda napr. štyridsať päť tisíc eur, pričom nestačí povedať len štyridsať päť) a zdvihnutím dražobného čísla. V prípade ak nikto neurobí vyššie podanie, ako bolo urobené posledné podanie ktorýmkoľvek účastníkom, dražobník mu udelí príklep. Dražobník je povinný udeliť príklep tomu účastníkovi, ktorý riadne splnil všetky podmienky účasti na dražbe a riadne urobil najvyššie platné podanie. Udelením príklepu sa dražba končí. Vydražiteľ (účastník dražby, ktorému bol udelený príklep) je povinný v zmysle zákona uhradiť zostatok ceny dosiahnutej vydražením, po započítaní dražobnej zábezpeky, do 15 dní od udelenie príklepu, teda od konania dražby. Zostatok ceny dosiahnutej vydražením je vydražiteľ povinný uhradiť dražobníkovi do pokladne, alebo vklad alebo prevodom na bankový účet dražobníka.

Nadobudnutie vlastníckeho práva v dobrovoľnej dražbe

Inštitút dobrovoľnej dražby bol komplexnejšie do našej právnej úpravy zavedený zákonom č. 527/2002 Z. z. Z formulácie § 27 ods. 1 ZDD, kde zákonodarca používa výraz „prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby“, napríklad K. Valová odvodzuje, že „pre nadobudnutie vlastníckeho práva v dobrovoľnej dražbe zvolil zákonodarca princíp prechodu vlastníckeho práva“, a teda dobrovoľná dražba nemôže byť osobitným typom zmluvného prevodu vlastníctva. Udelenie príklepu licitátora v spojení so zaplatením ceny dosiahnutej vydražením považuje K. Valová za zloženú právnu skutočnosť, na základe ktorej vydražiteľ nadobudne vlastnícke právo k predmetu dražby. Taktiež prof. Lazar považuje príklep za „inú právnu skutočnosť“ v zmysle § 132 ods.

Paralela s exekučným poriadkom

Citované ustanovenie § 27 ods. 1 ZDD nachádza paralelu v ustanovení § 150 ods. 2 Exekučného poriadku. Judikatúra, napr. nález Ústavného súdu II.

Žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby

V ustanovení § 21 ods. 2 ZDD sa pripúšťa ako prostriedok obrany proti porušeniu zákona v priebehu dobrovoľnej dražby žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorú môže podať osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení ZDD, a to v prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa príklepu. Súdy opakovane judikovali, že dobrovoľná dražba je platná až dovtedy, kým súd neskonštatuje jej neplatnosť, a to môže urobiť výlučne v konaní o žalobe o neplatnosť dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods.

Originárne nadobudnutie vlastníckeho práva

Právna teória vychádzala teda zo záveru, že v prípade dobrovoľnej dražby vydražiteľ nadobúda vlastnícke právo k vydraženej veci prechodom na základe právnej skutočnosti, ktorou mal byť príklep v spojení so zaplatením ceny dosiahnutej vydražením na základe zákonného ustanovenia § 27 ods. 1 ZDD. Ide teda o originárne nadobudnutie vlastníckeho práva bez aplikácie zásady „nemo plus iuris“ typickej pre zmluvné prevody vlastníckeho práva. Osoba, ktorá tvrdí, že jej prislúcha vlastnícke právo k predmetu dražby sa svojho vlastníckeho práva môže domáhať výlučne žalobou o neplatnosť dražby podľa § 21 ods.

Rozsudok Krajského súdu Prešov z 30.10.2012

Za prelomový v pohľade na aplikáciu zásady „nemo plus iuris“ v dobrovoľnej dražbe je možné považovať rozsudok Krajského súdu Prešov z 30.10.2012 sp. zn. KS Prešov najprv potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý posúdil platnosť dobrovoľnej dražby ako predbežnú otázku v rámci konania o žalobe o určenie vlastníckeho práva a rozhodol, skrátene zhrnuté, že nehnuteľnosti nebolo možné nadobudnúť od vydražiteľa s ohľadom na zásadu „nemo plus iuris“. Záložný dlžník nebol vlastníkom nehnuteľností, a preto aj zmluva o vykonaní dražby v rámci výkonu záložného práva bola absolútne neplatná. KS Prešov v rozhodnutí z 30.10.2012, sp. zn. 20Co/123/2011, 20Co/51/2012 akceptoval neprípustnosť posudzovania platnosti dobrovoľnej dražby mimo konania podľa § 21 ods. 2 ZDD, avšak zároveň konštatoval, že: „… ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. Len zo samotnej zákonnej formulácie, ktorá používa pojem „prechod“ nie je možné odvodiť originárnosť nadobúdania vlastníckeho práva. Zvlášť v rámci nášho právneho poriadku, kde je zákonodarca extrémne nepresný v používaní zákonných pojmov.

Príklep licitátora ako zmluvný akt

Príklep licitátora (a dobrovoľná dražba ako celok) tak nie je „inou právnou skutočnosťou“, ale určitou (komplikovanejšou) variáciou zmluvy, uzatváranej v rámci zákonom presne regulovaného procesu prostredníctvom viacerých vrstiev oprávnených zástupcov, ktorej ďalšie právne aspekty sú regulované odchylne od všeobecnej úpravy zmluvných vzťahov (napr. výrazne prísnejšie uplatňovanie dôvodov neplatnosti než pri zmluvných vzťahoch všeobecne - porov. § 21 zákona č. 527/2002 Z.

Rozdiely medzi dobrovoľnou a exekučnou dražbou

Paralela dobrovoľnej dražby s exekučnou dražbou taktiež neobstojí. Ako uvádza KS Prešov: „Okrem principiálneho rozdielu medzi povahou dražby v rámci exekučného konania, konanej súdnym exekútorom ako vykonávateľom verejnej moci (§ 2 Ex. por.) pod dozorom exekučného súdu (§ 148 Ex. a) obsah dražobnej vyhlášky, ktorá podľa § 140 ods. d) nárok na náhradu škody voči exekučnému súdu resp. Z uvedenej právnej úpravy zrejmým spôsobom vyplýva úmysel zákonodarcu, aby v rámci exekučnej dražby došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva (dobromyseľným) vydražiteľom, i keď povinný nebol vlastníkom nehnuteľnosti a exekúcia tak prebehla v rozpore s § 135 ods. ZDD takúto právnu úpravu neobsahuje a v dobrovoľnej dražbe absentuje aj externá kontrola zabezpečovaná v prípade exekúcie súdom.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR

KS Prešov sa vysporiadal aj s predchádzajúcou judikatúrou, a to v konštatovaní, že: „Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom posledne citovanom uznesení výslovne ponechal otvorenú otázku, „aké právne dôsledky má pri dobrovoľnej dražbe skutočnosť, že oprávnená osoba neuplatnila právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby na súde do troch mesiacov odo dňa príklepu. Z uvedeného je zrejmé, že i Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre nestotožňuje platnosť dražby s automatickým nastúpením všetkých jej účinkov „erga omnes". K uvedenej otázke sa vo svojom náleze záväzne nevyjadril ani Ústavný súd SR (v náleze Ústavného súdu č. Teda, ako už bolo vyššie uvedené, je akceptované, že zaoberať sa platnosťou dobrovoľnej dražby je možné len v rámci konania o žalobe o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 ZDD. Skutočnosť, že analyzovaný rozsudok, a najmä v ňom obsiahnutú argumentáciu, je možné považovať za súčasť zmeny pohľadu na uplatnenie zásady „nemo plus iuris“ pri prevodoch vlastníckeho práva v dobrovoľnej dražbe potvrdzuje napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Cdo/20/2011 z 18.12.2012.

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Najvyšší súd SR v predmetnom konaní rozhodoval o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora vo veci nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe dobrovoľnej dražby, ktorej predchádzalo uzatvorenie zmluvy o zabezpečovacom prevode práva hodnotenej ako „neurčitá, svojím účelom odporujúca zákonu a v rozpore s dobrými mravmi“. Najvyšší súd zaujal k uplatneniu zásady „nemo plus iuris“ jednoznačné stanovisko: „Zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v Slovenskej republike v zásade založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má. Inak povedané, ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak (napr. § 446 Obchodného zákonníka, § 486 Občianskeho zákonníka, § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 19 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Niet preto dôvodu, prečo by sa zásada „nemo plus iuris“ nemala vzťahovať aj na ďalší inštitút zmluvnej povahy a to dobrovoľnú dražbu. To znamená, že ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Opačnému výkladu by okrem toho, že mu chýba zákonný podklad, bránil čl. 152 ods.

tags: #námietka #voči #dražbe #práva #vydražiteľa