Dôchodkový Strop a Efektívny Dátum: Pohľad na Súčasný Systém a Navrhované Zmeny

Úvod

Dôchodkový systém je komplexná téma, ktorá sa dotýka každého občana v aktívnom veku. Jednou z aktuálnych tém je aj otázka dôchodkového stropu a s tým spojená efektívnosť a predvídateľnosť dátumu odchodu do dôchodku. V súčasnosti platný systém automatického navyšovania dôchodkového veku vyvoláva diskusie o jeho transparentnosti a dopade na plánovanie budúcnosti občanov.

Súčasný Systém a Jeho Nedostatky

Podľa aktuálnej legislatívy, zavedenej penzijnou reformou v roku 2012, sa dôchodkový vek automaticky upravuje na základe strednej dĺžky života. To znamená, že presný dátum odchodu do dôchodku nie je známy s dlhším časovým predstihom. V súčasnosti je odchodová hranica 62 rokov plus 139 dní. „Deň D“ teda presne poznajú len tohtoroční adepti na žiadosť o penzijnú dávku. Pre ďalšie roky sú prírastky zatiaľ veľkou neznámou. Vypočítava sa každý rok ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života, akú 62-ročný človek strávi na dôchodku (hodnota spoločná pre mužov a ženy) v tzv. prvom a druhom referenčnom období a vynásobí sa číslom 365 (výsledok je v dňoch a zaokrúhľuje sa na celé číslo nadol). Prvé referenčné obdobie sa začína 7 a končí 3 roky pred daným rokom zvýšenia. Táto skutočnosť komplikuje plánovanie osobných aktivít, starostlivosť o rodinu, alebo prípadnú prípravu na dôchodok.

Drvivá väčšina občanov v aktívnom veku v súčasnosti nevie presný dátum svojho odchodu na odpočinok. Penzijný vek sa totiž v súčasnosti nad aktuálnu hranicu každoročne navyšuje o istý počet ďalších dní. Čiže, v termíne odchodu do starobného dôchodku dnes nemôžu mať jasno ani len tí, ktorí sa naň chystajú už na budúci rok.

Určiť dátum odchodu s výhľadom na päť rokov súčasná zákonná úprava neumožňuje. Do exaktného vzorca totiž vstupujú parametre o strednom veku dožitia, ktoré sú len o tri roky staršie oproti roku, pre ktorý sa prírastok počíta. Teda pre výpočet prídavku v roku 2020 treba údaje z roku 2017 a podobne.

Návrhy na Zmenu a Diskusie

Strana Most-Híd navrhuje zmenu penzijného systému, ktorá by umožnila občanom poznať dátum odchodu do dôchodku s dlhším časovým predstihom. „Každý však predsa má právo poznať dátum, kedy získa nárok na starobnú dávku, s dlhším časovým predstihom. Aby si prípadne mohol naplánovať isté aktivity, na ktoré v zamestnaní nie je čas. Aby mal mať šancu vedieť, kedy bude k dispozícii pri výchove vnúčat, pri opatrovaní rodičov. Pri zmene výpočtového modelu, ktorý by umožnil aspoň päťročný predstih určenia dátumu, prichádzajú podľa zdroja Pravdy do úvahy dve možnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevkov do III. piliera

Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV však nepovažuje tento zámer za zásadný. Podľa neho ľudia v preddôchodkovom veku nepotrebujú vedieť termín odchodu „na deň“ presne. Zdôrazňuje, že súčasný model je apolitický, pretože prírastok k dôchodkovému veku je objektívne číslo, na ktoré nemajú politické garnitúry vplyv.

Páleník navrhuje zmenu uhla pohľadu na problém dôchodkového veku. Myslí si, že by sa mal stanoviť "minimálny" odchodový vek, ktorý by sa odvíjal od veku, ktorého je človek v priemere schopný dožiť sa v plnom zdraví. „Bola by tu pre štát motivácia skvalitňovať zdravotníctvo, aby sa minimálny vek neustále zvyšoval,“ uvažuje. Ak budú ľudia zdraví a výkonní, sami podľa Páleníka budú chcieť pracovať čo najdlhšie.

Dôchodkový Vek v Európe

Slovensko sa radí ku krajinám s najnižším dôchodkovým vekom v Európe. Podľa údajov ministerstva práce majú už dnes tri štáty EÚ (Bulharsko, Francúzsko a Nemecko) výhľadovo po roku 2020 stanovený vek odchodu do dôchodku na 67 rokov. Štyri štáty (Dánsko, Holandsko, Taliansko, Španielsko) počítajú po tomto termíne aj s ďalším zvyšovaním nad túto hranicu.

Vplyv Automatickej Úpravy Dôchodkového Veku

Automatickú úpravu dôchodkového veku zaviedla penzijná reforma prijatá v roku 2012. Na jej základe sa prírastky dôchodkového veku od roku 2017 každoročne počítajú vzorcom, ktorý zohľadňuje stúpajúci priemerný vek dožitia. Hneď v prvom roku účinnosti sa odchodový vek zvýšil z dovtedajších 62 rokov o 76 dní. Tento rok k nim pribudlo ďalších 63 dní. Navýšenie pre rok 2019 bude oficiálne známe až v októbri tohto roku, keď sa oznámi vyhláškou ministerstva práce.

Vekový Strop a Verejné Financie

Na rozdiel od koaličných partnerov zo Smeru a SNS nepovažuje Most-Híd za správnu cestu stanoviť ústavným zákonom vekový strop pre odchod do dôchodku. Znamenalo by to totiž v budúcnosti vážne bremeno pre verejné financie, oznámil po sobotňajšom rokovaní Republikovej rady v Bratislave líder strany Béla Bugár.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový fond v Československu pred rokom 1989

Prečítajte si tiež: Nepoberanie dôchodku a vek

tags: #dôchodkový #strop #účinnosť #od #kedy