
Článok sa zaoberá problematikou námietky zaujatosti v slovenskom právnom systéme, pričom analyzuje relevantnú judikatúru a právne predpisy. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, s dôrazom na správny postup a interpretáciu právnych noriem.
Na základe analýzy rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to vychádzajúc z uznesení, ktoré Najvyšší súd prezentoval Ústavnému súdu, je nevyhnutné súhlasiť s názorom Najvyššieho súdu. Tento názor hovorí, že v rámci rozhodovania o väzbe, ak existuje súbeh námietky zaujatosti sudcu podanej stranou a námietky vlastnej zaujatosti podanej sudcom, ktorého zaujatosť namietla aj strana, pričom obe námietky majú zhodný obsah alebo dôvody, je potrebné prioritne rozhodnúť o námietke vlastnej zaujatosti podanej sudcom, a to postupom podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku. Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva názor, že táto priorita je ústavne udržateľná.
Právomoc súdu vykonáva sudca na nezávislom a nestrannom súde, oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. V záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná.
Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom (resp. iným osobám alebo dotknutým orgánom), pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. či sudca poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti.
Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci.
Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky
V civilnom konaní, podľa § 16 ods. 1 OSP, súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. V zmysle citovaného uznesenia sa námietka zaujatosti sudcu predkladá nadriadenému súdu, ktorý v tomto prípade nerozhoduje ako súd odvolací, a ani rozhodnutie o námietke zaujatosti nemá povahu rozhodnutia odvolacieho súdu ako rozhodnutia, proti ktorému Občiansky súdny poriadok výlučne pripúšťa v zmysle § 236 až § 239 použitie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Krajský súd ako nadriadený súd bol oprávnený s konečnou platnosťou rozhodnúť o námietke zaujatosti.
V trestnom konaní, podľa § 31 ods. 4 Trestného poriadku, je strana povinná vzniesť námietku zaujatosti bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.
Ústavný súd Slovenskej republiky sa podieľa na ochrane ústavnosti. Právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnostiach je subsidiárna, čo znamená, že sa uplatňuje len vtedy, ak sťažovateľ nemôže dosiahnuť ochranu svojich práv pred všeobecným súdom. Sťažovateľ sa nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom prostredníctvom iného orgánu Slovenskej republiky, a to ani využitím právomoci a prostredníctvom iného orgánu.
Ústavný súd nie je oprávnený nahrádzať činnosť všeobecných súdov, ani prehodnocovať ich skutkové a právne závery, ak neboli porušené základné práva alebo slobody sťažovateľa.
Z rozhodovacej činnosti ESĽP v spojitosti s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že súd, ktorý prerokúva námietku účastníka konania o zaujatosti sudcu, nerozhoduje o merite veci. Jeho rozhodnutie sa týka len zloženia súdu, ktoré nie je „občianskoprávneho charakteru“ v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože ide o právo procesné. Pokiaľ by malo zloženie súdu vplyv na hlavné konanie a rozhodnutie na ňom prijímané, je potrebné pripomenúť, že podstata konania sa musí priamo týkať práv a záväzkov súkromného charakteru.
Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup
Disciplinárne konanie vo veci sudcov procesne upravuje disciplinárny súdny poriadok s čiastočnou subsidiaritou Trestného poriadku. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) ak nastanú okolnosti, ktoré môžu zakladať dôvod zaujatosti predsedu disciplinárneho senátu, sudcov disciplinárneho senátu, prísediacich alebo sudcov senátu, ktorý rozhoduje o odvolaní proti disciplinárnemu rozhodnutiu, môže navrhovateľ, disciplinárne obvinený alebo jeho obhajca namietať ich zaujatosť. Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dotknutý subjekt o dôvodoch zaujatosti dozvedel.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?
tags: #namietka #zaujatosti #správny #poriadok #judikatura