Má Konateľ Nárok na Preplatenie Sviatku?

Tento článok sa zaoberá problematikou nároku konateľa na preplatenie sviatku, pričom vychádza z platnej legislatívy a aplikačnej praxe na Slovensku.

Dovolenka a Náhrada za Dovolenku

Dovolenka slúži predovšetkým pre oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu. Počas čerpania dovolenky zamestnanec neprichádza o svoj príjem, pretože mu patrí náhrada v sume jeho priemerného zárobku. Podstatou dovolenky je zabezpečiť zotavenie zamestnanca. Za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky Zákonník práce neumožňuje vyplácať zamestnancom náhradu mzdy. Jedinou možnosťou zamestnanca je nevyčerpanú starú dovolenku dočerpať v nasledujúcom kalendárnom roku. Preplatenie nevyčerpanej dovolenky 4 týždňov základnej výmery je povolené len v prípade skončenia pracovného pomeru, t. j.

Mzdové Zvýhodnenie za Prácu vo Sviatok

Právna úprava Zákonníka práce vychádza zo zásady, že náhradu za sviatok možno poskytnúť len zamestnancovi, ktorému preukázateľne ušiel zárobok z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Za prácu vo sviatok patrí v zmysle § 122 Zákonníka práce zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku, pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodli na poskytnutí náhradného voľna. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Keďže Zákonník práce upravuje minimálnu výšku mzdového zvýhodnenia, v aplikačnej praxi je možné si zmluvnými stranami v pracovnej, resp. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Mzdové zvýhodnenie za prácu vykonávanú vo sviatok zamestnávateľ poskytne bez ohľadu na to, či sviatok pripadol na inak pracovný deň, nedeľu alebo iný deň nepretržitého odpočinku v týždni. Zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne nariadiť čerpanie náhradného voľna, navyše individuálnu dohodu (písomnú, alebo ústnu) zamestnanca a zamestnávateľa nie je možné nahradiť kolektívnou zmluvou, pracovným poriadkom alebo individuálnym pokynom zamestnávateľa.

Náhrada Mzdy za Sviatok

Náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku prislúcha zamestnancovi, ktorý nepracoval z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Rovnaká náhrada sa zamestnancovi poskytne za deň, v ktorom sa mu za prácu vo sviatok poskytlo náhradné voľno. Uvedené však neplatí pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Tento zamestnanec, aj keď nepracuje, má nárok na mzdu a nie na náhradu mzdy. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda a nie náhrada mzdy. Zákon zároveň umožňuje v pracovnej, resp. Ak by však zamestnanec neospravedlnene zameškal pracovnú zmenu, resp. V prípade manažérov umožňuje zákon dohodnúť v pracovnej zmluve výšku mzdy už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok.

Príklady a Situácie

Zamestnanec pracuje v nepárnom týždni v pondelok, stredu, piatok (dlhý týždeň), v párnom týždni v utorok, štvrtok (krátky týždeň). Obvyklými pracovnými dňami (dni, na ktoré mu zamestnávateľ určil pracovnú zmenu) tohto zamestnanca sú v dlhom týždni pondelok, streda a piatok, v krátkom týždni utorok a štvrtok. Obvyklým pracovným dňom je ten deň, počas ktorého by zamestnanec, keby nebol sviatok, pracoval.

Prečítajte si tiež: Konateľ a sociálny fond

1. Sviatok pripadne na deň, ktorý je pracovným dňom zamestnanca, napr. na pondelok v dlhom týždni a zamestnanec je povinný tento deň odpracovať. - ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna, pričom mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
2. Sviatok pripadne na deň, ktorý nie je obvyklým pracovným dňom zamestnanca (napr. v dlhom týždni na utorok). Zamestnanec v ten deň nepracuje, tento deň sa mu nezapočítava do fondu pracovného času a keďže v dôsledku sviatku neprišiel o mzdu, neprislúcha mu ani mzda, príp. náhrada mzdy za sviatok. Obdobná situácia je, ako keď u zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý od pondelka do piatka, pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu. Sviatok pripadol na deň, na ktorý má zamestnanec určený nepretržitý odpočinok v týždni, t. j. na deň pracovného pokoja. Takému zamestnancovi nič nebráni odpracovať určený týždenný pracovný čas v jeho pracovných dňoch, a teda nemožno hovoriť o akomsi nadpracovávaní sviatku.
3. Zamestnávateľ neurčí zamestnancovi na jeho obvyklý pracovný deň pracovnú zmenu (napr. v dlhom týždni uvedeného príkladu mu neurčí pracovnú zmenu na pondelok), pretože na tento deň pripadol sviatok. - zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. - u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude poskytovať za sviatok náhrada mzdy.
4. Sviatok pripadne na deň, ktorý je dňom nepretržitého odpočinku zamestnanca a zamestnávateľ zamestnancovi nariadi alebo s ním dohodne, že zamestnanec bude v ten deň pracovať. - ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna, pričom mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas mu v tom prípade nepatrí.

JUDr. V júli pripadol sviatok na pracovný deň 5. 7. 2024 (piatok). Pokiaľ má zamestnanec na deň sviatku plánovanú zmenu a neodpracuje ju z dôvodu sviatku (t. j. 1. V Personalistike na karte Mzdové údaje má zamestnanec nastavené Preplácanie sviatku - mes. 2. V Personalistike na karte Mzdové údaje má zamestnanec nastavené Preplácanie sviatku - priemerom. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve môže byť dohodnuté, že aj zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, patrí za sviatok náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak zamestnanec odpracuje sviatok, ktorý pripadol na jeho bežný pracovný deň, bude mať tento deň preplatený zložkou mzdy 10 - mesačná mzda (odmeňovaný mesačnou mzdou) resp. alebo zložku mzdy A70 - náhradné voľno za prácu vo sviatok (odmeňovaný mesačnou mzdou) resp. zložku mzdy 360 - osobné prekážky platené priem. (paragraf) (odmeňovaný hodinovou mzdou). Ak si za prácu vo sviatok bude čerpať náhradné voľno, zložku zadáme v mesiaci, kedy si zamestnanec bude reálne čerpať náhradné voľno.

Práca počas sviatkov a obmedzenia

Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce, "V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. Ak Vám je nariadená práca aj vo sviatky, kedy by ste ju nariadenú nemali mať, musíte sa ohradiť zamestnávateľovi.

Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch ustanovuje v §1 a § 2 štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Nadväzujúc na túto úpravu sa za sviatok na účely Zákonníka práce považujú tieto dni: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12.00 hodine, 25. december a 26. december. Počas týchto dní totiž nemožno zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a a zákonom stanovených prípadov.

Konateľ a Práca počas Sviatkov

Vami popísaná situácia je značne skomplikovaná tým, že vystupujete ako konateľ a zamestnanec zároveň. "K dovolenému súbehu výkonu funkcie konateľa a pracovného pomeru by mohlo prísť len v tom prípade, ak by osoba vykonávala na základe pracovnej zmluvy, uzavretej so všetkými náležitosťami, v prospech spoločnosti práce tak, aby sa pracovné zadelenie a náplň práce zamestnanca a zároveň konateľa nezamieňali a aby bolo zrejmé, že tieto činnosti si vzájomne nekonkurujú. Ak nie je splnená táto podmienka, pracovný pomer nemôže vzniknúť.

Zákon v tomto prípade zakazuje nariadiť výkon práce počas štátnych sviatkov zamestnancom. Nezakazuje, aby ste prácu vykonávali Vy, ako živnostník. Vychádza sa aj zo slobody podnikania. Štát Vám nemôže ako podnikateľovi zakázať, aby ste pracovali, keď je sviatok. v zmysle ustálenej súdnej praxe nemôže byť totožná činnosť vykonávaná z pozície konateľa aj z pozície zamestnanca. Ako konateľ by ste mohli túto činnosť počas sviatku vykonávať, nakoľko by ste ju robili z pozície štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti a teda nie ako zamestnanec. Situácia sa však skomplikuje v prípade, ak samotný predaj v obchode máte vymedzený ako druh práce (pokiaľ hovoríme o Vás ako zamestnancovi).

Prečítajte si tiež: Odvodové povinnosti pri čiastočnom invalidnom dôchodku a konateľstve

Prečítajte si tiež: Podmienky starobného dôchodku konateľa

tags: #má #konateľ #nárok #na #preplatenie #sviatku