Namietka zaujatosti: Nejasná definícia a jej dôsledky

Úvod

Namieta zaujatosti je právny inštitút, ktorý má zabezpečiť nestrannosť osôb podieľajúcich sa na úkonoch trestného konania. Avšak, definícia zaujatosti zostáva nejasná, čo môže viesť k problémom v praxi. Tento článok sa zaoberá touto nejasnosťou a jej dôsledkami, pričom sa zameriava na slovenský právny systém.

Namieta zaujatosti v trestnom konaní

V slovenskom trestnom konaní je namieta zaujatosti upravená v § 31 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia, osoby, ktoré sa podieľajú na úkonoch trestného konania, sú vylúčené z vykonávania týchto úkonov, ak sú splnené zákonné dôvody. Tieto dôvody sa týkajú najmä pochybností vzbudzujúcich nestrannosť danej osoby.

Nejasnosť definície zaujatosti

Problémom je, že definícia zaujatosti nie je v Trestnom poriadku presne vymedzená. To znamená, že je na posúdení konkrétneho prípadu, či existujú dôvody na pochybnosti o nestrannosti danej osoby. Táto nejasnosť môže viesť k rôznym interpretáciám a rozhodnutiam v jednotlivých prípadoch.

Objektívny a subjektívny pohľad na zaujatosť

V súvislosti s posudzovaním nestrannosti sa hovorí o dvoch pohľadoch: objektívnom a subjektívnom. Subjektívny pohľad sa zameriava na vnútorné presvedčenie danej osoby, či je nestranná. Objektívny pohľad sa zameriava na to, či sa daná osoba javí nestranne navonok, v očiach strán konania.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), je dôležitý najmä objektívny pohľad na zaujatosť. To znamená, že aj keď je daná osoba subjektívne presvedčená o svojej nestrannosti, ak existujú objektívne dôvody na pochybnosti, môže byť namieta zaujatosti úspešná.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Zaujatosť prokurátora

Problém zaujatosti sa môže týkať aj prokurátora. Podľa § 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátori pôsobia vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. To znamená, že prokurátor je povinný rešpektovať pokyny svojho nadriadeného. Ak má prokurátor pochybnosti o nestrannosti svojho nadriadeného, môže to ovplyvniť jeho rozhodovanie v konkrétnom prípade.

Intenzita požiadavky na nestrannosť prokurátora nie je taká intenzívna ako v prípade sudcu. Avšak, aj na prokurátora sa vzťahuje požiadavka nestrannosti, pretože aj on je orgánom činným v trestnom konaní.

Zaujatosť špeciálneho prokurátora

Osobitným prípadom je zaujatosť špeciálneho prokurátora. Špeciálny prokurátor má rozsiahle právomoci a jeho rozhodnutia môžu mať významný dopad na práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. Preto je obzvlášť dôležité, aby bol špeciálny prokurátor nestranný a nezaujatý.

V minulosti boli vznesené námietky zaujatosti voči špeciálnemu prokurátorovi JUDr. Danielovi Lipšicovi. Tieto námietky sa týkali najmä jeho verejných vyjadrení o osobách, ktoré boli stíhané Úradom špeciálnej prokuratúry.

Napríklad, špeciálny prokurátor verejne útočil na JUDr. Zoroslava Kollára, ktorého označil za súčasť konkurznej mafie a za významného predstaviteľa "bielych golierov". Tieto výroky boli publikované na Facebookovom účte špeciálneho prokurátora a v médiách.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Sťažovateľ JUDr. Kollár podal námietku zaujatosti voči špeciálnemu prokurátorovi, avšak táto námietka bola zamietnutá. Sťažovateľ sa následne obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý však jeho sťažnosť odmietol.

Dôsledky nejasnej definície zaujatosti

Nejasná definícia zaujatosti môže mať negatívne dôsledky na spravodlivosť trestného konania. Ak nie je jasné, kedy je osoba zaujatá, môže to viesť k tomu, že:

• Zaujaté osoby sa budú podieľať na úkonoch trestného konania, čo môže ovplyvniť ich rozhodovanie v neprospech obvineného.
• Obvinení budú mať pocit, že sa im nedostáva spravodlivého procesu, čo môže znížiť dôveru verejnosti v justičný systém.
• Súdy budú musieť riešiť množstvo námietok zaujatosti, čo môže predlžovať trestné konanie.

Judikatúra ESĽP k zaujatosti

Judikatúra ESĽP poskytuje usmernenia pre posudzovanie nestrannosti sudcov a prokurátorov. ESĽP zdôrazňuje, že nestrannosť musí byť nielen subjektívna, ale aj objektívna. To znamená, že aj keď je sudca alebo prokurátor subjektívne presvedčený o svojej nestrannosti, ak existujú objektívne dôvody na pochybnosti, môže byť namieta zaujatosti úspešná.

ESĽP sa zaoberal otázkou nestrannosti sudcov v mnohých prípadoch. Napríklad, v prípade Indra proti Slovensku (rozsudok z 1. februára 2005) ESĽP konštatoval porušenie práva na spravodlivý proces, pretože sudkyňa, ktorá rozhodovala o väzbe sťažovateľa, predtým rozhodovala o jeho prepustení z väzby. ESĽP dospel k záveru, že sťažovateľ mal odôvodnené obavy, že sudkyňa S. nebola nestranná.

V prípade Kyprianou proti Cypru (rozsudok z 27. februára 2007) ESĽP konštatoval porušenie práva na spravodlivý proces, pretože sudca, ktorý rozhodoval o vine sťažovateľa, predtým verejne vyjadril svoj názor na jeho vinu. ESĽP dospel k záveru, že sťažovateľ mal odôvodnené obavy, že sudca nebol nestranný.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

tags: #namietka #zostala #neurcita #definícia