Dĺžka PN u dlhodobo nezamestnaného: Podmienky a nároky

Strata zamestnania je nepríjemná situácia, ktorú ešte zhoršuje choroba, úraz alebo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V takýchto prípadoch je dôležité vedieť, na aké dávky má nezamestnaný nárok a ako postupovať. Tento článok sa zameriava na nárok na dávku v nezamestnanosti počas práceneschopnosti (PN), pričom zohľadňuje rôzne aspekty a situácie, ktoré môžu nastať.

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky pre nezamestnaných

Na to, aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí mať splnenú všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže ísť o kombináciu odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.

Ochranná lehota

Dôležitým faktorom je aj čas, kedy sa nezamestnaný stal práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončení nemocenského poistenia, platí tzv. ochranná lehota. Ochranná lehota je 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť je potrebné nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde je evidovaný, a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo Žiadosť o nemocenské, ktoré vystaví lekár. Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok. V prípade takejto pracovnej neschopnosti je potrebné informovať úrad práce o tomto fakte.

Konkrétny prípad: Zamestnanie cez Úrad práce a úľavy na odvodoch

V prípade, ak zamestnávateľ využíva úľavy na odvodoch, zamestnanec počas obdobia 12 mesiacov nemá nárok na nemocenské dávky. V prípade PN mu síce za prvých 10 dní zamestnávateľ musí vyplatiť náhradu príjmu, ale v prípade dlhodobej PN (t.j. od 11. dňa) už nemá nárok na nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne. Počas tohto obdobia nemá zamestnanec nárok ani na dávku v nezamestnanosti.

Čo robiť, ak zamestnávateľ neplní povinnosti?

V takom prípade platí, že povinnosti zamestnávateľa určuje zákon o sociálnom poistení. Za nesplnenie povinností môže Sociálna poisťovňa uložiť zamestnávateľovi pokutu. V takejto situácii je vhodné požiadať Sociálnu poisťovňu o vyplatenie nemocenských dávok preddavkovo, odvolávajúc sa na ust. § 116 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

Prečítajte si tiež: Problémy s kompenzáciami pre ZŤP

Dávka v nezamestnanosti: Podmienky a výpočet

Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Podporu v nezamestnanosti nezískate, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Výpočet dávky v nezamestnanosti

Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti.

Maximálna výška a dĺžka podpory

Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac.

Ako si vybaviť podporu v nezamestnanosti?

Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.

Povinnosti počas poberania dávky v nezamestnanosti

Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne hlásiť na úrade práce. Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok - sprievodca

Evidencia na úrade práce a jej vplyv na dôchodok a zdravotné poistenie

Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nezapočítava sa do odpracovaných rokov. Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.

Daňové priznanie a dávka v nezamestnanosti

Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

Preddavková platba dôchodku

V prípade dlhšieho čakania na rozhodnutie o dôchodku, je možné požiadať o preddavkovú platbu dôchodku v súlade s ust. § 116 ods.

Maximálna dĺžka PN a výška nemocenskej dávky

Podľa slovenskej legislatívy sa nemocenská dávka vypláca maximálne 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa zákona môže trvať péenka aj viac ako 52 týždňov, no po uplynutí tejto doby už človek nemá nárok na nemocenskú dávku.

Samotná nemocenská je druh dávky zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca zamestnancovi, samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) alebo dobrovoľnému poistencovi. Ich práceneschopnosť pre chorobu alebo úraz ale musí potvrdiť ošetrujúci lekár. Dočasnú péenku musí lekár potvrdiť na oficiálnom tlačive. Nárok si potom môže každý, kto spĺňa podmienky, uplatniť v Sociálnej poisťovni podľa svojho bydliska.

Prečítajte si tiež: Tabuľka životnosti zvierat

Nemocenská dávka sa určuje pri zamestnancoch z hrubej mzdy, z ktorej za nich platí sociálne odvody zamestnávateľ. Pri SZČO a dobrovoľne poistených sa nemocenská dávka určuje z vymeriavacieho základu. Výška dávky sa počíta aj podľa toho, ako dlho je niekto na péenke. Za prvé tri dni sa vypláca 25 percent denného vymeriavacieho základu. Od štvrtého dňa už má každý nárok na 55 percent.

V prípade dlhodobej práceneschopnosti dostane poistenec v tomto roku pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci nemocenskú dávku maximálne vo výške 1 337,64 eura. V prípade péenky počas 31-dňového mesiaca bude maximálna dávka na úrovni 1 384,80 eura. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Dávky zo sociálneho poistenia sa vyplácajú buď na účet poistenca v banke, alebo v hotovosti prostredníctvom pošty na jeho adresu určenú v žiadosti o dávku. Nemocenské dávky sú splatné vždy do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Podmienkou vyplatenia je, že Sociálna poisťovňa má k dispozícii aj všetky potrebné doklady. Prvý výplatný termín je stanovený do 15. dňa v mesiaci a druhý výplatný termín do 27. dňa v mesiaci. Dávky vyplácané prostredníctvom pošty vypláca pošta okolo 20. dňa v mesiaci.

Náhrada príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti

V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské.

Elektronická PN (ePN)

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Zmena miesta pobytu počas PN

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti

V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Definícia dlhodobej nezamestnanosti

Definícia dlhodobej nezamestnanosti v zmysle ÚPSVaR nie je v poskytnutých informáciách priamo uvedená. Avšak, z kontextu je možné odvodiť, že ide o stav, kedy je občan evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie po určitú dlhšiu dobu.

Aktuálna situácia nezamestnanosti na Slovensku

Podľa údajov z 20. septembra, miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku ku koncu augusta dosiahla hodnotu 6,54 %. Medziročne bola miera nezamestnanosti nižšia o 2,89 percentuálneho bodu. Úrady práce evidovali na konci augusta 178 253 disponibilných uchádzačov o zamestnanie, čo predstavuje pokles o 4 501 ľudí v porovnaní s júlom. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o prácu (vrátane ľudí na PN alebo na absolventskej praxi) dosiahla v auguste 7,7 %. Celkový počet evidovaných uchádzačov o prácu predstavoval v auguste 209 918 osôb. Dôležitým faktom je, že po prvýkrát za viac ako 20 rokov klesol počet dlhodobo evidovaných nezamestnaných pod hranicu 100 tisíc.

Dôležité aspekty pre nezamestnaných

• Informovanie Úradu Práce: V prípade práceneschopnosti je nevyhnutné informovať príslušný úrad práce o tejto skutočnosti.
• Lehoty: Dodržiavanie lehôt (napr. ochranná lehota) je kľúčové pre uplatnenie nároku na dávky.
• Podmienky: Splnenie podmienok pre nárok na nemocenské dávky a dávky v nezamestnanosti je nevyhnutné.

Nárok na náhradu príjmu počas PN

Na ktorú z dávok má teda osoba pri dočasnej PN nárok? Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Okrem toho netreba zabúdať ani na to, že denná výška náhrady príjmu môže byť vďaka dohode v kolektívnej zmluve vyššia.

Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti v roku 2023 je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite minimálne od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, denný vymeriavací základ sa zisťuje z hrubej mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť. V prípade, že ste na PN z dôvodu pracovného úrazu, môžete požadovať od Sociálnej poisťovne odškodnenie.

S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. do 16. hodiny. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom, resp. s vedomím niektorého z jeho rodinných príslušníkov. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov.

Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok. V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”.

Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb. V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu.

Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Ak sa pýtate, ako dlho môžete byť na PN, odpoveď nájdete priamo v zákone. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.

Tlačivo o dočasnej pracovnej neschopnosti

Toto tlačivo sa skladá z viacerých častí. Diel I. s názvom „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti” si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN. Diel II. s názvom „Žiadosť o nemocenské” musí zamestnanec predložiť svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní. Diel IIa., ktorým je „Žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca”, využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na príjem pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Diely II. a IIa. slúžia zamestnávateľovi na výpočet náhrady príjmu a nemocenského. Diel III. si necháva ošetrujúci lekár. Ten ho zasiela Sociálnej poisťovni. Diel IV. predstavuje doklad, cez ktorý poistenec nahlasuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dobrovoľne nemocensky poistené osoby a povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú od prvého dňa PN nárok na nemocenskú dávku, predkladajú druhý diel tlačiva priamo Sociálnej poisťovni.

• Papierová forma - diel I. si zamestnanec necháva a po skončení PN vracia lekárovi. Diel II. a II.a musí bezodkladne doručiť zamestnávateľovi. Po skončení PN musí zamestnanec odovzdať zamestnávateľovi aj diel IV., ktorý mu dá lekár.
• Elektronická forma - zamestnanec nemusí zamestnávateľovi nič predkladať.

Okrem toho zákon spomína aj poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, ktorá spadá pod ťažkú ujmu na zdraví. Ak ste práceneschopní z dôvodu pracovného úrazu, máte nárok na odškodnenie. Na jeho vybavenie budete však potrebovať dostatok času, energie aj trpezlivosti. Ak neviete, ako žiadať o odškodnenie alebo na to nemáte čas, obráťte sa na odborníkov.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Rozhodujúce obdobie u všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. 1. deň dočasnej PN).

1. Zamestnanec:

   • Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite* najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december) - DVZ sa zisťuje z hrubej mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom kalendárnom roku.
   • Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka sa nesplnilo - DVZ sa zisťuje z hrubej mzdy dosiahnutej odo dňa vzniku nemocenského poistenia do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.
   • Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2. až 4., ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.
   • Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december) - DVZ sa zisťuje z pravdepodobného vymeriavacieho základu.

2. Povinne nemocensky poistená SZČO (PNP SZČO):

   • Nemocenské poistenie PNP SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december) - DVZ sa zisťuje z vymeriavacieho základu, z ktorého zaplatila poistné na nemocenské poistenie v predchádzajúcom kalendárnom roku.
   • Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka sa nesplnilo - DVZ sa zisťuje z vymeriavacieho základu, z ktorého zaplatila poistné na nemocenské poistenie odo dňa vzniku nemocenského poistenia do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.
   • Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 3. a 4., ak PNP SZČO nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.

3. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO):

   • Nemocenské poistenie DNPO trvá nepretržite najmenej od 1.januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1.január až 31. december) - DVZ sa zisťuje z vymeriavacieho základu, z ktorého zaplatila poistné na nemocenské poistenie v predchádzajúcom kalendárnom roku.
   • Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka sa nesplnilo - DVZ sa zisťuje z vymeriavacieho základu, z ktorého zaplatila poistné na nemocenské poistenie odo dňa vzniku nemocenského poistenia do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.
   • Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodu 4., ak DNPO nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.

4. pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia, t. j. (§ 54 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).

Kedy nevzniká nárok na nemocenské?

Nárok na nemocenské nie je taký automatický, ako si mnohí myslia. Existuje niekoľko dôležitých podmienok a výnimiek, ktorých nesplnenie môže znamenať, že nedostanete ani cent.

1. V deň vzniku PN musíte byť nemocensky poistený, alebo byť v tzv. ochrannej lehote. Toto je najzákladnejšie pravidlo a najčastejší dôvod zamietnutia dávky. Ak nie ste súčasťou systému nemocenského poistenia (tzn. neplatíte si vy alebo váš zamestnávateľ odvody na toto poistenie), nemôžete z neho ani čerpať dávky. Ak ste napríklad dlhodobo nezamestnaný a neevidovaný na úrade práce, alebo ste živnostník, ktorý si neplatí sociálne odvody, nárok na nemocenské vám nevzniká.
2. Povinnosť mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch. Táto podmienka sa netýka každého, ale je kľúčová pre určité skupiny.
   • Dobrovoľne poistených osôb: Ak sa chcete dobrovoľne nemocensky poistiť, nárok na nemocenské vám vznikne až po 270 dňoch platenia poistného (s výnimkou úrazu).
3. Študenti a odvodové úľavy. Študenti si pri dohode o brigádnickej práci študentov môžu uplatniť tzv. odvodovú úľavu z príjmu do 200 € mesačne. Ak si ju uplatnia a ich príjem nepresiahne tento limit, z ich odmeny sa neplatia odvody na nemocenské poistenie. A kde sa neplatia odvody, tam nevzniká ani nárok na dávku.
4. Dôchodcovia a odvodové výnimky. Podobný prípad ako u študentov sa týka aj dôchodcov. Ak poberateľ starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku pracuje na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, taktiež si uplatňuje odvodovú výnimku a neplatí odvody na nemocenské poistenie.
5. Porušenie liečebného režimu. Toto je situácia, kedy vám nárok síce vznikol, ale môžete oň prísť.
6. Maximálna dĺžka podpory - PN nie je nekonečná. Pamätajte, že aj keď nárok na nemocenské vznikne, jeho vyplácanie nie je neobmedzené.

tags: #dĺžka #PN #u #dlhodobo #nezamestnaného #podmienky