Licenčná zmluva pre slovesné dielo: Kompletný prehľad

Autorský zákon upravuje vzťahy súvisiace s vytvorením a použitím autorského diela. Jedným z kľúčových nástrojov na úpravu týchto vzťahov je licenčná zmluva. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na licenčnú zmluvu pre slovesné dielo, jej náležitosti, typy a daňové aspekty.

Úvod do autorského práva a licenčných zmlúv

Autorské právo chráni literárne, vedecké a umelecké diela. Ide o právo autora rozhodovať o použití svojho diela. Ak chce autor umožniť inému subjektu používať jeho dielo, spravidla s ním uzatvorí licenčnú zmluvu. Licenčná zmluva je právny dokument, ktorý upravuje podmienky, za ktorých môže nadobúdateľ (licenciát) používať autorské dielo autora (licencianta).

Čo je autorské dielo?

Autorský zákon v § 3 ods. 2 demonštratívne vymenúva, aké výtvory môžu byť predmetom autorského práva. Medzi ne patrí:

• Dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy.
• Jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora.
• Objektívne vnímateľné zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.

Dielom môže byť literárne dielo, slovesné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého alebo vedeckého diela, ak spĺňa pojmové znaky diela. Autorské právo nechráni myšlienku či nápad, ktoré viedli k vzniku diela, ale len samotné dielo.

Vznik autorského práva

Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Nie je potrebná žiadna registrácia ani osobitné konanie. Platná slovenská právna úprava teda neobsahuje ustanovenia o vydávaní dokladov, potvrdení, či osvedčení, ktoré by dokazovali, resp. potvrdzovali autorstvo fyzickej osoby k určitému dielu, ani neurčuje orgán, ktorý by bol touto činnosťou poverený.

Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva a jej neplatnosť

Kto je autor?

Autorom diela je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Pri určení autora sa vychádza z predpokladu autorstva, podľa ktorého fyzická osoba, ktorej meno je uvedené na diele alebo vo vzťahu k dielu obvyklým spôsobom ako označenie autora, sa považuje za autora diela, ak nie je preukázaný opak.

Základné pojmy v autorskom práve

• Dielo: Literárne, vedecké alebo umelecké dielo, ktoré je výsledkom tvorivej činnosti autora a je objektívne vnímateľné zmyslami.
• Autor: Fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.
• Licencia: Súhlas autora na použitie diela inou osobou.
• Licenčná zmluva: Zmluva, ktorou autor udeľuje licenciu na použitie diela inej osobe.
• Licenciát: Osoba, ktorá získala licenciu na použitie diela.
• Licenciátor: Autor, ktorý udeľuje licenciu na použitie diela.
• Odmena: Finančná kompenzácia, ktorú licenciát platí licenciátorovi za udelenie licencie.

Náležitosti licenčnej zmluvy

Licenčná zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti, aby bola platná a účinná. Medzi základné náležitosti patria:

1. Identifikácia zmluvných strán: Presné označenie autora (licenciatora) a nadobúdateľa (licenciata).
2. Identifikácia diela: Podrobný popis slovesného diela, na ktoré sa licencia vzťahuje.
3. Spôsob použitia diela: Určenie, akým spôsobom môže nadobúdateľ dielo používať (napr. rozmnožovanie, verejné šírenie, spracovanie).
4. Rozsah licencie: Určenie, či je licencia výhradná alebo nevýhradná, časové a územné obmedzenia.
5. Odmena: Výška odmeny za udelenie licencie a spôsob jej platby.
6. Ďalšie podmienky: Ďalšie dohodnuté podmienky, ako napríklad povinnosti nadobúdateľa, sankcie za porušenie zmluvy a pod.

Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak licenčná zmluva neurčuje spôsob použitia diela podľa § 19 ods. spôsobom použitia diela dohodnutým podľa § 66.

Druhy licenčných zmlúv

Autorský zákon rozlišuje niekoľko druhov licenčných zmlúv, ktoré sa líšia najmä rozsahom udelených práv. Najčastejšie sa stretávame s týmito typmi:

• Výhradná licencia: Autor udeľuje nadobúdateľovi výhradné právo na použitie diela. Autor sa zaväzuje, že neudelí licenciu na rovnaký spôsob použitia diela tretej osobe a sám sa zdrží takéhoto použitia, ak nie je v zmluve dohodnuté inak.
• Nevýhradná licencia: Autor môže udeliť licenciu na použitie diela viacerým osobám súčasne. Autor má právo použiť dielo spôsobom, na ktorý nevýhradnú licenciu udelil, a takisto má právo udeliť licenciu tretej osobe.
• Časovo obmedzená licencia: Licencia je udelená na určitý čas. Po uplynutí tejto doby nadobúdateľ stráca právo používať dielo. Ak licenčná zmluva neurčuje čas, licencia je udelená na čas obvyklý pri danom druhu diela a spôsobe použitia diela, najviac však na jeden rok od udelenia licencie.
• Územne obmedzená licencia: Licencia je udelená len pre určité územie. Mimo tohto územia nadobúdateľ nemá právo používať dielo.

Licenčná zmluva a zamestnanecké dielo

Pri zamestnaneckom diele, teda diele vytvorenom zamestnancom pri plnení pracovných povinností, vykonáva majetkové práva autora zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Zamestnávateľ tak môže so zamestnaneckým dielom nakladať v rozsahu vyplývajúcom z účelu pracovnej zmluvy. Zamestnanec - autor nesmie zamestnávateľa obmedzovať tým, že by súčasne popri zamestnávateľovi dielo sám používal alebo udeľoval súhlas na použitie svojho zamestnaneckého diela inej osobe, čiže je povinný zdržať sa výkonu akýchkoľvek majetkových práv k svojmu zamestnaneckému dielu.

Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva: význam a použitie

Licenčná zmluva a dielo na objednávku

Podľa § 91 AZ dielo na objednávku je dielo vytvorené autorom na základe zmluvy o dielo (§ 631 až 643 Občianskeho zákonníka). Ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Pozor, na počítačový program, databázu podľa § 131 a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele.

Daňové aspekty licenčných zmlúv

Príjmy z licenčných zmlúv podliehajú dani z príjmu. Zákon o dani z príjmov rozlišuje aktívne a pasívne príjmy z použitia diela.

• Aktívne príjmy: Príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu.
• Pasívne príjmy: Príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu.

Podľa § 49a Zákona o dani z príjmov sa však musí zaregistrovať na daňovom úrade. Kto už DIČ má ako živnostník či prenajímateľ nehnuteľnosti, nemusí sa registrovať znovu, uvádza podnikateľský poradca Peter Furmaník na svojom blogu Ľudskou rečou.

Pri určovaní základu dane je možné odpočítať výdavky, a to buď skutočné, alebo paušálne vo výške 60 % z príjmu, maximálne do výšky 20 000 eur ročne. Sadzba dane je 19 % pri základe dane do 37 981,94 eur.

Zdaňovanie príjmov autorov a umelcov

Ako sa zdaňujú príjmy autorov a umelcov dosiahnuté na základe Autorského zákona s účinnosťou od 1.1.2016? Najskôr sa pozrieme na kľúčové ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Podmienky Používania Adobe Softvéru

Aktívne príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. 6 ods. 2 písm. „Príjmy … z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, 27) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. „27) Napríklad zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z.

Pasívne príjmy podľa § 6 ods. 6 ods. „(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu 27) sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods.

Zrážková daň podľa § 43 ods. 3 písm. 43 ods. 3 písm. „Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o … príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu 27) podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods.

Podľa § 43 ods. „Z príjmov podľa odseku 3 písm. h) sa daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

V § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. aktívne príjmy. Podľa § 91 ods. 4 AZ na počítačový program, databázu podľa § 131 AZ a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia AZ o zamestnaneckom diele. Je sporné, či by sa preto odmena autora počítačového programu, databázy podľa § 131 AZ alebo kartografického diela mala zdaniť podľa § 5 ods. 1 písm. Názor autora tohto textu nie je jednoznačný, avšak po množstve diskusií zastávam názor, že takto postavenú definíciu zamestnaneckého diela treba chápať len v kontexte samotného autorského zákona a držiteľa autorských práv. Z pohľadu zákona o dani z príjmov ide aj v týchto prípadoch o aktívne príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Ďalej medzi tzv. aktívne príjmy zaraďujeme príjmy z podania umeleckého výkonu podľa § 94 ods. 1 Autorského zákona. V oboch prípadoch (vytvorenie diela i podanie umeleckého výkonu) sa použije pri zdanení príjmu zdanenie podľa § 6 ods. 2 písm. a) len a len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Čiže vtedy, ak sa autor/umelec pred vyplatením príjmu vopred písomne dohodne s objednávateľom na nevybratí dane z príjmu zrážkou.

Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa vždy zdania príjmy autora/umelca z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva. Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky. A to buď skutočné, alebo paušálne ako 60 % z príjmu, max.

Naopak, ak príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 za rok 2021 prekročia 49790 eur, tak sadzba dane je 19 % pri základe dane do 37981,94 eur.

Poistné na zdravotné poistenie sa platí pri sadzbe 14 % z vymeriavacieho základu. uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc.

Počas roka platí SZČO preddavky na zdravotné poistenie, ktoré mu určí zdravotná poisťovňa. Vezme sa základ dane z príjmov určený podľa § 6 ods. Takto upravený základ dane sa vydelí počtom kalendárnych mesiacov podnikania v roku 2019 a koeficientom 1,486. Preddavok na poistné sa za jednotlivé mesiace roka 2021 vypočíta príslušnou sadzbou poistného (14 %, resp. 7 %) z vymeriavacieho základu.

Ak SZČO za rok 2019 daňové priznanie nepodávala, respektíve ak v roku 2019 nevykonávala činnosť SZČO a príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP nemala, výšku vymeriavacieho základ, a teda i výšku preddavkov na rok 2021 si určuje sama. Ak SZČO nie je súčasne poistená na zdravotné poistenie ako zamestnanec alebo ako poistenec štátu, platí, že vymeriavací základ je najmenej suma 546 eur (platí počas roka 2021). Preddavok na zdravotné poistenie z minimálneho základu 546 eur je počas roka 2021 suma 76,44 eur mesačne, v prípade osoby so zdravotným postihnutím je suma 38,22 eur mesačne.

Poznámka: V roku 2022 bude minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie suma 566,50 eur. Vezme sa základ dane z príjmov určený podľa § 6 ods. Takto upravený základ dane sa vydelí koeficientom 1,486. Poistné sa vypočíta príslušnou sadzbou poistného (14%, resp. Vypočítané poistné sa porovná s preddavkami, ktoré SZČO platila počas roka 2021.

Teda je jedno, či budú mať v daňovom priznaní za rok 2021 hrubý príjem podľa § 6 ods. Posudzuje sa pritom hrubý (brutto) príjem v daňovom priznaní, zdaňovaný podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Ak umelec/autor je podľa vyššie uvedeného povinný platiť poistné do Sociálnej poisťovne, môže túto povinnosť ukončiť odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva činnosť umelca/autora, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, viď § 21 ods. 4 druhá veta, zákona č. 461/2003 Z. z.

Vezme sa základ dane z príjmov určený podľa § 6 ods. Takto upravený základ dane sa vydelí 12-timi (bez ohľadu na skutočný počet mesiacov podnikania v predchádzajúcom roku) a výsledok sa vydelí ešte koeficientom 1,486. Poistné sa vypočíta príslušnou sadzbou poistného (33,15 %, resp.

V § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. pasívne príjmy. Môže ísť licenčnú zmluvu za použitie autorského diela - dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela. Ďalej to môže byť licenčná zmluva za použitie zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania. Ďalej licenčná zmluva za použitie počítačového programu alebo za použitie databázy. Napokon môže ísť o licenčnú zmluvu za použitie umeleckého výkonu (viď § 97 ods.

Podobne ako pri § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa použije pri zdanení § 6 ods. 4 len a len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky. A to buď skutočné, alebo paušálne ako 60% z príjmu, max. Sadzba dane je 19 % pri základe dane do 37981,94 eur.

Podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov sa zrážkovou daňou zdania príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. z podania umeleckého výkonu podľa § 94 ods.

Autor/umelec sa podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov však s platiteľom príjmu môže vopred dohodnúť tak (ešte pred vyplatením príjmu), že platiteľ príjmu daň nezrazí - a daň vypočíta a odvedie sám autor/umelec v súlade s § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (pri tzv. aktívnych príjmoch) alebo v súlade s § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov (pri tzv. pasívnych príjmoch).

Príklad z praxe

Pán Adam je umelec - hudobník. Daňové priznanie za rok 2020 podal v riadnom termíne do 31.3.2021. Jeho aktívne príjmy, zdanené podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, presiahli sumu 6552 eur. K 1.7.2021 však pán Adam doručí do Sociálnej poisťovne čestné vyhlásenie, že od 1.7.2021 nevykonáva činnosť. K 1.12.2021 pán Adam doručí do Sociálnej poisťovne čestné vyhlásenie, že od 1.12.2021 obnovil činnosť. Od 1.12.2021 mu tak vzniká povinné poistenie v Sociálnej poisťovni a pán Adam ho bude platiť až do júna 2022.

Ako využiť zákonnú výnimku?

Už vytvorené autorské dielo je možné poskytnúť iným záujemcom na používanie na základe licenčnej zmluvy. Príjem z takejto zmluvy nie je predmetom odvodov. Zákonnú výnimku však je možné využiť aj vtedy, ak si u autora záujemca dielo priamo objednáva, teda autor autorské dielo vytvorí na objednávku a súčasne sa objednávateľovi udeľuje licencia na používanie autorského diela.

V takto uzavretej zmluve však musí byť jednoznačne rozlíšené, akú odmenu si strany dohodli za vytvorenie diela a akú odmenu za udelenie licencie. Odmena teda musí byť rozdelená na dve časti riadne pomenované. To, v akom pomere budú jednotlivé zložky odmeny, nie je zákonom určené, je to výlučne na zmluvných stranách.

Vyhnúť sa treba tomu, aby bola odmena dohodnutá ako jedna celková. Potom nie je možné určiť časť pripadajúcu na vytvorenie diela (zdaňovaná a zodvodňovaná odmena) a časť pripadajúcu za udelenie licencie (zdaňovaná odmena, ale oslobodená od odvodov). Tiež sa treba vyvarovať toho, aby v záujme oslobodenia od dane bola uzatvorená „na oko“ licenčná zmluva s jednopoložkovou odmenou, teda názov bude naznačovať, že sa udeľuje iba licencia, avšak z obsahu zmluvy bude vyplývať, že predmetom je aj samotné vytvorenie diela. V práve totiž platí pravidlo, že dôležitý je obsah, nie názov. Išlo by potom o iný zmluvný typ, odlišný od licenčnej zmluvy, a bolo by nutné zaplatiť odvody.

Licenčnú zmluvu môže uzavrieť autor ako fyzická osoba aj so spoločnosťou s ručením obmedzeným, v ktorej je spoločníkom. Spoločnosť tak vyplatí odmenu za poskytnutie licencie vlastnému spoločníkovi, čím sa z finančných prostriedkov spoločnosti stanú finančné prostriedky fyzickej osoby - spoločníka firmy. Ten z nich musí odviesť daň z príjmu ako fyzická osoba. Spoločnosť si však môže vyplatenú odmenu zahrnúť do daňových výdavkov a súčasne autor ako fyzická osoba si od odmeny môže odpočítať paušálne výdavky.

Ochrana duševného vlastníctva

Duševné vlastníctvo je majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom tvorivého myslenia alebo tvorivej duševnej činnosti. Autorský zákon chráni diela vytvorené tvorivou duševnou činnosťou. K porušeniu práva duševného vlastníctva najčastejšie dochádza v prípadoch, keď niekto použije tento majetok nehmotnej povahy bez súhlasu autora, tvorcu, či majiteľa duševného vlastníctva. Častým prípadom porušovania práv duševného vlastníctva je falšovaný a pirátsky tovar, ktorého rozsah sa neustále zvyšuje. Priamo ovplyvňuje hospodárske a sociálne vzťahy a predstavuje hrozbu nielen pre národné ekonomiky a medzinárodné trhové prostredie, ale aj pre zdravie a bezpečnosť ľudí, nakoľko sa stále viac orientuje na výrobky dennej spotreby (potraviny, lieky, hračky, kozmetika a pod.). Výroba falzifikátov tiež spôsobuje deformáciu trhového prostredia, keďže ohrozuje konkurenciu zaplavením trhu lacným tovarom a poškodzovaním domácich výrobcov. Okrem toho je rozšíreným problémom porušovanie autorského práva, predovšetkým na internete (napr. sprístupňovanie hudby, filmov, kníh a pod.).

Doba trvania majetkových práv

Osobnostné práva autora trvajú len počas jeho života a zanikajú smrťou. Ak bolo dielo zverejnené pod pseudonymom, alebo ak ide o anonymné dielo, trvajú majetkové práva 70 rokov po zverejnení tohto diela. To platí len v prípade, ak totožnosť autora nie je známa. Po uplynutí tejto doby sa dielo stáva voľným dielom, čo znamená, že používateľ nie je povinný získať súhlas na použitie diela, ani uhradiť odmenu.

Zákonné licencie

Bez súhlasu autora možno dielo použiť v prípade, ak ide o použitie na základe tzv. zákonnej licencie. Zákonné licencie predstavujú výnimky a obmedzenia z práva autora na udelenie súhlasu na použitie diela. Za použitie diela na základe zákonnej licencie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu, v niektorých prípadoch však autorovi patrí tzv. náhrada odmeny. Uplatnenie zákonných licencií je možné len za súčasného splnenia podmienok tzv. trojkrokového testu. Na to, aby bolo možné použiť zákonnú licenciu musia byť uvedené podmienky v každom jednotlivom prípade naplnené kumulatívne, to znamená spoločne. Ak by čo len jedna z podmienok nebola splnená, zákonnú licenciu nemožno uplatniť.

Osirelé diela

Smernica a Autorský zákon stanovuje zákonnú výnimku z povinnosti získať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a sprístupňovanie osirelého diela verejnosti (§ 51). Osirelé dielo tak môžu bez súhlasu nositeľa práv použiť knižnice, múzeá, galérie, archívy, školy, ale aj verejnoprávny vysielateľ či Slovenský filmový ústav, avšak výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme. Zákon súčasne chráni práva autora, ktorý má právo kedykoľvek ukončiť status osirelého diela a nárokovať si primeranú odmenu od používateľa svojho diela. Na základe pravidla tzv. vzájomného uznávania statusu osirelého diela je dielo, ktoré sa považuje za osirelé v niektorom členskom štáte EÚ, uznané za osirelé aj v ostatných členských štátoch.

Obchodne nedostupné diela

Inštitút obchodne nedostupného diela upravuje § 12 Autorského zákona. Za obchodne nedostupné diela sa považujú slovesné diela vyjadrené v písomnej forme, najmä knihy, časopisy a noviny (a obdobne fotografické diela a diela výtvarného umenia, ktoré sú súčasťou takéhoto diela alebo sú s ním spojené), ktoré sú autorskoprávne chránené, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch, nie je ich teda možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (medzi tradičné obchodné kanály nespadá kúpa použitej veci podľa Občianskeho zákonníka, t.j. „kúpa z druhej ruky", napr. predaj v antikvariáte či na burze).

Alternatívne spôsoby ochrany duševného vlastníctva

Rozmach nových technológií umožňuje v dnešnej dobe aj sofistikovanejší a zodpovednejší prístup k ochrane duševného a priemyselného vlastníctva. Duševné vlastníctvo (rovnako však uvedený postup možno aplikovať aj na priemyselné vlastníctvo, t.j. oblasť patentov, dizajnov, úžitkových vzorov a pod.) je pre účely väčšej istoty možné registrovať prostredníctvom moderných on-line nástrojov a spôsobov. Prostredníctvom blockchainovej technológie tak každý nápad dostane v reálnom čase svoju jedinečnú digitálnu časovú pečiatku, ktorú nie je možné následne akokoľvek zmeniť, či sfalšovať. To umožňuje jednoznačne identifikovať pôvodcu prvotnej myšlienky, či vynálezu a takto preukázať právo prednosti.

tags: #licenčná #zmluva #slovesné #dielo #vzor