Namieta Zaujatosť voči Vyšetrovateľovi: Dôvody a Dôsledky

Úvod

Namieta zaujatosti voči vyšetrovateľovi je závažný procesný inštitút, ktorý má zabezpečiť nestrannosť a objektivitu trestného konania. Tento článok sa zaoberá dôvodmi, ktoré môžu viesť k namietaniu zaujatosti voči vyšetrovateľovi, ako aj právnymi dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku a prispieť k jej lepšiemu pochopeniu v právnej praxi.

Právny Rámec Zaujatosti

Základným kameňom je § 31 ods. 1 Trestného poriadku (Tr. por.), ktorý definuje, že z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

§ 31 ods. 5 Tr. por. zdôrazňuje, že úkon vykonaný vylúčenou osobou nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní, s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

§ 32 ods. 3 Tr. por. upravuje postup pri rozhodovaní o vylúčení na základe námietky vznesenej stranou. Rozhoduje orgán, ktorého sa dôvody týkajú, a v prípade sudcu rozhoduje senát.

§ 32 ods. 4 Tr. por. umožňuje podať sťažnosť proti rozhodnutiu o vylúčení, ktorá však nemá odkladný účinok, s výnimkou rozhodovania vo veci samej a úkonu, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

§ 32 ods. 5 Tr. por. stanovuje, že o sťažnosti proti rozhodnutiu policajta rozhoduje bezprostredne nadriadený policajta.

§ 10 ods. 7 Tr. por. definuje, kto sa považuje za policajta na účely tohto zákona, vrátane vyšetrovateľa Policajného zboru a vyšetrovateľa zaradeného na Úrade inšpekčnej služby.

§ 230 ods. 1 Tr. por. hovorí o tom, že dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

§ 230 ods. 2 Tr. por. vymedzuje právomoci prokurátora pri výkone dozoru, vrátane dávania záväzných pokynov, rušenia nezákonných rozhodnutí policajta a odnímania veci policajtovi.

Dôvody na Namieta Zaujatosti voči Vyšetrovateľovi

Zaujatosti môže existovať mnoho dôvodov. Medzi najčastejšie patria:

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

1. Pomer k prejednávanej veci: Vyšetrovateľ má osobný záujem na výsledku konania, napríklad je poškodený trestným činom alebo má blízky vzťah k poškodenému.
2. Pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka: Vyšetrovateľ má blízky vzťah k obvinenému alebo svedkovi, ktorý by mohol ovplyvniť jeho nestrannosť.
3. Pomer k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom: Vyšetrovateľ má konflikt záujmov s obhajcom obvineného alebo inou osobou, ktorá zastupuje stranu v konaní.
4. Pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní: Vyšetrovateľ je v podriadenom alebo nadriadenom vzťahu k inému orgánu, ktorý má záujem na výsledku konania.

Judikatúra v tejto oblasti zdôrazňuje, že nestačí len subjektívny pocit zaujatosti, ale musí existovať objektívne odôvodnené podozrenie, že vyšetrovateľ nemôže konať nestranne.

Proces Podávania Námietky Zaujatosti

Ak strana v konaní (obvinený alebo poškodený) má pochybnosti o nestrannosti vyšetrovateľa, má právo podať námietku zaujatosti. Táto námietka musí byť riadne odôvodnená a včas podaná.

1. Riadne odôvodnenie: Námietka musí obsahovať konkrétne dôvody, prečo má strana pochybnosti o nestrannosti vyšetrovateľa. Nestačí len všeobecné tvrdenie o zaujatosti, ale je potrebné uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že vyšetrovateľ nemôže konať nestranne.
2. Včasné podanie: Námietka musí byť podaná bez zbytočného odkladu po tom, ako sa strana dozvedela o dôvodoch zaujatosti. Ak strana podá námietku oneskorene, môže byť zamietnutá z dôvodu preklúzie.

Po podaní námietky je vyšetrovateľ povinný sa ňou zaoberať. Vo väčšine prípadov rozhodne o námietke vo forme uznesenia, v ktorom sa vyjadrí k dôvodom zaujatosti a rozhodne, či sa z vykonávania úkonov trestného konania vylučuje alebo nie.

Právne Účinky Rozhodnutia o Vylúčení

Rozhodnutie o vylúčení vyvoláva závažné právne účinky:

• Vylúčenie z vykonávania úkonov: Vyšetrovateľ, ktorý bol vylúčený, nemôže naďalej vykonávať úkony v danej trestnej veci. Ak by tak urobil, jeho úkony by boli nezákonné a nemohli by byť použité ako dôkaz v konaní.
• Procesná nepoužiteľnosť úkonov: Úkony, ktoré vykonal vylúčený vyšetrovateľ, nemôžu byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní, s výnimkou neodkladných alebo neopakovateľných úkonov. To znamená, že tieto úkony sú kontaminované procesnou nepoužiteľnosťou a nemôžu byť použité na preukázanie viny obvineného.
• Povinnosť prokurátora: Ak prokurátor zistí, že vyšetrovateľ je zaujatý, je povinný prijať opatrenia, aby zamedzil vykonávaniu ďalších úkonov takýmto vyšetrovateľom, resp. napravil (pokiaľ je to možné) tie úkony, ktoré boli takýmto vyšetrovateľom vykonané a z titulu jeho zaujatosti sú poznačené vadou nezákonnosti.

Možnosti Dozorového Prokurátora

Dozorový prokurátor má kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní zákonnosti v prípravnom konaní. Ak má pochybnosti o nestrannosti vyšetrovateľa, má niekoľko možností:

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

1. Odňatie veci zaujatému policajtovi podľa § 230 ods. 2 písm. f) Tr. por.: Prokurátor môže odňať vec vyšetrovateľovi a prikázať ju inému, nezaujatému policajtovi.
2. Zrušenie rozhodnutí zaujatého policajta postupom podľa § 230 ods. 2 písm. e) Tr. por.: Prokurátor môže zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia vyšetrovateľa a nahradiť ich vlastnými rozhodnutiami. Ak bola riadne podaná sťažnosť, tak zrušenie rozhodnutí zaujatého policajta postupom podľa § 194 ods. 1 Tr. poriadku (nakoľko právny režim podľa § 194 ods. 1 Tr. poriadku je povahy lex specialis k režimu podľa § 230 ods. 2 písm. e) Tr. poriadku).
3. Navrhnúť zrušenie rozhodnutí policajta postupom podľa § 363 a nasl. Tr. poriadku: Prokurátor môže navrhnúť generálnemu prokurátorovi, aby zrušil rozhodnutia vyšetrovateľa, ak sú nezákonné alebo neopodstatnené.
4. Nariadenie zopakovania opakovateľných úkonov nezaujatým policajtom: Prokurátor môže nariadiť, aby sa zopakovali úkony, ktoré boli vykonané zaujatým vyšetrovateľom, napríklad výsluch svedka alebo konfrontácia.
5. Pokyn na zastavenie trestného stíhania „vo veci“ postupom podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku: V krajnom prípade môže prokurátor dať pokyn na zastavenie trestného stíhania, ak uznesenie o začatí trestného stíhania vydal policajt, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania a rozhodnutie už nemožno zrušiť iným spôsobom.

Je dôležité zdôrazniť, že prokurátor nevykonáva dozor nad všetkými príslušníkmi PZ, ale len nad procesným policajtom, ktorý vo veci vedie trestné konanie. Preto nemôže rušiť rozhodnutia alebo opatrenia nadriadených policajta.

Zaujatosť verzus Vylúčenie

Je dôležité rozlišovať medzi samotnou zaujatosťou a formálnym rozhodnutím o vylúčení. Otázka zaujatosti svojim významom ďaleko presahuje otázku vylúčenia z vykonávania úkonov trestného konania. Ide dokonca o otázky, ktoré je možné posúdiť nezávisle od seba a (aj) s opačným záverom.

Rozhodnutie o vylúčení je vyjadrením toho, že policajt v konkrétnej trestnej veci je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, a to od momentu právoplatnosti takého rozhodnutia, avšak pokiaľ bol v trestnej veci policajt zaujatý skôr (napr. od jej počiatku) tieto úkony nemohol vykonávať už skôr než bolo rozhodnuté (vo forme písomného formalizovaného rozhodnutia) o jeho vylúčení. Alebo povedané inak, ak policajt z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený nebol, neznamená to automaticky, že u neho neexistoval, neexistuje alebo v budúcnosti nebude existovať dôvod zaujatosti.

Príklad z Praxe

Vyšetrovateľ je tichým spoločníkom spoločnosti, ktorá je poškodená trestným činom sprenevery podľa § 213 Tr. zákona, a ktorej konateľom je osoba s rovnakým priezviskom aké má vyšetrovateľ. Obvinený podá námietku zaujatosti s tým, že sa domnieva, že konateľom spoločnosti, ktorá je poškodená trestným činom, je rodinný príslušník vyšetrovateľa. Nakoľko však ide len o zhodu priezvisk, vyšetrovateľ sa z vykonávania úkonov trestného konania nevylúči a rovnako ho nevylúči ani jeho nadriadený, avšak vyšetrovateľ svoj status tichého spoločníka v poškodenej spoločnosti zatají. V takomto prípade síce existuje právoplatné rozhodnutie o nevylúčení vyšetrovateľa z vykonávania úkonov trestného konania, avšak to nevylučuje tú skutočnosť, že vyšetrovateľ je fakticky od počiatku v takejto trestnej veci zaujatý, a to z dôvodu svojho pomeru k osobe poškodenej spoločnosti.

Dovolanie

Aj podľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por. je dôvodom dovolania ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Zákonodarca tu používa slovné spojenie „mal byť vylúčený“, z čoho vyplýva to, že dovolací súd podľa tohto dovolacieho dôvodu v rámci dovolacieho konania rieši (rovnako aj odvolací súd v rámci odvolacieho konania s poukazom na § 317 ods. 1 Tr. por., a tiež aj súd prvého stupňa vzhľadom na skutočnosť, že súd rieši v trestnom konaní každú otázku samostatne) problematiku toho, či u orgánu, ktorý vo veci konal, existovali dôvody pre jeho vylúčenie podľa § 31 ods. 1 Tr. por. a nie to či bolo a ako bolo rozhodnuté o jeho nevylúčení sa z vykonávania úkonov trestného konania.

tags: #namietka #zaujatosti #voči #vyšetrovateľovi #dôvody