Nárok na náhradu za bolesť a jeho premlčanie: Judikáty a ich interpretácia

Mnohorakosti prejavov osobnosti fyzickej osoby zodpovedá široké spektrum zásahov. Je dôležité rozlišovať medzi nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy a nárokom na náhradu škody, pričom oba inštitúty poskytujú ochranu rôznym zložkám duševnej integrity jednotlivca.

Ochrana osobnosti a telesná integrita

Jednou z prvoradých hodnôt osobnosti je život, zdravie a telo, teda telesná integrita. Občiansky zákonník vytyčuje zdravie a život ako základné hodnoty osobnosti a poskytuje im ochranu. Ľudské telo tvorí integrálnu súčasť osobnosti človeka ako právneho subjektu.

Obsahom práva na telesnú integritu je všeobecný zákaz neoprávnených zásahov do telesnej integrity osoby. Platný Občiansky zákonník a súčasná právna teória striktne rozlišujú právo na ochranu osobnosti a s ním spojené právo na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ a právo na náhradu škody podľa § 415 - § 450 OZ. Odlišnosť potvrdzuje aj § 16 OZ, ktorý hovorí, že ak niekto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí inému škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu.

Nemajetková ujma vs. Škoda na zdraví

Súčasná právna teória označuje neoprávnený zásah do zdravia fyzickej osoby v rámci ochrany osobnosti pojmom „nemajetková ujma“. Pod týmto pojmom nemožno rozumieť škodu na zdraví, ktorá je pojmovo samostatná a legislatívno-technicky odlišne upravená. Nemajetková ujma vzniká v dôsledku porušenia právnej povinnosti v inej než majetkovej sfére fyzickej osoby. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah, ohlas a dĺžku trvania.

Predpokladom priznania náhrady škody je preukázanie protiprávneho konania, vzniku škody, príčinnej súvislosti a zavinenia. Výška náhrady majetkovej škody a škody na zdraví je kvantifikovaná v § 442 a nasl. OZ. Zodpovednosť za nemajetkovú ujmu nie je zhodná so zodpovednosťou za ujmu majetkovú, ktorá sa delí na skutočnú škodu a ušlý zisk.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Protichodné názory na nároky pri poškodení zdravia

V slovenskej právnej praxi sa objavili dva protichodné názoryna okruh nárokov v súvislosti s poškodením zdravia. Prvý názor, premietnutý v rozhodnutí NS SR z 28. mája 2014, sp. zn. 7 Cdo 65/2013, umožňuje pri poškodení zdravia uplatňovať popri sebe nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. OZ a nárok na náhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ, resp. § 444 OZ, pretože uplatnením každého z týchto nárokov sa odškodňuje obsahovo iná ujma.

Druhý, opačný názor tvrdí, že nemajetková ujma je krytá v slovenskej právnej úprave cez ustanovenia zákona o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia - v zmysle tohto názoru sú nemajetková ujma a sťaženie spoločenského uplatnenia nárokmi nemajetkovej povahy odškodňované podľa § 444 OZ. K tomuto opačnému názoru sa priklonil Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 426/2014 zo dňa 13. augusta 2014.

Nezávislosť nárokov a ochrana rôznych zložiek integrity

Názor, že ujma v osobnostnej sfére spôsobená zásahom do zdravia je pokrytá inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444 OZ, nekorešponduje s právnym poriadkom. Z koncepcie právnej úpravy, ktorá rozlišuje medzi ochranou osobnosti a náhradou škody vyplýva, že nároky majúce základ v týchto inštitútoch sú samostatné a vzájomne nezávislé. Každý z týchto inštitútov poskytuje ochranu iným zložkám v rámci duševnej integrity jednotlivca.

Právo na ochranu osobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi do psychicko-morálnej integrity osoby, pričom právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje prevažne ochranu pri zásahoch do fyzickej integrity jednotlivca. Tieto nároky, sledujúc ochranu rôznych záujmov, je potrebné považovať za rovnocenné a samostatné. Správnosť tohto záveru potvrdzuje aj česká súdna prax (uznesenie NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 154/2007 zo dňa 28. 06. 2007).

Rovnocennosť, rôznorodosť a koncepčná samostatnosť vylučuje ponímanie vzťahu týchto inštitútov ako vzťahu všeobecného a osobitného. Rovnako nie je na mieste argumentácia zásadou non bis in idem, pretože v danom prípade ide o súbeh nárokov obdobne ako je tomu pri jednočinnom súbehu v trestnom práve.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Premlčanie nároku na náhradu za bolesť: Judikáty a ich interpretácia

V kontexte premlčania nároku na náhradu za bolesť je dôležité rozlišovať medzi samotnou existenciou práva na ochranu osobnosti, ktoré je nepremlčateľné, a majetkovým nárokom, ktorý z tohto práva vyplýva, teda nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Súdna prax sa stretáva aj s nárokmi pozostalých, ktorí žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po uplynutí premlčacej lehoty. Vychádzajú pritom z domnienky, že premlčaniu nepodliehajú osobnostné práva a tým nepodlieha premlčaniu ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Tento problém však objasnil Najvyšší súd SR ale taktiež aj iné slovenské a české súdy pri rozhodovaní takýchto prípadov. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení vysvetlil, že aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ). Podobne odôvodnil svoje rozhodnutie aj Vrchní soud v Olomouci sp. zn. 1 Co 63/2003 zo dňa 17. februára 2004, t.j.že ide o právo, ktoré sa premlčuje, keďže ide o majetkový nárok, ktorý sa odvíja od osobnostného nepremlčateľného práva.

Začiatok plynutia premlčacej doby pri náhrade škody na zdraví

V kontexte začiatku plynutia premlčacej doby pri nároku na náhradu škody na zdraví je relevantný Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 2946/13 z 28. januára 2016, ktorý riešil otázku začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby.

V posudzovanej právnej veci sa sťažovateľ domáhal zaplatenia finančného odškodnenia proti poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Okresný súd v Z. rozsudkom predmetný žalobný návrh sťažovateľa zamietol, pretože dospel k záveru, že všetky sťažovateľom uplatnené nároky, ktoré sú naviac samostatnými, dielčími nárokmi, sú premlčané márnym uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. občanský zákoník ve znění pozdějších předpisů.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu ČR skonštatoval, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody vznikajú samostatne a samostatne sa taktiež premlčujú. Pokiaľ ide o nárok na bolestné, je rozhodné, kedy došlo k ukončeniu liečebného procesu u pacienta a stabilizácii jeho zdravotného stavu.

tags: #nárok #na #náhradu #za #bolesť #nepremlčuje