
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na sociálnu výpomoc pri štúdiu na vysokej škole, prídavky na dieťa, daňové bonusy a iné sociálne dávky. Zameriava sa na rôzne situácie, ktoré môžu nastať počas štúdia na strednej a vysokej škole, ako aj po ukončení štúdia.
Sociálne štipendium je forma finančnej pomoci, ktorú môžu získať študenti vysokých škôl, ktorí spĺňajú určité podmienky. Cieľom je podporiť študentov z finančne slabších pomerov, aby im bolo umožnené študovať. Sociálne štipendium je upravené zákonom o vysokých školách (č. 131/2002 Z. z.) a vyhláškou Ministerstva školstva SR č. 102/2006 Z. z.
O sociálne štipendium môže požiadať študent verejnej, súkromnej alebo štátnej vysokej školy, ktorý študuje v dennej forme štúdia. Podmienkou je štúdium v študijnom programe prvého stupňa (bakalárske programy), druhého stupňa (magisterské a inžinierske programy) alebo v študijných programoch spojeného prvého a druhého stupňa (napr. medicína).
Na sociálne štipendium nemá nárok študent, ktorý:
Žiadosť o sociálne štipendium sa podáva na vysokej škole/fakulte, na ktorej je študent zapísaný na štúdium. Vysoká škola môže odporúčať použitie vlastného formulára na podanie žiadosti. Je možné ju doručiť kedykoľvek počas akademického roka. Ak naň vznikne nárok, sa priznáva od prvého mesiaca, v ktorom bola doručená žiadosť. O priznaní sociálneho štipendia rozhoduje vysoká škola / fakulta. Žiadosť sa podáva písomne na študijný odbor VŠ, na ktorej študuje. Ak je študentom viacerých škôl, žiadosť podáva iba na jednej z nich.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Mesačná výška sociálneho štipendia je od 10 eur po 325 eur v akademickom roku 2022/2023. Konkrétna výška sociálneho štipendia závisí od spoločne posudzovaných osôb a ich celkového príjmu. Konkrétnu situáciu je možné konzultovať na vysokej škole / fakulte. Ak už študent v danom roku štúdia a na danom stupni sociálne štipendium poberal (napr. v predchádzajúcom akademickom roku), nemôže ho získať znova.
Vo väčšine prípadov sa zohľadňuje príjem spoločne posudzovaných osôb za predchádzajúci kalendárny rok. V niektorých prípadoch sa pri zohľadnení príjmu vychádza z aktuálnej situácie spoločne posudzovaných osôb, ako napr. pri strate zamestnania.
To, že študent nežije s rodičmi, automaticky neznamená, že sa bude posudzovať samostatne. Na samostatné posudzovanie je potrebné, aby takýto študent preukázal dostatočný príjem, a to aspoň 12-násobok sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby za predchádzajúci kalendárny rok (za príjem sa nepovažuje príjem nezaopatreného dieťaťa pripadajúci na jeden kalendárny mesiac, ktorý je predmetom dane z príjmov do výšky 1,2 násobku sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby). V prípade, ak tento príjem nepreukáže, posudzuje sa spoločne s rodičmi.
Okrem sociálneho štipendia existujú aj ďalšie formy podpory študentov, ako napríklad:
Povinná školská dochádzka na Slovensku trvá desať rokov a končí najneskôr na konci školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16 rokov veku. Rodičia majú nárok na daňový bonus a prídavok na dieťa, pokiaľ dieťa neukončí 10 rokov vzdelávania, alebo do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši 16 rokov. Školský rok končí 31. augusta.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Študenti stredných a vysokých škôl môžu za určitých podmienok pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov.
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť s akýmkoľvek študentom, ktorý spĺňa podmienky. Dohoda musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná. Musí obsahovať:
Jedno vyhotovenie dohody vždy zostáva zamestnancovi.
Pre mladistvých zamestnancov platia určité obmedzenia:
Pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov sa vyžaduje potvrdenie o štúdiu. Škola by ho mala vydať až do 31. Pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov sa nevyžaduje potvrdenie o štúdiu, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole (po maturite a pod.), avšak najneskôr do konca októbra 2024.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Skončený bakalár môže brigádovať formou dohody o brigádnickej práci študentov. Pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov sa nevyžaduje potvrdenie o štúdiu, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra 2024. Ak sa dohoda o brigádnickej práci študentov uzavrela ešte pred štátnicami, pokračuje naďalej až do dňa, dokedy bola dohodnutá.
Rozsah pracovného času študenta nesmie presiahnuť polovicu týždenného pracovného času. Priemerný rozsah pracovného času u zamestnávateľa, s ktorým študent uzatvoril dohodu, nesmie presiahnuť 20 hodín týždenne.
Dohodu o brigádnickej práci študentov možno uzatvoriť len s osobou, ktorá má štatút študenta a nedovŕšila vek 26 rokov.
Odmena na základe dohody o brigádnickej práci študentov je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa vykonala. Pre brigádnikov platí určitá výhoda. Študent si môže uplatniť odvodovú úľavu, čo znamená, že si môže uplatniť výnimku z platenia odvodov na sociálne poistenie. Študent si môže uplatniť odvodovú úľavu v sume 200 eur na jednu dohodu, t. j. ak jeho mesačná odmena nepresiahne sumu 200 eur, nebude platiť žiadne odvody na sociálne poistenie.
Ak si študent chce uplatniť odvodovú úľavu, je potrebné výber tejto dohody zamestnávateľovi oznámiť čestným vyhlásením. Ak mesačná odmena študenta na základe dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne v danom mesiaci sumu 200 eur, nebudú žiak, resp. študent platiť žiadne odvody na sociálne poistenie. V takomto prípade platil odvody len vo výške 1,05 % zo sumy odmeny.
Zamestnávateľ platí za študenta úrazové a garančné poistenie u zamestnávateľa v sadzbe 22,80 %, dohodárovi sa zrazí 7 %.
Ak mesačná odmena študenta na základe dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne v danom mesiaci sumu 200 eur, budú žiak, resp. študent platiť len daň z príjmu. To znamená, že zdravotné poistenie sa z tohto druhu dohody neplatí.
Výšku odmeny si môže študent so zamestnávateľom dohodnúť priamo v jej obsahu.
Študenti sú na účely zdravotného poistenia považovaní za tzv. poistencov štátu, poistné na zdravotné poistenie platí za nich štát. Študenti nemajú povinnosť oznamovať svojej Zdravotnej poisťovni vznik alebo zánik štúdia.
Štát platí zdravotné poistenie do 31. augusta kalendárneho roku, v ktorom študent ukončil stredoškolské štúdium. Ak absolvent strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole, zostáva aj naďalej poistencom štátu. Ak absolvent strednej školy nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nezamestná sa alebo nezačne podnikať, môže sa prihlásiť na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V takom prípade platí za neho zdravotné poistenie štát.
Za ukončenie strednej školy sa považuje deň zloženia maturitnej skúšky. Absolventi stredných škôl, ktorých neprijali na VŠ, majú nárok na „posledné“ prázdniny. Do konca školského roka za nich štát platí poistné na zdravotné poistenie. Za posledný deň školského roka sa považuje 31. august. Povinnosť oznamovať Zdravotnej poisťovni ukončenie štúdia však absolventi nemajú.
Bez ohľadu na to, či sa absolvent strednej školy po maturite zamestná alebo eviduje na Úrade práce, bude mať jeho rodič (oprávnená osoba) nárok na prídavok na dieťa aj počas posledných prázdnin po skončení strednej školy (do 31. augusta).
Ak sa absolvent hneď po ukončení SŠ zamestná, vznik pracovného pomeru oznámi Zdravotnej poisťovni jeho zamestnávateľ. Absolvent nemá žiadne oznamovacie povinnosti voči Zdravotnej, ani Sociálnej poisťovni.
Ak po skončení SŠ odíde absolvent pracovať do zahraničia, má povinnosť túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni. Má na to lehotu osem dní od vzniku pracovného pomeru v zahraničí. Zdravotné poistenie absolventovi vznikne v cudzine (tam, kde pracuje, tam je aj poistený). Keďže nie je možné mať dve zdravotné poistenia v dvoch rôznych štátoch, na Slovensku už nebude poistený.
Ak absolvent SŠ začne po štúdiu podnikať, vznikne mu oznamovacia povinnosť voči Zdravotnej poisťovni, že sa stal tzv. SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba). Preddavky na poistné platí SZČO sama každý mesiac najneskôr do ôsmich dní po uplynutí príslušného mesiaca.
Absolventi stredoškolského štúdia nemajú žiadne oznamovacie povinnosti voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nemajú povinnosť hlásiť sa na úrade práce. Môžu tak urobiť dobrovoľne, čo má pre nich výhodu. Ak si podajú na úrade žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, získajú štatút poistenca štátu. Na podanie žiadosti plynie 7 dňová lehota (od 1.9.).
Absolvent SŠ, ktorý si nepodá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zákonom stanovenej lehote, je považovaný za dobrovoľne nezamestnanú osobu. Z toho vyplýva zákonná povinnosť hradiť si povinné zdravotné poistenie resp. doplatiť si alikvotnú časť. Najneskôr do 8. septembra sa musí vo svojej zdravotnej poisťovni prihlásiť ako samoplatiteľ.
Za absolventov vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktorí v štúdiu pokračujú a zapíšu sa v tom istom roku na denné doktorandské štúdium, hradí štát poistné aj v období prázdnin až do zápisu.
Status študenta strácate v deň, ktorý nasleduje po dni vykonania štátnej záverečnej skúšky.
V prípade prerušenia štúdia z iných ako zdravotných dôvodov štát prestane za vás platiť poistné z titulu nezaopatreného dieťaťa.
Ak sa absolvent strednej školy chystá na vysokú školu v niektorej z krajín EÚ, EHS alebo vo Švajčiarsku (členské štáty EÚ), na ktorej je štúdium ekvivalentné s vysokoškolským štúdiom v SR, zostane naďalej ako študent poistený v SR a zdravotné poistenie bude za neho platiť štát. Zdravotnej poisťovni je potrebné predložiť potvrdenie o návšteve školy. Zoznam ekvivalentných vysokých škôl je zverejnený na internetovej stránke MŠ SR. Okrem ekvivalencie bude zdravotná poisťovňa skúmať aj ďalšie podmienky vyplývajúce zo zákona (napr. vek).
Odporúčame vyžiadať si z vysokej školy v zahraničí potvrdenie o štúdiu, ktoré je potrebné doručiť zdravotnej poisťovni aj s dokladom o ekvivalencii štúdia. Na priznanie statusu študenta však musíte spĺňať aj ďalšie zákonom stanovené podmienky, napr. vek do 26 rokov veku, resp. do 30 rokov veku, ak ide o doktorandské štúdium.
Štát je platiteľom poistného za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov.
Rodinný prídavok je štátna sociálna dávka. Štát vám ho bude vyplácať od narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Najdlhšie ho môžete poberať, kým nedovŕši 25 rokov, ale len v prípade, že je stále nezaopatrené, t.j. sa sústavne pripravuje na povolanie (denne študuje na strednej alebo vysokej škole).
Ak vaše dieťa pokračuje v štúdiu na vysokej škole, nárok na rodinné prídavky na vysokoškoláka zostáva zachovaný. Zákon pritom berie do úvahy aj obdobie medzi maturitou a zápisom na vysokú školu, rovnako ako čas medzi ukončením bakalára a nástupom na druhý stupeň.
V roku 2025 je mesačná výška rodinných prídavkov na dieťa 60 eur. V mesiaci, v ktorom dieťa prvýkrát nastúpilo do 1. ročníka základnej školy, sa k tejto sume jednorazovo pripočítava príspevok vo výške 110 eur.
Rodinné prídavky môže poberať rodič, ale aj osoba, ktorá má dieťa zverené v náhradnej starostlivosti. Sú prípady, keď poberá prídavky maloletý rodič, ktorý má priznané rodičovské práva a povinnosti. Tiež to môže byť plnoleté dieťa. Rodinné prídavky sa vždy vyplácajú len jednému človeku, hoci nárok môže vzniknúť i obom rodičom.
Rodinný prídavok sa u nás nevypláca automaticky. Nárok naň si musíte uplatniť. Spravíte tak podaním žiadosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorú adresujete pobočke, kde patríte podľa trvalého pobytu.
Voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny máte oznamovaciu povinnosť. Znamená to, že do 8 pracovných dní musíte nahlásiť každú zmenu, ktorá môže ovplyvniť nárok alebo spôsob vyplácania prídavku. Takisto musíte predkladať potvrdenia, že spĺňate podmienky nároku.
Keď dieťa dovŕši 3 roky, musíte na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť, kde a akým spôsobom zabezpečíte starostlivosť oň. Oznamuje sa to prostredníctvom tlačiva Oznámenie o poskytovaní starostlivosti o dieťa po dovŕšení troch rokov jeho veku na účely prídavku na dieťa. Táto povinnosť sa týka detí až do nástupu na povinnú školskú dochádzku. Hlásiť musíte aj každú podstatnú zmenu. Po ukončení povinnej školskej dochádzky zase dokladujete, že sa dieťa ďalej vzdeláva.
Vyplácajú sa za kalendárny mesiac a vždy spätne.
V EÚ (vrátane Islandu, Nórska, Lichtenštajnska a Švajčiarska) platí, že ako občan EÚ môžete pracovať a žiť v ktorejkoľvek členskej krajine. Nárok na prídavky nezávisí od štátnej príslušnosti, ale od toho, kde pracujete alebo žijete. Podľa úradu práce dávky vypláca krajina, kde aspoň jeden rodič pracuje. Ak rodičia pracujú každý v inej krajine. Môže sa stať, že máte nárok na prídavky vo viacerých štátoch. V takom prípade ich dostanete v plnej výške len v jednej krajine.
Ide o jednorazovú sociálnu dávku od štátu, ktorá pomáha pokryť výdavky súvisiace s narodením dieťaťa. Výška príspevku pri narodení dieťaťa v roku 2025 je 829,86 eur pri narodení prvého až tretieho dieťaťa, ktoré sa dožije aspoň 28 dní.
Štát prispieva rodičom, ktorí sa starajú o dieťa do 3 rokov, prípadne do 6 rokov, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Na túto dávku má nárok rodič, ktorý bol pred pôrodom nemocensky poistený aspoň 270 dní počas posledných 2 rokov. Výška materskej dávky predstavuje približne 75 % denného vymeriavacieho základu.
Táto finančnú podporu môžu získať tehotné študentky, ktoré nespĺňajú podmienky na tehotenské dávky zo Sociálnej poisťovne. Štipendium im vypláca škola ako súčasť štátnej podpory.
Ak sa narodia tri alebo viac detí naraz, prípadne aspoň dve deti v priebehu dvoch rokov, rodič môže získať dodatočný príspevok od štátu.