Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane počas roka

S výpočtom dane z príjmov sa neodmysliteľne spájajú aj daňové úľavy v podobe nezdaniteľných častí základu dane a ďalších zvýhodnení. Tie vám v konečnom dôsledku znížia výslednú daň pri podaní daňového priznania aj mesačné preddavky. V článku uvádzame pravidlá a podmienky pre uplatnenie nezdaniteľnej časť na daňovníka ako i nezdaniteľnej časti na manželku/manžela, ktoré sa oplatí poznať.

Čo je nezdaniteľná časť základu dane?

Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane. Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Nezdaniteľné časti základu dane si môžu uplatniť len fyzické osoby, ktoré dosiahli v danom zdaňovacom období takzvané aktívne príjmy.

Aktívne a pasívne príjmy

Za aktívne príjmy sa považujú príjmy podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP, kedy ide o príjmy za výkon závislej činnosti, príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z vytvorenia diela, príjem z činnosti znalcov, tlmočníkov a podobne. Medzi aktívne príjmy nepatrí napríklad príjem z prenájmu, príjem z použitia diela, príjem z predaja nehnuteľnosti a podobne. V prípade, že v zdaňovacom období dosiahne daňovník (fyzická osoba) aktívne aj pasívne príjmy, nezdaniteľné časti základu dane si môže uplatniť, ale len k tej časti základu dane, ktorá plynie z jeho aktívnych príjmov.

Kto má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka?

Jedná sa o unikátnu nezdaniteľnú časť, pretože na ňu má nárok každý daňovník dane z príjmov fyzických osôb. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka teda majú napríklad aj:

• zamestnanci,
• pracujúci študenti,
• SZČO - samostatne zárobkovo činné osoby,
• ženy na materskej dovolenke, ktoré si privyrábajú,
• alebo pracujúci dôchodcovia.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa nepreukazuje žiadnym dokladom, ale vzniká automaticky zo zákona. Výnimkou sú zamestnanci, ktorí sa na začiatku zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. 1. 2024, považujú za poberateľov dôchodkovej dávky. Pod pojmom „dôchodok“ sa rozumie starobný dôchodok, vyrovnávací príplatok alebo predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhový dôchodok alebo obdobný dôchodok zo zahraničia; podľa § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec (dôchodca) zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Povinnosť predkladať posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku na účely uplatnenia daňovej úľavy na daňovníka sa nevzťahuje na zamestnancov (dôchodcov) u zamestnávateľa, ktorý sa považuje za orgán verejnej moci. Ide o zamestnávateľov podľa § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a zákona č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uvedená legislatívna zmena vyplýva z ust. § 37 ods. 3 novely č. 221/2019 Z. z. zákona o dani z príjmov (v rámci novely č. 221/2019 Z. z. zákona proti byrokracii): „Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku podľa odseku 1 písm.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Dôchodcovia a nezdaniteľná časť

Pri dôchodcoch však platí, že ak daňovník bol na začiatku zdaňovacieho obdobia (teda od 1. januára) poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia alebo ak mu takýto dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, tak dochádza ku kráteniu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka takýmto spôsobom:

• ak je suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je 0 eur,
• ak je suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku nižšia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a sumou vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Základ dane daňovníka sa neznižuje o NČZD na daňovníka, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok”) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku, je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku (§ 11 ods.

S účinnosťou od 1.7.2024 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13.

Otázky a odpovede k uplatneniu NČZD u dôchodcov:

• Otázka: Daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok od 2.1.2025. Naďalej dosahuje príjem z podnikania. Môže si uplatniť NČZD?

  Odpoveď: Keďže daňovník nebol poberateľom starobného dôchodku k 1.1.2025, má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka v závislosti od vykázaného základu dane.

  Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

• Otázka: Daňovník poberá celý rok 2025 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2025 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti. Má nárok na NČZD?

  Odpoveď: Ak je daňovník poberateľom výsluhového dôchodku k 1.1.2025, potom mu nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2025.

• Otázka: V roku 2025 bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok od 1.6.2023 vo výške 680 eur. Ako má postupovať?

  Odpoveď: Za rok 2023 daňovník nie je povinný opraviť svoju daňovú povinnosť, nakoľko v roku 2023 má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, keďže nebol k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku. Povinnosť opravy daňovej povinnosti má za rok 2024, a to podaním dodatočného daňového priznania, v ktorom zvýši základ dane o sumu uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane, keďže za rok 2024 mu nevznikol nárok na jej uplatnenie. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu nevznikne ani v roku 2025, nakoľko poberá starobný dôchodok celý rok 2025 a suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2025, t. j .

• Otázka: Starobná dôchodkyňa dosahuje v roku 2025 príjem z osobnej asistencie ťažko postihnutej osoby. Poberá aj vdovský dôchodok po zomrelom manželovi. Započíta sa suma vdovského dôchodku do úhrnu dôchodku pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2025?

  Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

  Odpoveď: Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 nepresiahne sumu 5 753,79 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13.

• Otázka: Daňovník je poberateľom invalidného dôchodku. V roku 2025 začal podnikať a bude dosahovať príjem zo živnosti. Má nárok na NČZD?

  Odpoveď: Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (ďalej len "NČZD") len od základu dane z príjmov zo závislej činnosti (patria medzi tzv. aktívne príjmy) a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov.

• Otázka: Daňovník poberá starobný dôchodok vo výške 450 eur, t. j. ročný dôchodok má vo výške 5 400 eur. Dosahuje aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Môže si uplatniť NČZD?

  Odpoveď: Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti.

• Otázka: U poberateľa výsluhového dôchodku zo zahraničia sa postupuje rovnako, ako u poberateľa výsluhového dôchodku zo SR?

  Odpoveď: Áno, u poberateľa výsluhového dôchodku zo zahraničia sa postupuje rovnako, ako u poberateľa výsluhového dôchodku zo SR. Ak je daňovník poberateľom výsluhového dôchodku k 1.1.2025, potom mu nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2025.

• Otázka: Zamestnancovi bol spätne k 24.12.2024 priznaný starobný dôchodok, čo však zamestnanec oznámil zamestnávateľovi až v máji 2025. Ako má zamestnávateľ postupovať?

  Odpoveď: Ak bol zamestnanec poberateľom starobného dôchodku k 1.1.2025 (resp. mu bol spätne priznaný k 24.12.2024), v roku 2025 nemá nárok na mesačné uplatňovanie na NČZD na daňovníka. Zamestnanec má povinnosť oznámiť zmenu skutočnosti - spätné priznanie starobného dôchodku - jej zapísaním vo Vyhlásení. Ak mal podpísané tlačivo Vyhlásenie, čím si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne a zamestnávateľ ju uplatnil pri zdanení príjmu za mesiace 1-4/2025 po oznámení zmeny zamestnávateľ vykoná opravu výšky preddavkov na daň za uvedené mesiace bežného kalendárneho roka v súlade s § 40 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov - ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Tzn., vykoná prepočet preddavkov za 1-4/2025 a sumu rozdielu nedoplatku preddavkov zrazí spolu s preddavkami bežného mesiaca v mesiaci vykonania opravy (napr. vo výplate za 5/2025) a odvedie spolu s ostatnými preddavkami za máj 2025 v prehľade bude nedoplatok preddavkov uvedený v r. V r.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v plnej výške

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje vždy v plnej výške. Nezáleží pritom na tom, či ste pracovali počas celého roka alebo len pár mesiacov. O nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa znižuje len súčet čiastkových základov dane z príjmov zo závislej činnosti a z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je v roku 2025:

• 5 753,79 eura, ak daňovník dosiahol základ dane nepresahujúci 25 426,27 eura,
• rozdiel medzi sumou 12 110,36 eura a 1/4 základu dane, ak daňovník dosiahol základ dane presahujúci 25 426,27 eura.

Stretnete sa ale aj s čiastkou 479,48 eura, ktorá predstavuje mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ide o to, že ak ste zamestnancom, tak si môžete vybrať, či si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka budete uplatňovať pravidelne každý mesiac alebo si ju uplatníte naraz v plnej výške u zamestnávateľa v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo sami v daňovom priznaní. Zamestnanci si ju spravidla uplatňujú každý mesiac, zatiaľ čo SZČO, ktoré nie sú zároveň zamestnancami, si ju môžu uplatniť len jednorazovo pri podaní daňového priznania.

Príklad výpočtu NČZD

• Otázka: Základ dane zamestnanca predstavuje sumu 27 712 eur (vypočítaný podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov z celkových zdaniteľných príjmov zamestnanca 32 000 eur), tzn. je vyšší ako 25 426,27 eur. Aká je výška NČZD na daňovníka?

  Odpoveď: NČZD na daňovníka predstavuje sumu: 12 110,36 - 6 928 = 5 182,36 eur.

• Otázka: Keďže základ dane daňovníka nepresiahol sumu 25 426,27 eura, aká je výška NČZD?

  Odpoveď: Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane v sume 5 753,79 eura.

Zmeny v priebehu roka

• Otázka: Zamestnanec, ktorý si mesačne uplatňuje NČZD na daňovníka, predložil rozhodnutie zo Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku od 10. júna 2025. Má nárok na uplatnenie NČZD za mesiace 07-12/2025?

  Odpoveď: Vzhľadom k tomu, že zamestnancovi bol starobný dôchodok priznaný v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia, za toto obdobie má nárok na uplatnenie NČZD za celý kalendárny rok, tzn. aj za mesiace 07-12/2025.

Vyhlásenie na uplatnenie NČZD

Podpísať vyhlásenie, t.j. uplatniť NČZD na daňovníka v priebehu roka si zamestnanec môže bez ohľadu na to, či príjem je pravidelný alebo nie, a tiež či je vyplatený v jednom mesiaci alebo za viaceré mesiace naraz. Ak si zamestnanec uplatnil NČZD časť len za niektoré mesiace zdaňovacieho obdobia - kalendárneho roka (nemusia ísť za sebou), táto sa vysporiada po skončení roka buď pri ročnom zúčtovaní (u zamestnávateľa) alebo v daňovom priznaní v plnej výške 5 753,79 eur, resp. Podpísať Vyhlásenie môže iba daňovník, ktorý nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku. Ak však úhrnná výška vyplateného dôchodku (vymedzeného v § 11 ods. 6 ZDP) za rok 2025 nepresiahne sumu 5 753,79 eur, zamestnancovi vznikne nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 a úhrnnou výškou dôchodku vrátane 13.

Uplatnenie NČZD pri náhrade mzdy

• Otázka: Zamestnankyňa vyhrala súdny spor o neplatné skončenie pracovného pomeru. Náhrada mzdy za roky 2020-2022 pri neplatne skončenom pracovnom pomere bude vyplácať zamestnávateľ. Ako sa zdaní táto náhrada?

  Odpoveď: Vyplatenú náhradu mzdy na základe súdneho rozhodnutia zdaní preddavkovým spôsobom v mesiaci vyplatenia tejto náhrady zamestnávateľ. Ak na základe rozhodnutia súdu zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, ide o príjem zo závislej činnosti z (bývalého) pracovnoprávneho vzťahu, ktorý zdaňuje (bývalý) zamestnávateľ ako platiteľ dane, v úhrne zdaniteľných príjmov v mesiaci vyplatenia tejto náhrady preddavkom na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov a je súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie (úhrn príjmov znížený o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec - § 5 ods. 8). V prípade, že bývalý zamestnanec podpíše tlačivo Vyhlásenie na uplatnenie NČZD a DB, pri vyplatení náhrady mzdy sa uplatní aj nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v mesačnej sume za podmienky, že nemá podpísané vyhlásenie u iného zamestnávateľa, resp. nie je od začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

Ako uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ako SZČO

Pokiaľ podnikáte a zároveň vykonávate prácu v zamestnaneckom pomere, môžete si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatňovať aj mesačne u svojho zamestnávateľa. Aj v prípade, že tak neurobíte, tak si ako SZČO sami po skončení zdaňovacieho obdobia podáte daňové priznanie, kde si uplatníte všetky nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy pre fyzické osoby. Ak ste zároveň aj zamestnancom a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si chcete uplatňovať u svojho zamestnávateľa, tak postupujte podľa pokynov pre zamestnancov. Pamätajte však na to, že daňové priznanie si spracujete sami (tzn. nemôžete zamestnávateľa požiadať o ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti), pretože máte okrem príjmov zo zamestnania aj príjmy z vlastného podnikania.

Ako si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ako zamestnanec

Aby ste mohli nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka využiť, musíte vyplniť Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlásenie“). To je dôležitá informácia pre všetkých zamestnancov aj zamestnávateľov. Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka môžete mať podpísané len u jedného zamestnávateľa v tom istom mesiaci. To je obzvlášť dôležité v situácii, keď máte niekoľko prác naraz. Ale pozor, pokiaľ uzavriete pracovnú zmluvu u jednej firmy v období od januára do mája a potom v inej spoločnosti od júna do decembra a u oboch podpíšete vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, je to v poriadku. Nedochádza totiž k súbehu uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pokiaľ máte viac brigád naraz, tak vyberte tú brigádu s najväčším mesačným príjmom. U tohto zamestnávateľa podpíšte vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. U ďalších súbežných brigád si nemôžete nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatňovať a z hrubej odmeny zníženej o zdravotné poistenie a sociálne poistenie vám bude zrazená daň. Ak však máte nízke príjmy (obvykle iba z brigád), tak vám pravdepodobne bude aspoň časť tejto dane vrátená, ak požiadate o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo podáte daňové priznanie a požiadate o vrátenie dane. Pokiaľ máte niekoľko zamestnaní, spravidla podpíšete vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka tam, kde dosahujete najvyššie zárobky. To preto, aby ste možnosť odpočítania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka využili v plnej výške. Pokiaľ sú vaše príjmy z ostatných brigád nízke a v priebehu roka vám z nich zrážajú daň, môže vám zamestnávateľ pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo daňový úrad pri podaní daňového priznania časť peňazí vrátiť. Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka má povinnosť vyplniť a predložiť zamestnanec, nie zamestnávateľ. V praxi často dochádza k tomu, že údaje predvyplní zamestnávateľ a zamestnanec ho len podpíše. To preto, aby sa predišlo chybám pri jeho vyplnení. Podpísaním vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka zabezpečíte, že váš zamestnávateľ bude nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (a prípadne aj daňový bonus, ak naň máte nárok) uplatňovať každý mesiac. Keď ho nepodpíšete, môžete si nezdaniteľné časti základu dane a ďalšie daňové zvýhodnenia uplatniť až v daňovom priznaní alebo pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka môžete predložiť napríklad pri:

• klasickom pracovnom pomere,
• dohode o vykonaní práce,
• dohode o pracovnej činnosti a
• dohode o brigádnickej práci študentov.

Formulár v listinnej alebo v elektronickej podobe je najlepšie zamestnávateľovi odovzdať už pri nástupe do práce. Od 1. januára 2020 bola zrušená povinnosť ho predkladať zamestnávateľovi každoročne. Zamestnanec je však povinný zamestnávateľovi oznámiť zmenu podmienok rozhodujúcich na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.

Čo robiť pri dvojitom uplatnení NČZD?

Pokiaľ omylom podpíšete vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka u dvoch a viacerých zamestnávateľov naraz, znamená to, že u jedného zamestnávateľa je mesačná daňová povinnosť stanovená správne. U ostatných je vaša mesačná daňová povinnosť kvôli nesprávnemu uplatneniu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a ďalších zvýhodnení na dani nižšia, než by mala byť, pretože došlo k ich dvojitému (či viacnásobnému) uplatneniu. Títo zamestnávatelia vám nevedomky zrazili zo mzdy preddavok na daň: v nižšej výške, než mali, alebo v nulovej výške. Akonáhle problém zistíte, hneď o svojom pochybení informujte vášho zamestnávateľa, u ktorého ste podpísali vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka neoprávnene (teda u toho, u ktorého ste vyhlásenie podpísali neskôr). Následne môže nastať niekoľko scenárov, pričom opravy vykonáva buď zamestnávateľ, alebo zamestnanec:

• Ak ste u tohto zamestnávateľa stále zamestnaný, tento zamestnávateľ môže vzniknutý nedoplatok na preddavku na daň z príjmov dodatočne zraziť z vašich najbližšie vyplatených miezd (ideálne najneskôr zo mzdy za posledný mesiac príslušného roka). Takto vzniknutý nedoplatok na preddavku na daň z príjmov za vás následne uhradí daňovému úradu.
• Pokiaľ ste dvojité uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka zistili až po vyplatení mzdy za posledný mesiac príslušného roka alebo u príslušného zamestnávateľa už nie ste zamestnaný, tak požiadajte niektorého zo svojich zamestnávateľov o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. V ňom sa dvojité uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vysporiada a vám môže vzniknúť nedoplatok, ktorý vám zamestnávateľ zrazí zo mzdy najneskôr do konca roka, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
• Ak žiadneho zo svojich zamestnávateľov nepožiadate o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo ak tak nemôžete urobiť, pretože máte aj iné druhy príjmov (napríklad príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu), tak vám nezostáva nič iné ako podať daňové priznanie. Na to potrebujete, aby vám každý zo zamestnávateľov vystavil potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti. Zamestnávateľ už nemá povinnosť čokoľvek opravovať, táto povinnosť je na vás a dvojité uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa vysporiada v podanom daňovom priznaní.

Nerobte si ilúzie, že správca dane vaše pochybenia nezachytí. Prezradia vás priložené potvrdenia o tom, koľko ste si zarobili u jednotlivých zamestnávateľov. Lepšie ako hasenie následkov, ktoré je spojené s množstvom papierovania a času stráveného navyše, je prevencia. Ako zamestnávateľ sa svojich pracovníkov pri nástupe pýtajte, či vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podpísali niekde inde, a ak áno, tak na aké obdobie tak urobili. Chybné konanie zamestnanca často vypláva na povrch pri spracovávaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti - konkrétne v momente, keď účtovnému oddeleniu dodá všetky potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti.

tags: #nárok #na #nezdaniteľnú #časť #základu #dane