Ručenie: Podmienky, Práva a Povinnosti

Ručenie je dôležitý inštitút zabezpečenia záväzkov, ktorý posilňuje právne postavenie veriteľa. V slovenskom právnom poriadku je upravené dvoma základnými predpismi: Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom. Právny režim ručenia závisí od toho, či ručenie zabezpečuje občianskoprávny alebo obchodnoprávny záväzok.

Právny režim ručenia

Obchodný zákonník vs. Občiansky zákonník

Ak ručenie zabezpečuje obchodnoprávny záväzok (napr. podnikateľský úver medzi podnikateľmi), spravuje sa Obchodným zákonníkom. Pokiaľ ručíte za splnenie občianskoprávneho záväzku (napr. spotrebiteľský úver alebo pôžička medzi dvoma nepodnikateľmi), riadite sa Občianskym zákonníkom. Určenie správneho právneho predpisu je zásadné, pretože tieto kódexy sa odlišujú v úprave premlčania, ktoré môže namietať aj ručiteľ.

Vznik ručenia zo zákona

V niektorých prípadoch nemusíte so vznikom ručiteľského záväzku ani súhlasiť. Zo zákona ručia celým svojím majetkom za záväzky verejnej obchodnej spoločnosti jej spoločníci a komplementári za záväzky komanditnej spoločnosti. Komanditisti ručia za záväzky komanditnej spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri a spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným ručia za záväzky spoločnosti s ručením obmedzeným.

Ručiteľom sa môžete stať aj pri prevode obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným pred splatením vkladu; v takom prípade ručíte za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu. Ďalším príkladom vzniku ručenia zo zákona je ručenie platiteľa DPH za daň v prípade, že dodávateľ neuhradí daň uvedenú na faktúre za tovar alebo službu alebo sa stane neschopným ju zaplatiť. Toto ručenie však podlieha osobitnému režimu zákona o dani z pridanej hodnoty.

Práva a povinnosti veriteľa

Vymáhanie pohľadávky od dlžníka

Základom záväzku ručiteľa je povinnosť splniť pohľadávku veriteľa, ak ju nesplní dlžník. Veriteľ sa nemusí reálne snažiť vymáhať pohľadávku od primárneho dlžníka a viesť proti nemu bezvýsledné exekučné konanie, aby sa mohol obrátiť na ručiteľa. Ak ide o pohľadávku z občianskoprávneho vzťahu, môže veriteľ požadovať zaplatenie pohľadávky od ručiteľa už v prípade, keď dlžník nesplnil dlh, hoci bol na to veriteľom písomne vyzvaný.

Prečítajte si tiež: Kto je vyňatý z platenia poistného?

Podobne je to pri ručení zabezpečujúcom pohľadávku z podnikateľského vzťahu, kde sa môže veriteľ domáhať splnenia záväzku, ak dlžník nesplnil splatný záväzok v primeranej dobe po písomnej výzve veriteľa. Obchodný zákonník navyše stanovuje, že dlžníka nie je potrebné vyzývať, ak veriteľ vyzvanie nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní (napr. v prípade vyhlásenia konkurzu).

Obrana ručiteľa voči veriteľovi

Námietky voči veriteľovi

Ak veriteľ požaduje splnenie dlhu od ručiteľa, môže sa ručiteľ brániť rovnakými námietkami, ktorými by sa mohol brániť primárny dlžník. Je dôležité skontrolovať, či boli pre vznik záväzku dodržané predpísané náležitosti. Napríklad, pri klasickej pôžičke medzi nepodnikateľmi nepostačí len predloženie písomnej zmluvy, veriteľ musí preukázať aj reálne odovzdanie peňazí. Oplatí sa kontrolovať aj premlčanie - medzi podnikateľmi trvá 4 roky, v nepodnikateľskej sfére 3 roky.

Výhodnejšie postavenie ručiteľa

Existujú situácie, v ktorých má ručiteľ oproti dlžníkovi výhodnejšie postavenie. Ak napríklad dlžník nepodnikateľ svoj dlh uzná (a tým predĺži premlčaciu dobu nároku), má takéto uznanie voči ručiteľovi účinky len vtedy, keď s ním vyslovil súhlas. Pokiaľ sa ručenie spravuje Obchodným zákonníkom, tento benefit neplatí; uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

Smrť dlžníka

V praxi sa môže stať, že sa veriteľ obráti na ručiteľa po smrti dlžníka. Ručitelia sa v týchto situáciách niekedy bránia odkazom na ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má dedič ako právny nástupca dlžníka zodpovednosť za dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Súdy však uzavreli, že toto ustanovenie nemá vplyv na trvanie či rozsah ručenia. Odmietnutím zaplatenia s poukazom na smrť dlžníka si teda väčšinou nepomôžete.

Pri nepodnikateľskom ručení môžete plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník (napríklad kvôli jeho smrti či nedostatku majetku). Do týchto prípadov môžu patriť situácie, keď od dlžníka už nemožno požadovať dlh v dôsledku neodôvodneného odďaľovania vymáhania splatnej pohľadávky alebo dobrovoľného poskytnutia odkladu splatnosti.

Prečítajte si tiež: ZŤP a registračná pokladňa: Kto je oslobodený?

Vymáhanie peňazí od dlžníka

Regresný nárok ručiteľa

Peniaze vyplatené veriteľovi môže ručiteľ následne vymáhať od dlžníka. Najmä v obchodnoprávnych vzťahoch sa oplatí pri plnení pohľadávky s dlžníkom čo najužšie spolupracovať.

Ručenie a zabezpečovacie prostriedky

Zabezpečovacie prostriedky slúžia na zabezpečenie záväzkov a posilňujú právne postavenie veriteľa. Funkciou ručenia je deklarovanie reálnej podoby zabezpečovaného záväzku a náhradný zdroj, z ktorého môžu byť uspokojené nároky veriteľa. Právny poriadok upravuje tieto prostriedky vo viacerých právnych predpisoch, predovšetkým v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.

Druhy ručení

Obchodný zákonník rozlišuje dva druhy ručení: ručenie vyplývajúce zo zákona (zákonné ručenie) a ručenie vyplývajúce zo zásady individuálnej autonómie (dobrovoľné ručenie). Zákonné ručenie možno rozlišovať v oblasti práva obchodných spoločností alebo v rámci záväzkových vzťahov.

Podstata právnej úpravy ručenia

Podstata právnej úpravy ručenia spočíva v tom, že ručiteľ ako tretia osoba, ktorá nie je účastníkom právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, sa písomne zaviaže, že uspokojí pohľadávku veriteľa pre prípad, ak ju neuspokojí sám dlžník. Ručením vzniká trojstranný právny vzťah medzi veriteľom, dlžníkom a ručiteľom, na základe ktorého je dlžník povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa a pre prípad, že ju neuspokojí, vzniká ručiteľovi povinnosť plniť v prospech veriteľa a následne požadovať od dlžníka to, čo plnil namiesto neho.

Akcesorita a subsidiarita ručenia

Inštitút ručenia sa vyznačuje dvoma základnými znakmi: akcesoritou a subsidiaritou. Z akcesority ručenia vyplýva, že záväzok ručiteľa je existenčne závislý od hlavného záväzku. Subsidiarita ručiteľského záväzku znamená, že ručiteľ nie je zaviazaný vedľa hlavného dlžníka ako spoločný dlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, ak ju neuspokojí dlžník.

Prečítajte si tiež: Prehľad osôb oslobodených od dôchodkového poistenia

Vznik ručenia

V zmysle ustanovenia § 303 ObchZ ručenie vzniká jednostranným právnym úkonom, t. j. písomným vyhlásením ručiteľa, ktoré je adresované veriteľovi.

Predmet ručenia

Platná právna úprava sa vo o spôsobilom predmete ručenia zmieňuje v ustanovení § 304 ObchZ, ktoré je kogentným ustanovením, v dôsledku čoho nemôže byť predmetom ručenia akýkoľvek záväzok a to ani napriek tomu, že by sa na tom zmluvné strany mali záujem odchylne dohodnúť. Obchodný zákonník umožňuje, aby sa ručiteľské vyhlásenie vzťahovalo nielen na celý záväzok, ale aj na jeho časť. V každom prípade musí byť záväzok, ktorý je predmetom ručenia platný, okrem výnimiek stanovených zákonom.

Plnenie záväzku ručiteľom

Pokiaľ ide o určenie okamihu, od ktorého je veriteľ oprávnený sa domáhať splnenia záväzku od ručiteľa, je potrebné poukázať na ustanovenie § 306 ods. 1 ObchZ, podľa ktorého je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ručiteľa len v prípade, ak si dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo bol na to vyzvaný zo strany veriteľa. Obchodný zákonník stanovuje výnimky z povinnosti písomnej výzvy dlžníka zo strany veriteľa a to v prípade, ak veriteľ nemôže takúto písomnú výzvu uskutočniť alebo v prípade, ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu (§ 306 ods. 1 ObchZ).

Solidárne ručenie

V určitých prípadoch môže dôjsť k situácii, že na strane ručiteľa bude vystupovať viacero subjektov, s čím počíta aj platná právna úprava, podľa ktorej budú tieto osoby voči veriteľovi v pozícii solidárnych dlžníkov a veriteľ bude tak oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich (§ 307 ObchZ).

Postúpenie pohľadávky

Ďalej je dôležité sa zaoberať možnosťou postúpenia pohľadávky, ktorá je zabezpečená ručením, čo je predmetom právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 307 ods. 3 ObchZ, ktoré postúpenie takejto zabezpečenej pohľadávky umožňuje. Na postúpenie zabezpečenej pohľadávky sa súhlas ručiteľa nevyžaduje, napriek tomu je postupca povinný oznámiť ručiteľovi postúpenie pohľadávky.

Práva ručiteľa po splnení záväzku

V prípade, ak ručiteľ splní záväzok, ktorý je predmetom ručenia, nadobúda postavenie veriteľa voči dlžníkovi a zároveň mu vzniká právo požadovať od veriteľa doklady potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi (§ 308 ObchZ). Ručiteľ však nenadobúda nárok, ktorý mal veriteľ voči dlžníkovi, ale nárok (nový) na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi.

Premlčanie a zánik ručenia

Akcesorická povaha ručenia sa prejavuje aj v oblasti premlčania, nakoľko podľa § 310 ObchZ sa právo veriteľa voči ručiteľovi nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Ďalší prejav akcesorickej povahy ručenia spočíva v jeho trvaní, nakoľko ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje (§ 311 ObchZ).

Banková záruka

Banková záruka predstavuje osobitný prípad ručenia, využívaný predovšetkým v medzinárodnom obchode, v ktorom na strane ručiteľa vystupuje vždy banka (prípadne iná oprávnená osoba). Právna úprava tohto špecifického zabezpečovacieho prostriedku je obsiahnutá v rámci ustanovení § 313 až § 322 ObchZ.

Ručiteľ vs. Spoludlžník

Rozdiely medzi ručiteľom a spoludlžníkom

Dlžník je osoba, ktorá sa zmluvne zaviaže vrátiť požičané peniaze spolu s úrokmi vo vopred stanovenom čase a v dohodnutých splátkach svojmu veriteľovi. V prípade, že ste spoludlžníkom, máte voči veriteľovi rovnaké povinnosti a práva ako dlžník. Každý spoludlžník je povinný zaplatiť dlh a ručí zaň svojím majetkom. Ručiteľ je tá osoba, ktorá sa zaviazala veriteľovi splatiť dlh v prípade, že tak neurobí dlžník.

Podmienky pre ručiteľa

V zásade musí ručiteľ spĺňať rovnaké podmienky ako samotný dlžník. Banka posudzuje bonitu ručiteľa, teda dostatočnosť príjmu na splatenie pôžičky. Podstatná je aj informácia o potenciálnej stabilite jeho príjmov.

Záväzky ručiteľa

Človek sa pri podpísaní ručiteľskej listiny zaviaže možnosťou, že niekedy v budúcnosti bude musieť za dlžníka prebrať jeho záväzok. Ručenie tiež zvyšuje úverovú angažovanosť. Záväzok sa na ručiteľa môže preniesť aj v prípade úmrtia pôvodného dlžníka.

Uvoľnenie z ručenia

Samotný ručiteľ o uvoľnenie z ručenia požiadať nemôže. Odvolanie ručiteľského vyhlásenia je možné len po dohode s dlžníkom a s bankou a nahradením pôvodného ručiteľa novým. So súhlasom banky môže byť ručiteľ potom nahradený iným zabezpečením.

Praktické aspekty ručenia

Ručenie a exekúcia

Ručiteľ by nemal v žiadnom prípade ignorovať výzvy banky, z dôvodu, že ak by došlo k exekúcií, hrozia mu zrážky zo mzdy, predaj nehnuteľného alebo hnuteľného majetku. Pokiaľ ručiteľ spláca úver za dlžníka, má oprávnenie požadovať od dlžníka náhradu za plnenie, ktoré poskytol veriteľovi, ide o regresný nárok.

Ručenie a manželstvo

Pri ručení a manželstve vznikajú otázniky hlavne pri problematike prevzatia ručiteľského záväzku jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela. Súdy zaujali k danej problematike taký názor, že podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému manželovi a veriteľ v prípade, že dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, môže sa domáhať jej splnenia na ručiteľovi.

Ručenie a úmrtie dlžníka

Na záväzok ručiteľa voči veriteľovi nemá v zásade žiadny vplyv smrť dlžníka. Podľa ustanovenia § 546 ObčZ berie na seba ručiteľ voči veriteľovi povinnosť, že uspokojí pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník. Pritom nezáleží na tom, prečo dlžník nemôže či nechce plniť, nakoľko podmienkou povinnosti ručiteľa splniť dlh je len to, že ho dlžník nesplnil, napriek tomu, že bol na to veriteľom písomne vyzvaný § 548 ods. 1 ObčZ.

tags: #nemusi #byt #rucitel #podmienky