
Návšteva lekára počas pracovnej doby je bežnou situáciou, s ktorou sa stretáva mnoho zamestnancov. Zákonník práce upravuje podmienky, za ktorých má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v súvislosti s vyšetrením alebo ošetrením u lekára. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov v tejto oblasti, s dôrazom na aktuálne právne predpisy a praktické rady.
Podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce má zamestnanec právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, ak sa vyšetrenie alebo ošetrenie nedalo vykonať mimo pracovného času. To znamená, že ak má zamestnanec pevný termín u lekára alebo lekár ordinuje len v čase, keď má zamestnanec pracovať, zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť pracovné voľno.
Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť zamestnancovi všetok čas, ktorý bol nevyhnutný na návštevu lekára. To zahŕňa samotné vyšetrenie alebo ošetrenie, cestu k lekárovi a späť, ako aj čakanie v čakárni. Lekár je povinný na potvrdení o návšteve vyznačiť, ako dlho vyšetrenie alebo ošetrenie trvalo, a zamestnávateľ nemá právo tento čas spochybňovať.
Pre tehotné zamestnankyne platia špeciálne pravidlá týkajúce sa preventívnych lekárskych prehliadok súvisiacich s tehotenstvom. Majú nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na čas nevyhnutne potrebný na vyšetrenie alebo ošetrenie, ak ho nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Počet týchto voľní nie je obmedzený na 7 dní v roku.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené voľno aj na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, a to najviac na desať dní v kalendárnom roku, ale vždy len jednému z rodinných príslušníkov.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Pri týchto prípadoch Zákonník práce osobitne upravuje rozsah a podmienky, za ktorých zamestnávateľ ospravedlní neúčasť zamestnanca v práci a poskytne mu náhradu mzdy nad rámec spomínaných 7 dní.
V prípade, že zamestnanec nastúpil do zamestnania v priebehu kalendárneho roka, zamestnávateľ môže krátiť nárok na platené voľno. Nemôže ho však odoprieť úplne. Zákonník práce limituje rozhodnutie zamestnávateľa, ktorý musí poskytnúť platené voľno pri návšteve lekára najmenej v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru.
Doba trvania práceneschopnosti nemá vplyv na nárok na ošetrenie u lekára v danom kalendárnom roku. Zamestnanec má nárok na celých 7 dní plateného voľna, aj keď bol dlhodobo práceneschopný.
Ak zamestnávateľ robí zamestnancovi problémy s uznávaním pracovného voľna pri návšteve lekára a odmieta dodržiavať zákon, zamestnanec má niekoľko možností:
Zákonník práce nerozlišuje medzi turnusovým a dispozičným zamestnancom, pokiaľ ide o nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Rozhodujúce je, či by zamestnanec v daný deň inak pracoval, teda či by mal pridelenú smenu alebo pracovný výkon. Ak zamestnávateľ v praxi postupuje tak, že zamestnancovi v deň, keď potrebuje „P-čko“, nepridelí žiadnu smenu, a tým mu znemožní čerpať tento nárok, ide o obchádzanie zákona a diskrimináciu voči iným zamestnancom. Správny postup by mal byť taký, že ak zamestnanec vie vopred, kedy potrebuje ísť k lekárovi, oznámi to zamestnávateľovi a ten by mu mal na tento deň prideliť smenu, aby mohol čerpať „P-čko“ a dostať náhradu mzdy v rozsahu, v akom by inak pracoval.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti