Námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu do obchodného registra a dôvody odmietnutia plnomocenstva

Podanie návrhu na zápis spoločnosti s.r.o. do obchodného registra je nevyhnutnou súčasťou procesu zápisu novej spoločnosti s.r.o. do ORSR. S účinnosťou od 1. októbra je možné návrh na zápis spoločnosti podať výlučne elektronicky prostredníctvom elektronickej služby Podávanie návrhu na zápis, zmenu a výmaz údajov v obchodnom registri, pričom samotný návrh i všetky jeho prílohy musia byť autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom. Po podaní návrhu na zápis spoločnosti s.r.o. cez elektronickú službu Slovensko.sk a zaplatení súdneho poplatku 150 € je návrh pridelený vyššiemu súdnemu úradníkovi daného Okresného súdu a ten rozhoduje, či vykoná zápis novej spoločnosti, alebo návrh na zápis danej spoločnosti odmietne. V prípade, že návrh spĺňa všetky potrebné zákonom stanovené náležitosti, súdny úradník rozhodne o zápise novej spoločnosti do obchodného registra. V prípade, že návrh nespĺňa všetky potrebné náležitosti, súdny úradník odmietne vykonať zápis novej spoločnosti do obchodného registra.

Návrh na zápis spoločnosti s.r.o.

Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra je elektronické podanie, ktoré sa realizuje prostredníctvom elektronickej služby Podávanie návrhu na zápis, zmenu a výmaz údajov v obchodnom registri a slúži na zápis novej spoločnosti s.r.o. do ORSR. Súčasťou podania je aj elektronický formulár FUPS, ktorý je dostupný na stránkach Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Formulár obsahuje všetky údaje, ktoré chce nová spoločnosť zapísať do obchodného registra.

Ako podať návrh na zápis spoločnosti s.r.o.

Na webstránke Slovensko.sk - Návrhy na zápis, zmenu a výmaz údajov v obchodnom registri sú všetky potrebné informácie k podávanie návrhov na zápis zmeny a výmaz údajov v obchodnom registri. Návrh na prvozápis s.r.o. možno podať aj prostredníctvom Okresného Úradu plniaceho úlohu jednotného kontaktného miesta (JKM). To znamená, že sa pri žiadosti o získanie živnostenského oprávnenia prostredníctvom služby Ohlasovanie voľnej, remeselnej a viazanej živnosti - právnická osoba, do elektronického podania pridajú všetky potrebné prílohy na zápis spoločnosti s.r.o.

Skúmanie návrhu súdnym úradníkom

Súdny úradník návrh preskúma a v lehote dvoch pracovných dní od doručenia návrhu rozhodne o vykonaní zápisu, alebo odmietnutí zápisu. Nová spoločnosť je zapísaná v obchodnom registri a teda vyhľadateľná na www.orsr.sk nasledujúci deň po rozhodnutí o vykonaní zápisu.

Námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu

Námietky je možné podať, rovnako ako návrh na zápis, výlučne elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej služby Podávanie námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu do obchodného registra na webstránke Slovensko.sk. Prikladá sa aj formulár FUNA - námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu, kde sa uvedie text námietok, teda zdôvodnenie, ako boli nesplnené podmienky uvedené v odmietnutí opravené.

Prečítajte si tiež: Ako podať námietky proti odmietnutiu zápisu?

Rozhodovanie o námietkach

Dané konanie ohľadom posúdenia námietok je spravidla pridelené rovnakému súdnemu úradníkovi, ktorý prvotný návrh na zápis odmietol. Ten rozhoduje o námietkach bez nariadenia ústneho pojednávania, a to v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia. Registrový súd námietkam buď vyhovie a v takom prípade vykoná zápis spoločnosti do obchodného registra, alebo námietky zamietne. O vykonaní zápisu vydá potvrdenie, ktoré spolu s výpisom z obchodného registra bezodkladne odošle navrhovateľovi. Námietky proti vykonaniu zápisu sa nepripúšťajú. Späťvzatie návrhu na zápis zákon v súčasnosti nepripúšťa. Ak je ale podaný návrh a nedôjde k zaplateniu súdneho poplatku 150 € v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobných informácií, bude to mať za následok, že nenastanú účinky doručenia podania na príslušný registrový súd.

Dôvody odmietnutia zápisu

Pri podaní návrhu je potrebné splniť všetky náležitosti, ktoré skúma súd pri návrhu na zápis spoločnosti. V praxi sa často stáva, že navrhovateľ nepriloží k návrhu všetky zákonom ustanovené povinné prílohy pre spoločnosť s.r.o. Medzi najčastejšie dôvody odmietnutia patrí:

• Chýbajúce povinné prílohy:
  • Zakladateľská listina / spoločenská zmluva - V prípade, že spoločnosť zakladá jeden zakladateľ, použije sa zakladateľská listina.
  • Súhlas so zriadením sídla - súhlas vlastníka, resp. Súhlas správcu dane resp. vyhlásenie ohľadom súhlasu správcu dane - Súhlas správcu dane sa vyžaduje ak spoločnosť s ručením obmedzeným zakladá osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa § 52 zákona č. 563/2009 Z. z.
  • Živnostenské oprávnenie - resp.
• Nedostatky v samotnom návrhu:
  • Pri vypĺňaní elektronického formulára na zápis s.r.o. je potrebné si dávať pozor na rozlišovanie veľkých a malých písmen a preklepy.
  • Dôležité je tiež správne označenie právnej formy. Spoločnosť s ručením obmedzeným možno skratkou zapísať v zásade dvoma spôsobmi: „s.r.o.“ a „spol. s r. o.“.
  • Pokiaľ ide o chýbajúce údaje v návrhu, samotný formulár FUPS obsahuje funkcionalitu „Kontrola vyplnenia“, a po kontrole sa na miestach, kde chýbajú údaje zobrazia červené hviezdičky. Je nutné, aby formulár po kontrole vyplnenia vypísal hlášku „Formulár neobsahuje chyby ani varovania a je pripravený na odoslanie.“, alebo poprípade hlášku „Formulár je pripravený na odoslanie, obsahuje ale varovania možného nesprávneho vyplnenia.
  • Medzi nesplnené zákonné náležitosti rozumieme napríklad minimálnu výšku základného imania 5 000 € a minimálnu výška vkladu každého spoločníka vo výške 750 €.
  • Obchodné meno, ktoré sa má zapísať, nemôže byť vizuálne ani foneticky zameniteľné s obchodným menom inej právnickej osoby.
• Ďalšie dôvody:
  • výška základného imania je minimálne 5 000 Eur, výška vkladu každého spoločníka je minimálne 750 Eur a výška splateného vkladu pri jednoosobovej s.r.o.
  • spoločnosť s ručením obmedzeným ako jediný zakladateľ spoločnosti, má viac ako jedného spoločníka (ak spoločnosť ABC, s.r.o. zakladá inú s.r.o., spoločnosť ABC, s.r.o.
  • fyzická osoba ako jediný zakladateľ spoločnosti, nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch s.r.o.

Dôsledky odmietnutia zápisu

V prípade odmietnutia vykonania zápisu, a neopravenia dôvodov na odmietnutie prostredníctvom námietok, sa súdny poplatok 150 € nevracia.

Problémy s plnomocenstvom

Na Slovensku je jednou zo špecifík košatá diskusia, judikatúra a prax týkajúca sa formálnych náležitostí plnomocenstiev.

Prijatie plnomocenstva advokátom

Jedna z diskutovaných otázok bola, či plnomocenstvo musí byť výslovne prijaté advokátom. Podľa niektorých názorov plnomocenstvo bez výslovného prijatia advokátom nie je dostatočné. Podľa ústavného súdu skutočnosť, že plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon neobsahuje explicitný prejav vôle advokáta o prijatí plnomocenstva, nepredstavuje prekážku na rozhodovanie o kasačnej sťažnosti podanej týmto advokátom.

Prečítajte si tiež: Námietky v exekučnom konaní

Plnomocenstvo na podanie dovolania

Osobitnou kategóriou je plnomocenstvo na podanie dovolanie, kde formálne nedostatky tiež v niektorých prípadoch viedli k odmietnutiu. Historicky sa presadzoval názor, že plnomocenstvo musí výslovne obsahovať oprávnenie na podanie dovolania. Podľa tohto výkladu je plnomocenstvo udelené na „celé konanie“ nedostatočné, pretože konanie sa odvolacím rozhodnutím právoplatne končí a podanie dovolania tak už nespadá pod predmet tohto plnomocenstva. Tento názor bol v judikatúre prekonaný. Podľa ústavného súdu postačuje na podanie dovolania plnomocenstvo udelené na „podávanie opravných prostriedkov“, bez výslovnej zmienky o dovolacom konaní. Naďalej však zrejme platí, že neprípustné je udelenie plnomocenstva až po podaní dovolania.

Autorizovaná konverzia plnomocenstva

K všeobecným trampotám s plnomocenstvami sa s príchodom elektronizácie pridali aj osobitné trampoty týkajúce sa konkrétnej elektronickej formy, v ktorej musí byť plnomocenstvo predložené. Od počiatku elektronizácie bola jedným z častých dôvodov odmietnutia podaní absencia zaručenej konverzie plnomocenstva. Táto prax sa odvolávala na rozhodnutia z času pred elektronizáciou, podľa ktorých sa splnomocnenie musí predložiť ako originál, nie ako fotokópia. V konečnom dôsledku sa však presadil formalistickejší výklad, ktorý obstál aj v ústavnom prieskume.

Problémy s podpisovaním podaní

V začiatkoch elektronizácie súdnictva dochádzalo k viacerým nepochopeniam a z toho vyplývajúcim chybám aj v súvislosti s elektronickým podpisovaním, teda autorizáciou podaní. Ústavný súd judikoval, že ak žaloba nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, išlo o ústavne konformný dôvod na jej odmietnutie. Jedno z praktických riešení naznačil najvyšší súd vo veci pod sp. zn. 3 Cdo 105/2019. Podanie urobené do elektronickej podateľne, ktoré nie je autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom, sa ešte stále považuje aspoň za „bežné“ elektronické podanie v zmysle § 125 ods. 1 CSP. Ak sa teda doplní písomne do 10 dní, je lehota zachovaná. Ak podanie autorizuje advokát, je irelevantné, či podanie autorizuje občianskym preukazom alebo mandátnym certifikátom.

Problémy s autorizáciou podaní koncipientmi

Veľké trampoty spôsobila otázka, či podanie musí byť elektronicky podpísané advokátom, alebo postačí podpis koncipientom, a to osobitne v konaniach s obligatórnym advokátskym zastúpením. V niektorých prípadoch advokát tvrdil, že dovolanie bolo ním spísané, avšak autorizované a podané bolo advokátskym koncipientom. V týchto prípadoch mal najvyšší súd tendenciu dovolanie odmietnuť. Argumentácia sa okrem iného opierala aj o judikát R 78/2018 (NS SR, sp. zn. 3 Oboer 42/2017), podľa ktorého skutočnosť, že dovolanie bolo spísané a podpísané advokátskym koncipientom, predstavuje neodstrániteľnú podmienku prípustnosti dovolania (v danej veci však nešlo o otázku elektronického podpisovania). Ústavný súd tento postup považoval za ústavne konformný (I. ÚS 484/2019, bod 32), aj keď v konkrétnej veci uznesenie najvyššieho zrušil, pretože identita podpisujúceho nebola dostatočne preukázaná. Relatívne ustálenú judikatúru k dovolaniam podpísaným koncipientom nabúralo aktuálne rozhodnutie ústavného súdu, o ktorom už bola reč tu (III. ÚS 269/2022; podobné rozhodnutie vo vzťahu ku konaniu koncipienta, avšak nie v kontexte dovolania aj III. ÚS 63/2022). Podľa ústavného súdu „by bolo príliš formalistické uzavrieť, že [ § 429 ods. 1 CSP] treba vykladať tak, že advokát je výlučná osoba oprávnená dovolanie spísať a nemôže to za neho urobiť jeho advokátsky koncipient. […] Koncipient môže zastúpiť advokáta aj pri podaní dovolania, čo v tomto konkrétnom prípade znamená oprávnenie koncipientky elektronicky podpísať a elektronicky podať dovolanie, ak je na to splnomocnená.“

Náležitosti odvolania

V ust. § 205 sú vymenované náležitosti, ktoré musí obsahovať každé odvolanie bez ohľadu na to, v akej forme je urobené. Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti predpísané pre každý procesnoprávny úkon adresovaný súdu, ktoré sú vymenované v § 42 ods. 3, a okrem nich ešte osobitné náležitosti, ktoré sú typické len pre odvolanie.

Prečítajte si tiež: Úrad pre verejné obstarávanie a kaucia

Všeobecné a osobitné náležitosti odvolania

• a) označenie súdu, ktorému je určené. Odvolanie sa má adresovať prvostupňovému súdu, ktorý vydal napádané rozhodnutie (§ 204 ods. 1).
• b) kto ho podáva. - fyzická osoba, treba uviesť meno, priezvisko, bydlisko a štátne občianstvo.
• c) všeobecná náležitosť z § 42 ods. 3 - označenie veci, ktorej sa urobený úkon týka, je bližšie konkretizovaná osobitnou náležitosťou z § 205 - uvedenie, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje. Znamená to, že treba uviesť formu rozhodnutia, súd, ktorý vydal napádané rozhodnutie, číslo konania (t. j.
• d) v akom rozsahu sa napáda. V prípade, že rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov, je potrebné presne vymedziť aj to, ktorý výrok, resp. ktoré výroky sa odvolaním napádajú.
• e) v čom sa vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu, t. j. uvedenie dôvodov.
• f) čoho sa odvolateľ domáha; osobitná náležitosť je totožná so všeobecnou náležitosťou z § 42 ods. 3, podľa ktorej treba uviesť, čo účastník sleduje.
• g) podpis. Vyžaduje sa vlastnoručný podpis odvolateľa, prípadne jeho zástupcu, alebo zaručený elektronický podpis podľa osobitného zákona.
• h) dátum. Uvedenie dátumu v odvolaní je pre posúdenie včasnosti jeho podania právne irelevantné.

Dôvody odvolania

Odvolanie je konštruované ako neúplné odvolanie, preto dôvody, pre ktoré je možné odvolanie podať, sú v zákone vymedzené taxatívne. Napriek obmedzeniu sú tieto dôvody konštruované tak, že je možné nimi rozhodnutie napádať zo stránky skutkovej aj právnej a môže sa poukazovať na porušenie tak hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej normy. Odvolanie možno súčasne odôvodniť aj viacerými dôvodmi. Meniť dôvody však možno iba počas plynutia odvolacej lehoty.

• aa) nebola splnená niektorá z podmienok konania, ktoré sú inak vypočítané v § 221 ods. 1 písm.
• c) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené; nové skutočnosti a nové dôkazy sú však dôvodom odvolania len v prípadoch taxatívne vymenovaných v § 205a ods.

tags: #namietky #odmietnutie #plnomocenstva #dôvody