Pokračovanie PN podmienky: Komplexný sprievodca pre zamestnancov a SZČO

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a postupoch súvisiacich s pokračovaním PN, vrátane nároku na nemocenské dávky, povinností poistenca a zmien v legislatíve.

Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistí chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Zamestnanec môže byť uznaný za dočasne práceneschopného len ošetrujúcim lekárom.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2022 lekári oprávnení rozhodovať o dočasnej pracovnej neschopnosti (VLD, VLDD, GYN alebo lekári v zariadeniach ústavnej starostlivosti) môžu potvrdzovať dočasnú práceneschopnosť vytvorením elektronického záznamu v elektronickej zdravotnej knižke pacienta (ePN). Do 31. mája 2023 bolo používanie ePN dobrovoľné, ale v súčasnosti je už štandardom. Ak lekár vystaví ePN, na požiadanie osoby vystaví o vytvorení elektronického záznamu „Odpis ePN“.

Príslušný ošetrujúci lekár v ePN určí dátum predpokladaného skončenia PN. Ak nie je možné presne určiť dĺžku trvania PN, môže zadať dátum ďalšej kontroly. Pri ePN sa nevystavuje preukaz o trvaní PN k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Ak sa do dňa určeného ako deň skončenia PN osoba nedostaví na ďalšie vyšetrenie bez dohodnutia náhradného neskoršieho termínu s príslušným lekárom, ktorý určil PN, tento deň sa považuje za deň ukončenia PN (lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení PN).

Povinnosti zamestnanca pri PN

Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

Prečítajte si tiež: Ako zmeniť všeobecného lekára

Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky

Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu a Sociálna poisťovňa vo forme nemocenských dávok.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca.

Výška náhrady príjmu je nasledovná:

  • Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
  • Od 4. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: 55 % DVZ alebo PDVZ.

Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Prečítajte si tiež: Kompletný postup: Pokračovanie PN

Výška nemocenského je nasledovná:

  • Zamestnanec: 55 % DVZ alebo PDVZ od 11. dňa PN.
  • SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba:
    • Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: 25 % DVZ alebo PDVZ.
    • Od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: 55 % DVZ alebo PDVZ.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ (DVZ) alebo pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa určí z rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je obdobie, z ktorého sa zisťuje príjem na výpočet nemocenského.

Určenie rozhodujúceho obdobia pre zamestnanca:

  1. Nemocenské poistenie trvá nepretržite od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka: Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
  2. Nemocenské poistenie netrvá nepretržite od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka: Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa dĺžky trvania poistenia.
  3. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.

Určenie rozhodujúceho obdobia pre SZČO a DNPO:

Postup je obdobný ako pre zamestnanca, s tým rozdielom, že sa zohľadňuje trvanie ich povinného nemocenského poistenia.

Príklady výpočtu nemocenského

Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.

  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% z DVZ, čo je (950 * 12 / 365) * 0,25 = 7,79 eur na deň.
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55% z DVZ, čo je (950 * 12 / 365) * 0,55 = 17,14 eur na deň.

Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.

Prečítajte si tiež: Zákon č. 208/1994 Z. z. a zákon č. 504/2003 Z. z. v nájomných zmluvách

  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% z DVZ, čo je (950 * 12 / (365-35)) * 0,25 = 8,59 eur na deň.
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55% z DVZ, čo je (950 * 12 / (365-35)) * 0,55 = 18,90 eur na deň.

Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.

  • DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. DVZ = 74,4987 eur)
  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% z DVZ, čo je 74,4987 * 0,25 = 18,62 eur na deň.
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55% z DVZ, čo je 74,4987 * 0,55 = 40,97 eur na deň.

Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

  • Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní.
  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% z DVZ, čo je (950 * 5 / 151) * 0,25 = 7,86 eur na deň.
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55% z DVZ, čo je (950 * 5 / 151) * 0,55 = 17,29 eur na deň.

Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

  • Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 101 dní.
  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% z DVZ, čo je (950 * 3 / 101) * 0,25 = 7,05 eur na deň.
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55% z DVZ, čo je (950 * 3 / 101) * 0,55 = 15,52 eur na deň.

Ochranná lehota

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky.

Dĺžka ochrannej lehoty trvá:

  • Sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru).
  • Osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú).

Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Ukončenie pracovného pomeru počas PN

Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú počas PN je špecifická situácia. Pracovný pomer na dobu určitú sa skončí uplynutím dohodnutej doby, a to bez ohľadu na to, či je zamestnanec práceneschopný alebo nie. V tomto prípade sa neuplatňuje ochranná doba v zmysle predĺženia pracovného pomeru. To znamená, že pracovný pomer skončí dňom, ktorý je uvedený v pracovnej zmluve, aj keď je zamestnanec na PN.

Nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky

Ak zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru (napr. z dôvodu PN), má nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Výška náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku sa vypočíta podľa priemerného zárobku zamestnanca za predchádzajúci štvrťrok.

Povinnosti počas PN

Počas PN má zamestnanec určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať. Medzi ne patrí:

  • Dodržiavanie liečebného režimu: Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže povoliť vychádzky, ktoré časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
  • Zdržiavanie sa na určenej adrese: Zamestnanec je povinný zdržiavať sa na adrese, ktorú nahlásil Sociálnej poisťovni. Ak sa rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu, musí to písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
  • Účasť na kontrolách: Zamestnanec je povinný umožniť kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý má zamestnanec určený na vychádzky.
  • Oznámenie ukončenia PN: Zamestnanec je povinný oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní.

Sankcie za porušenie povinností

Ak zamestnanec poruší povinnosti počas PN, môže mu byť uložená pokuta až do výšky 16 596,96 eura. Okrem toho, ak pacient nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Zmeny v legislatíve od roku 2025

Od začiatku roku 2025 majú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nové právomoci, ktoré im umožňujú ukončiť PN, ak dospejú k záveru, že zdravotný stav človeka už neodôvodňuje ďalšiu práceneschopnosť. Cieľom tohto kroku je eliminovať fiktívne alebo neopodstatnené PN-ky, ktoré v minulosti zaťažovali systém nemocenských dávok.

Od 1. januára 2026 začne platiť nové pravidlo, podľa ktorého, ak chce lekár vystaviť novú PN do 7 pracovných dní od dňa, keď ju posudkový lekár ukončil, musí najskôr požiadať posudkového lekára o súhlas.

Tieto zmeny majú za cieľ sprísniť kontrolu zdravotných dôvodov pri uznávaní PN a zabrániť zneužívaniu systému.

tags: #pokracovanie #pn #podmienky

Ďalšie články