
Namieta zaujatosti voči vyšetrovateľovi je závažný procesný inštitút, ktorý má zabezpečiť nestrannosť a objektivitu trestného konania. Tento článok sa zaoberá dôvodmi, ktoré môžu viesť k namietaniu zaujatosti voči vyšetrovateľovi, ako aj právnymi dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku a prispieť k jej lepšiemu pochopeniu v právnej praxi.
Základným kameňom je § 31 ods. 1 Trestného poriadku (Tr. por.), ktorý definuje, že z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
§ 31 ods. 5 Tr. por. zdôrazňuje, že úkon vykonaný vylúčenou osobou nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní, s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.
§ 32 ods. 3 Tr. por. upravuje postup pri rozhodovaní o vylúčení na základe námietky vznesenej stranou. Rozhoduje orgán, ktorého sa dôvody týkajú, a v prípade sudcu rozhoduje senát.
§ 32 ods. 4 Tr. por. umožňuje podať sťažnosť proti rozhodnutiu o vylúčení, ktorá však nemá odkladný účinok, s výnimkou rozhodovania vo veci samej a úkonu, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania.
Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky
§ 32 ods. 5 Tr. por. stanovuje, že o sťažnosti proti rozhodnutiu policajta rozhoduje bezprostredne nadriadený policajta.
§ 10 ods. 7 Tr. por. definuje, kto sa považuje za policajta na účely tohto zákona, vrátane vyšetrovateľa Policajného zboru a vyšetrovateľa zaradeného na Úrade inšpekčnej služby.
§ 230 ods. 1 Tr. por. hovorí o tom, že dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.
§ 230 ods. 2 Tr. por. vymedzuje právomoci prokurátora pri výkone dozoru, vrátane dávania záväzných pokynov, rušenia nezákonných rozhodnutí policajta a odnímania veci policajtovi.
Zaujatosti môže existovať mnoho dôvodov. Medzi najčastejšie patria:
Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup
Judikatúra v tejto oblasti zdôrazňuje, že nestačí len subjektívny pocit zaujatosti, ale musí existovať objektívne odôvodnené podozrenie, že vyšetrovateľ nemôže konať nestranne.
Ak strana v konaní (obvinený alebo poškodený) má pochybnosti o nestrannosti vyšetrovateľa, má právo podať námietku zaujatosti. Táto námietka musí byť riadne odôvodnená a včas podaná.
Po podaní námietky je vyšetrovateľ povinný sa ňou zaoberať. Vo väčšine prípadov rozhodne o námietke vo forme uznesenia, v ktorom sa vyjadrí k dôvodom zaujatosti a rozhodne, či sa z vykonávania úkonov trestného konania vylučuje alebo nie.
Rozhodnutie o vylúčení vyvoláva závažné právne účinky:
Dozorový prokurátor má kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní zákonnosti v prípravnom konaní. Ak má pochybnosti o nestrannosti vyšetrovateľa, má niekoľko možností:
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?
Je dôležité zdôrazniť, že prokurátor nevykonáva dozor nad všetkými príslušníkmi PZ, ale len nad procesným policajtom, ktorý vo veci vedie trestné konanie. Preto nemôže rušiť rozhodnutia alebo opatrenia nadriadených policajta.
Je dôležité rozlišovať medzi samotnou zaujatosťou a formálnym rozhodnutím o vylúčení. Otázka zaujatosti svojim významom ďaleko presahuje otázku vylúčenia z vykonávania úkonov trestného konania. Ide dokonca o otázky, ktoré je možné posúdiť nezávisle od seba a (aj) s opačným záverom.
Rozhodnutie o vylúčení je vyjadrením toho, že policajt v konkrétnej trestnej veci je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, a to od momentu právoplatnosti takého rozhodnutia, avšak pokiaľ bol v trestnej veci policajt zaujatý skôr (napr. od jej počiatku) tieto úkony nemohol vykonávať už skôr než bolo rozhodnuté (vo forme písomného formalizovaného rozhodnutia) o jeho vylúčení. Alebo povedané inak, ak policajt z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený nebol, neznamená to automaticky, že u neho neexistoval, neexistuje alebo v budúcnosti nebude existovať dôvod zaujatosti.
Vyšetrovateľ je tichým spoločníkom spoločnosti, ktorá je poškodená trestným činom sprenevery podľa § 213 Tr. zákona, a ktorej konateľom je osoba s rovnakým priezviskom aké má vyšetrovateľ. Obvinený podá námietku zaujatosti s tým, že sa domnieva, že konateľom spoločnosti, ktorá je poškodená trestným činom, je rodinný príslušník vyšetrovateľa. Nakoľko však ide len o zhodu priezvisk, vyšetrovateľ sa z vykonávania úkonov trestného konania nevylúči a rovnako ho nevylúči ani jeho nadriadený, avšak vyšetrovateľ svoj status tichého spoločníka v poškodenej spoločnosti zatají. V takomto prípade síce existuje právoplatné rozhodnutie o nevylúčení vyšetrovateľa z vykonávania úkonov trestného konania, avšak to nevylučuje tú skutočnosť, že vyšetrovateľ je fakticky od počiatku v takejto trestnej veci zaujatý, a to z dôvodu svojho pomeru k osobe poškodenej spoločnosti.
Aj podľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por. je dôvodom dovolania ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Zákonodarca tu používa slovné spojenie „mal byť vylúčený“, z čoho vyplýva to, že dovolací súd podľa tohto dovolacieho dôvodu v rámci dovolacieho konania rieši (rovnako aj odvolací súd v rámci odvolacieho konania s poukazom na § 317 ods. 1 Tr. por., a tiež aj súd prvého stupňa vzhľadom na skutočnosť, že súd rieši v trestnom konaní každú otázku samostatne) problematiku toho, či u orgánu, ktorý vo veci konal, existovali dôvody pre jeho vylúčenie podľa § 31 ods. 1 Tr. por. a nie to či bolo a ako bolo rozhodnuté o jeho nevylúčení sa z vykonávania úkonov trestného konania.
tags: #namietka #zaujatosti #voči #vyšetrovateľovi #dôvody