Nárok na preplatenie sviatku a podmienky s ním spojené

Tento článok sa zameriava na objasnenie podmienok a nárokov spojených s preplácaním sviatkov zamestnancom na Slovensku. Legislatíva, konkrétne Zákonník práce a zákon o štátnych sviatkoch, upravujú, ktoré dni sa považujú za sviatky a ako sa odmeňuje práca počas týchto dní.

Sviatky a dni pracovného pokoja

Zákon č. 241/1993 Z. z. definuje sviatky ako dni pracovného pokoja. To znamená, že väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má obmedzené možnosti nariadiť prácu vo sviatok, a to len v prípadoch definovaných v § 94 Zákonníka práce, ako sú nepretržitá prevádzka, stráženie objektov, zdravotníctvo a doprava.

Výnimky zo štandardného režimu sviatkov

Existujú dve výnimky: 1. september (Deň Ústavy SR) a 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). Hoci sú tieto dni zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce nemajú status sviatku ani dňa pracovného pokoja. V mzdovej agende sa evidujú ako pracovné dni, a preto nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok. V tieto dni môžu byť otvorené aj obchody.

Mzdové nároky zamestnancov počas sviatkov

Zákonník práce garantuje zamestnancom minimálne, právne garantované nároky, ktoré je možné priaznivejšie upraviť v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. V súlade s § 119 ods. 2 Zákonníka práce je možné mzdové podmienky dohodnúť buď s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

Ak zamestnanec pracuje vo sviatok, má nárok na mzdu za vykonanú prácu a mzdové zvýhodnenie, minimálne vo výške 50 % jeho priemerného zárobku. Táto sadzba je spodnou hranicou a v mzdových podmienkach je možné dohodnúť aj vyššie sadzby, prípadne diferencované sadzby podľa konkrétneho dňa sviatku.

Prečítajte si tiež: Konateľ a sviatky: Má nárok na preplatenie?

Náhradné voľno za prácu vo sviatok

Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok. V takom prípade zamestnanec stráca nárok na mzdové zvýhodnenie, ale má nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok. Za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi hodina náhradného voľna, za ktorú mu patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Od 1. januára 2013 sa navrhuje doplniť ustanovenie § 122 ods. 2 Zákonníka práce o osobitný postup pre zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou, podľa ktorého sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok bude považovať za odpracovaný čas, za ktorý zamestnancovi bude patriť mzda, nie náhrada mzdy.

Zohľadnenie práce vo sviatok v mzde vedúceho zamestnanca

Zákonník práce v § 122 ods. 5 umožňuje zohľadniť prípadnú prácu vo sviatok vo výške mzdy, t. j. dojednať mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok, avšak výlučne individuálne v pracovnej zmluve s vedúcim zamestnancom.

Sviatok pripadajúci na obvyklý pracovný deň

Ak sviatok pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a ten nemôže pracovať, má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, štandardne sa mu mzda nekrati z dôvodu sviatku a deň sviatku sa považuje za odpracovaný deň. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve je však možné dohodnúť, že aj u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť a zamestnancom sa bude namiesto ušlej mzdy poskytovať náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

Špecifické situácie a ich riešenie

Práca vo sviatok a práca nadčas

Ak zamestnanec pracuje vo sviatok a zároveň odpracuje nadčas, patrí mu mzda za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Sviatky a nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

V prípade zamestnancov s nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času je dôležité posúdiť, či sviatok pripadol na deň, kedy mal zamestnanec podľa harmonogramu pracovať. Ak sviatok pripadol na deň, kedy zamestnanec nemal pracovať, nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok.

Neospravedlnená absencia

Zamestnanec stráca nárok na náhradu mzdy za sviatok, ak neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien.

Príklady z praxe

Príklad č. 1: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. Za nadčas mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok, ale nie príplatok za prácu vo sviatok, pretože 1. september nie je sviatok v zmysle Zákonníka práce.

Príklad č. 2: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a počas sviatkov nepracuje. Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok. Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak je odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.

Príklad č. 3: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. odpracoval. Bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude čerpať náhradné voľno, príplatok mu vyplatený nebude, ale bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Príklad č. 4: Pán Pavol, opravár s 40-hodinovým pracovným týždňom a hodinovou mzdou 10 EUR (priemerný hodinový zárobok 11 EUR), odpracoval v apríli 2025 všetky svoje naplánované zmeny (152 hodín). V deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, nepracoval. Patrí mu náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku za neodpracované hodiny.

Zmeny v legislatíve a ich dopad

Vláda SR schválila zmeny, ktoré zasiahnu ďalšie sviatky, nie rušením samotných sviatkov, ale zrušením ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“. Od 1. januára 2024 nadobudla účinnosť novela zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej deň 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky) síce zostal štátnym sviatkom, ale nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa Zákonníka práce.

Mzdové zvýhodnenia a ich výpočet

Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú mzdové zvýhodnenia, ktoré vznikajú za určitých podmienok spojených s výkonom práce. Zákonník práce upravuje minimálnu výšku príplatkov, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancom poskytovať.

Príplatky za prácu v sobotu a nedeľu

Za prácu v sobotu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Za prácu v nedeľu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Príplatok za nočnú prácu

Za nočnú prácu (medzi 22. hodinou a 6. hodinou) patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Zamestnávateľ môže poskytovať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi sťažujú prácu.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú nároky zamestnancov za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a za sťažený výkon práce.

tags: #nárok #na #preplatenie #sviatku #podmienky