
Článok sa zameriava na podmienky a súvislosti získavania štátneho občianstva Slovenskej republiky, s dôrazom na legislatívne zmeny a ich dopady na občanov. Analyzuje tiež aspekty súvisiace so životom a prácou v Rakúsku, vrátane daňových povinností a možností získania dôchodku.
Od 17. júla 2010 do 23. apríla 2020 prišlo o slovenské občianstvo 3 310 ľudí (1 460 mužov a 1 850 žien) v dôsledku novely zákona o štátnom občianstve. Táto novela stanovila, že osoby, ktoré po tomto dátume nadobudli občianstvo cudzieho štátu, slovenské občianstvo stratili.
Medzi krajiny, ktorých občianstvo Slováci nadobudli a stratili tak slovenské, patria Nemecko (772), Česko (764), Rakúsko (503), Veľká Británia (373), USA (169), Maďarsko (128), Švajčiarsko (93), Austrália (74), Nórsko (73), Írsko (57), Holandsko (56), Kanada (53), Belgicko (43), Taliansko (34), Švédsko (31), Fínsko a Francúzsko (po 18) a Luxembursko (15).
Vláda Igora Matoviča plánovala riešiť problémy spojené so stratou slovenského občianstva a umožniť jeho vrátenie na základe štandardných európskych princípov. Cieľom bolo tiež zjednodušiť podmienky nadobúdania štátneho občianstva pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Spor o občianstvo vyvolalo prijatie zákona v Maďarsku, ktorý umožnil získať maďarský pas slovenským občanom bez podmienky trvalého pobytu v Maďarsku. Prvá vláda Roberta Fica reagovala prijatím zákona, ktorý stanovil stratu slovenského občianstva pri prijatí občianstva iného štátu po 17. júli 2010. Pokusy kabinetu Ivety Radičovej o zmenu tohto zákona boli neúspešné.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Vo februári 2015 nastala čiastočná zmena, ktorá umožnila získať občianstvo SR z osobitných dôvodov, hoci naň nebol právny nárok. Nariadenie Ministerstva vnútra umožnilo nadobudnúť späť občianstvo SR aj osobám, ktoré ho stratili získaním cudzieho štátneho občianstva na základe novely zákona z roku 2010. Do 23. apríla 2020 nadobudlo na základe tohto nariadenia štátne občianstvo SR 933 osôb, najmä s českým (309), britským (187) a nemeckým (145) občianstvom.
Minister vnútra pri rozhodovaní o žiadosti prihliada na dôvody straty občianstva a na podmienky nadobudnutia cudzieho občianstva, najmä na existenciu povoleného, evidovaného alebo registrovaného pobytu v cudzom štáte.
Slovenská republika uznáva dvojité občianstvo pre svojich občanov. Ak občan SR nadobudol občianstvo iného štátu po 1. apríli 2022, môže požiadať o ponechanie občianstva SR. Podľa súčasnej právnej úpravy nedôjde k strate štátneho občianstva SR, ak občan SR nadobudol cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom mal v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej päť rokov a počas tejto doby sa v danom štáte skutočne zdržiaval.
K strate štátneho občianstva SR nedôjde, ak štátny občan SR nadobudol cudzie štátne občianstvo manžela počas trvania manželstva, alebo ak bolo cudzie štátne občianstvo nadobudnuté narodením, osvojením, alebo ak ho nadobudlo maloleté dieťa. Štátny občan SR je povinný písomne oznámiť nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva do 90 dní od jeho nadobudnutia ministerstvu a predložiť doklady preukazujúce nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva a ďalšie doklady preukazujúce, že nedošlo k strate štátneho občianstva SR.
Štátny občan SR je povinný písomne oznámiť nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva do 90 dní od jeho nadobudnutia ministerstvu a predložiť doklady preukazujúce nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva a dĺžku pobytu v štáte nadobudnutia občianstva ku dňu jeho nadobudnutia. Ak dieťa nadobudlo narodením štátne občianstvo iného štátu po aprílovej novele z roku 2022, aj na neho sa vzťahuje povinnosť podať oznámenie o nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Evidovaný pobyt najmenej päť rokov v štáte, v ktorom mal občan SR v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva povolený pobyt, sa môže preukázať rôznymi spôsobmi. Doklady vydané cudzím štátom musia mať ďalšie overenie (apostilla alebo superlegalizácia) a musí k nim byť priložený úradne osvedčený preklad do slovenského jazyka. Oznámenie o nadobudnutí občianstva iného štátu sa doručuje buď zastupiteľskému úradu v zahraničí alebo na Ministerstvo vnútra SR, aj poštou.
Deti narodené v čase, kedy ich matka bola občiankou Slovenskej republiky, sú slovenskými štátnymi občanmi, bez ohľadu na akékoľvek iné skutočnosti, akými sú napríklad štátne občianstvo otca, miesto ich narodenia, či zmenu štátneho občianstva rodičov. Ak maloleté deti majúce slovenské štátne občianstvo nadobudnú štátne občianstvo inej krajiny, nestratia štátne občianstvo Slovenskej republiky. Vzťahuje sa na nich však povinnosť túto skutočnosť písomne oznámiť ministerstvu do 90 dní odo dňa nadobudnutia druhého štátneho občianstva.
U plnoletých občanov Slovenskej republiky sú podmienky prísnejšie. K strate štátneho občianstva SR nedôjde, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom mal v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva povolený pobyt, registrovaný pobyt alebo inak evidovaný pobyt najmenej päť rokov a počas tejto doby sa v danom štáte skutočne zdržiaval.
Písomné oznámenie o nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva sa podáva na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky do 90 dní odo dňa jeho nadobudnutia. Oznámenie možno vykonať aj na Veľvyslanectve Slovenskej republiky. Za dieťa je povinný takéto oznámenie urobiť zákonný zástupca. Oznámenie sa vykonáva prostredníctvom úradného tlačiva - Oznámenie o nadobudnutí cudzieho štátneho občianstva.
Prácu v Rakúsku je možné hľadať prostredníctvom rôznych zdrojov, ako sú rakúsky verejný úrad práce (AMS), webové stránky podnikov, denná tlač, súkromné pracovné agentúry a internetové portály s ponukami práce. Dôležitú úlohu zohrávajú aj neformálne siete. Informácie o voľných pracovných miestach v Rakúsku môžete získať aj prostredníctvom siete EURES. Mnohé spoločnosti vyžadujú online prihlášky.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Žiadosť o zamestnanie by mala byť napísaná v nemeckom jazyku, pokiaľ sa v inzeráte nevyžaduje podanie žiadosti v inom jazyku. Kompletná žiadosť o prácu zahŕňa: žiadosť o prijatie do zamestnania, životopis alebo Europass CV, osvedčenia a referencie a fotografiu.
Voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu. Zmluva o EÚ dáva členským štátom právo stanoviť limity pre voľný pohyb tovaru, ak existuje špecifický spoločný záujem, ako je ochrana životného prostredia, zdravia občanov alebo verejného poriadku. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou fungovania vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.
Informácie o voľných bytoch, domoch a iných nehnuteľnostiach môžete získať z novín, od realitných kancelárií a z rôznych internetových stránok. Informácie o voľných ubytovacích zariadeniach ponúkajú aj mestské úrady a miestne rady. V Rakúsku je nájomná zmluva ústna alebo písomná dohoda medzi prenajímateľom a nájomcom.
O malé deti sa starajú opatrovateľky a jasle. Vo väčšine väčších obcí sa nachádzajú materské školy. Základné školy sú takmer na všetkých miestach vo vidieckych oblastiach a stredné školy vo väčších mestách. Informácie o službách miestnych opatrovateliek, jaslí, materských škôl a základných škôl nájdete na miestnom úrade alebo na mestskom úrade v mestách. Deti, ktorých materinským jazykom nie je nemčina, majú možnosť učiť sa nemčinu v školách.
Uplatňovanie zásady voľného pohybu osôb znamenalo zavedenie série praktických pravidiel na zabezpečenie toho, aby občania mohli voľne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie.
Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, tzn. príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí. Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marca 2026.
Nárok na dôchodok vzniká v každej krajine na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie alebo v krajine, s ktorou má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení a to už po jednom odpracovanom roku, v ktorom boli odvádzané aj dávky sociálneho poistenia. Pri určovaní nároku na dôchodok nie je podmienkou, aby mal žiadateľ trvalé bydlisko v krajine, v ktorej žiada o dôchodok. Nevyžaduje sa ani štátna príslušnosť. Na priznanie nároku na dôchodok v Rakúsku je dôležité, aby mal žiadateľ v rámci Európskej Únie odpracovaných minimálne 180 mesiacov. Výška dôchodku sa vypočíta podľa dĺžky odpracovanej doby (počet mesiacov v rámci zákonného poistenia v Rakúsku) a výšky vymeriavacích základov.
tags: #narok #na #rakuske #obcianstvo #podmienky