Vplyv práceneschopnosti (PN) na pracovný čas zamestnanca

Práceneschopnosť (PN), bežne označovaná ako "péenka", je stav, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Táto situácia má priamy vplyv na pracovný čas zamestnanca a prináša so sebou určité práva a povinnosti, ktoré je dôležité poznať. Na Slovensku sú podmienky a nároky na práceneschopnosť upravené Zákonníkom práce a zákonom o sociálnom poistení.

Vznik pracovného pomeru a práva zamestnanca

Pracovný pomer vzniká na základe písomnej pracovnej zmluvy. Pred jej uzatvorením je zamestnávateľ povinný oboznámiť potenciálneho zamestnanca s právami a povinnosťami, ktoré pre neho z pracovnej zmluvy vyplývajú, s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy.

V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma; popis práce; miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto); deň nástupu do práce; mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve; výmera dovolenky, pracovný čas a dĺžka výpovednej doby. V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä týkajúce sa hmotných výhod a školení poskytovaných zamestnávateľom.

Slovenský Zákonník práce umožňuje uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z určitých dôvodov, ako je zastupovanie zamestnanca počas materskej dovolenky; vykonávanie prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca); vykonávanie prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku alebo vykonávanie prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

Novela Zákonníka práce z roku 2020 umožňuje zamestnávateľom počas mimoriadnej situácie (spôsobenej pandémiou) predĺžiť alebo opätovne dohodnúť súčasnú zamestnávateľskú zmluvu na dobu určitú nad vyššie spomínaný zákonný limit dvoch rokov. Zmluva na dobu určitú však môže byť počas tejto mimoriadnej situácie predĺžená iba raz a najviac na jeden rok.

Prečítajte si tiež: Skrátený pracovný úväzok

Ak chce zamestnanec so zamestnaním na dobu určitú alebo krátkodobým zamestnaním v trvaní viac ako šesť mesiacov a po skúšobnej dobe chce prejsť na zmluvu na dobu neurčitú alebo stanoviť pevnú týždennú pracovnú dobu, zamestnávateľ mu musí poskytnúť písomnú odpoveď do jedného mesiaca od žiadosti.

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu v trvaní najviac tri mesiace; prípadne u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nie je možné predlžovať, jedine v prípade prekážok v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná práceneschopnosť alebo materská dovolenka). Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

Legislatíva umožnila predĺžiť skúšobnú dobu o jeden celý deň v prípade, ak zamestnanec nebol schopný dokončiť pracovnú zmenu v dohodnutý čas kvôli osobným prekážkam. Novela je účinná od 1.

Podmienky nároku na práceneschopnosť

Nárok na práceneschopnosť vzniká zamestnancovi, ak splní určité podmienky stanovené zákonom o sociálnom poistení. Medzi hlavné podmienky patrí:

1. Dočasná práceneschopnosť: Zamestnanec musí byť uznaný za dočasne práceneschopného lekárom.
2. Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti: Lekár vystaví zamestnancovi potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, ktoré je potrebné doručiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 zrušilo. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
3. Doba poistenia: Zamestnanec musí byť nemocensky poistený, čo znamená, že platí poistné na nemocenské poistenie alebo je v ochrannej lehote. Nemocenské poistenie môže byť povinné alebo dobrovoľné. Povinne nemocensky poistenými osobami sú zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru

Ak zamestnanec ukončil pracovný pomer, má nárok na práceneschopnosť aj po jeho skončení, ak spĺňa podmienky ochrannej lehoty. Ochranná lehota je obdobie, počas ktorého má bývalý zamestnanec nárok na nemocenské dávky, aj keď už nie je zamestnaný.

Prečítajte si tiež: Srdcové ochorenia a sociálna podpora

Dĺžka ochrannej lehoty po skončení pracovného pomeru je spravidla 42 dní po zániku nemocenského poistenia. Ak vznikne poistencovi nové nemocenské poistenie v období, keď mu plynie ochranná lehota, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia.

Špecificky je určená ochranná lehota u tehotných žien. V prípade, ak nemocenské poistenie zaniklo žene v období tehotenstva, ochranná lehota je vždy 6 mesiacov, nezávisle od toho, ako dlho trvalo nemocenské poistenie.

Ak zamestnanec ochorie počas ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne. Ak pracovný pomer skončil 20.8.2025 a PN vznikla 21.8.2025, zamestnanec je v 7-dňovej ochrannej lehote, takže nemá nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa (tá patrí len počas trvania pracovného pomeru prvých 10 dní), ale vzniká mu nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne už od 1. dňa PN, jeho výška je spravidla 55 % denného vymeriavacieho základu a vypláca sa mesačne pozadu.

Postup pri práceneschopnosti

1. Návšteva lekára: Pri zdravotných problémoch je potrebné navštíviť lekára, ktorý posúdi zdravotný stav a v prípade potreby vystaví potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti.
2. Oznámenie zamestnávateľovi: Zamestnanec je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa o svojej práceneschopnosti a doručiť mu potvrdenie o PN.
3. Doručenie potvrdenia Sociálnej poisťovni: Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
4. Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom a zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o PN.
5. Kontrola zo strany zamestnávateľa: Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či zamestnanec dodržiava liečebný režim.

Finančné nároky počas práceneschopnosti

Počas práceneschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

1. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 1. najviac do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Ak nastúpite na PN ešte v septembri, počas trvania pracovného pomeru vám zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu za prvých 10 dní, od 11. dňa už dávku vypláca Sociálna poisťovňa.
2. Nemocenská dávka: Sociálna poisťovňa vypláca nemocenskú dávku od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti). Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Je dôležité poznamenať, že podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Prečítajte si tiež: Analýzy osamelosti seniorov a spoločenský kontext

Práva a povinnosti zamestnanca počas PN

Práva zamestnanca:

• Nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých 10 dní PN.
• Nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne od 11. dňa PN.
• Ochrana pred výpoveďou počas PN (s výnimkou určitých prípadov).
• Zachovanie pracovného miesta (počas určitej doby).

Povinnosti zamestnanca:

• Dodržiavať liečebný režim.
• Zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o PN.
• Informovať zamestnávateľa o zmene adresy počas PN.
• Podrobiť sa kontrole zo strany zamestnávateľa.

PN a výpovedná lehota

Práceneschopnosť nemá vplyv na plynutie výpovednej lehoty. To znamená, že ak zamestnanec podá výpoveď alebo ju dostane od zamestnávateľa, výpovedná lehota plynie aj počas PN. Ak je zamestnanec počas výpovednej doby uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, výpovedná doba sa predlžuje o čas tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, ak zamestnanec s týmto predĺžením súhlasí. Dôležité je, že predĺženie výpovednej doby sa vzťahuje len na dočasnú pracovnú neschopnosť (PN), nie na iné prekážky v práci, ako je napríklad ošetrovanie člena rodiny. Ošetrovanie člena rodiny výpovednú dobu nepredlžuje. Ak zamestnanec počas výpovednej doby nastúpi na PN, výpovedná doba sa nepredlžuje, ak PN vznikla až po doručení výpovede. Výpovedná doba sa predlžuje len v prípade, ak by zamestnanec bol práceneschopný už v čase doručenia výpovede a PN by trvala až do skončenia výpovednej doby.

Ukončenie pracovného pomeru počas PN

Pracovný pomer môže byť ukončený aj počas PN, ak výpovedná lehota uplynie počas nej. V takom prípade zamestnanec stráca nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa, ale naďalej má nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne, ak spĺňa podmienky. Ak máte podpísanú dohodu o skončení pracovného pomeru k 31.10. a plánujete nastúpiť na PN, je dôležité poznať niekoľko praktických aspektov: Ak nastúpite na PN pred skončením pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí v dohodnutý deň (teda 31.10.), PN na to nemá vplyv. Počas PN Vám zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za prvých 10 dní, potom prechádzate na nemocenské zo Sociálnej poisťovne. Dĺžka PN nepredlžuje trvanie pracovného pomeru ani nemení jeho skončenie dohodou.

Práca počas PN - je to možné?

Zákon nezakazuje zamestnancovi vykonávať prácu počas PN, avšak je potrebné dodržiavať liečebný režim a neohrozovať svoje zdravie. Ak lekár povolí vykonávať určité aktivity, zamestnanec môže vykonávať prácu, ktorá nie je v rozpore s liečebným režimom.

Vplyv dlhodobej PN na pracovný pomer

Ak je zamestnanec dlhodobo práceneschopný (viac ako jeden rok), má to vplyv na vyplácanie nemocenského. Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské najviac 52 týždňov (tzv. "podporné obdobie"). Uplynutie jednoročného časového intervalu nie je dôvodom na skončenie PN-ky zamestnanca, ak je objektívne odôvodnená nepriaznivým zdravotným stavom zamestnanca. Podľa § 64 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe. Za ochrannú dobu dikcia zákona považuje obdobie, kedy je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok. Počas PN zamestnanca môže byť ochranná doba aj viac ako rok, ak je zamestnanec dlhodobo práceneschopný. V tomto prípade platí zákaz výpovede aj po uplynutí jedného roka ochrannej doby až do oficiálneho skončenia práceneschopnosti zamestnanca.

Firemné benefity ako prevencia PN

Časté PN-ky zamestnancov sú pre zamestnávateľa poriadna záťaž. Mnohé PN-ky majú korene v duševnom zdraví a nedostatočnej podpore zdravia na pracovisku. Firemné benefity zamerané na zdravie a pohodu predstavujú osvedčenú cestu, ako častým PN-kám prechádzať. Wellbeing programy, podpora pohybu a zdravia, work-life balance a odborná podpora môžu mať pozitívny vplyv na znižovanie PN-iek a výpadkov.

Skrátený pracovný úväzok a PN

Skrátený pracovný úväzok sa stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania. Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.

Výpočet nadčasov pri PN a dovolenke

Pri výpočte nadčasových hodín u zamestnanca pracujúceho na zmeny je potrebné zohľadniť dovolenku a PN. Dni dovolenky a PN sa počítajú ako keby ich zamestnanec odpracoval pre výpočet nadčasov.

tags: #vplyv #PN #na #pracovný #čas #zamestnanca