Nárok na štátnu prémiu hypotekárnych úverov zaniká – podmienky

Článok sa zaoberá podmienkami zániku nároku na štátnu prémiu hypotekárnych úverov, ako aj ďalšími aktuálnymi zmenami v legislatíve, ktoré majú vplyv na zamestnávateľov, zamestnancov a stavebných sporiteľov na Slovensku.

Metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Dňa 18. decembra 2025 bolo zverejnené metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1. januára 2026 (ďalej len "MU"). Z článku 2 ods. 2 MU vyplýva, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom [pod kódom 1O], ale novinkou je, že len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Túto zmenu priniesla novela č. 362/2024 Z. z.

Podľa nového ustanovenia § 29b ods. 20 ZZP: "Národné centrum zdravotníckych informácií poskytuje najmenej raz za sedem dní príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia údaje o fyzickej osobe v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, bezvýznamové identifikačné číslo, dátum začiatku a dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.“ To znamená, že Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré po zavedení elektronickej PN, má informácie o dátume začiatku a skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinné poskytovať tieto informácie zdravotnej poisťovni. V nadväznosti na § 24 ods. 2 ZZP sa tak ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.ky. Podľa prechodného ustanovenia § 38ezi Národné centrum zdravotníckych informácií poskytne príslušnej zdravotnej poisťovne údaje podľa §29b ods. 20 ZZP v znení účinnom od 1.1.2026 prvýkrát do 10.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s ročným zúčtovaním dane

Zamestnávateľ je povinný do 16. februára 2026 prijímať od svojich (aj bývalých) zamestnancov vyplnené a podpísané tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2025“ (ďalej len „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“), na základe ktorého majú zamestnanci možnosť požiadať zamestnávateľa o vysporiadanie daňovej povinnosti z ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti; neoddeliteľnou súčasťou žiadosti sú aj ich prílohy. Zamestnanec môže doručiť zamestnávateľovi vyplnenú „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania" nielen v písomnej forme, ale po vzájomnej dohode so zamestnávateľom aj elektronickou formou (napr. Upozornenie: Na základe Oznámenia FR SR č. 33/DZPaU/2025/I o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti bol vydaný nový vzor tlačiva „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania [ZIA38v25]".

Súhlas rodiča zamestnanca so spracovaním osobných údajov pri nároku na rekreačný príspevok

Od 1. januára 2025 je účinná novela č. 172/2024 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, na základe ktorej zamestnanec môže "preniesť" svoj nárok na rekreačný príspevok alebo nárok na rekreačný poukaz na svojho rodiča. Uvedená legislatívna zmena vyplýva z ustanovenia § § 152a ods. 4 ZP: "Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa odseku 4 na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii.“ Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Podľa usmernenia FR SR zamestnanec je povinný preukázať príbuzenský vzťah k rodičovi, napr. kópiou rodného listu. Zamestnávateľ (ako prevádzkovateľ) môže spracúvať osobné údaje iba v tom prípade a v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna alebo viacero podmienok uvedených v čl. 6 ods. dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na jeden alebo viaceré konkrétne účely [čl. 6 ods. spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo aby sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy [čl. 6 ods. 1 písm. spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa [čl. 6 ods. 1 písm. Ak v súvislosti s uplatnením nároku na rekreačný príspevok vznikne potreba preukázať oprávnenosť výdavkov, t.j. spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa (tzn. aby vôbec mohol zamestnávateľ vyplatiť rekreačný príspevok), podľa usmernenia Úradu na ochranu osobných údajov musí byť táto zákonná povinnosť (povinnosť zamestnávateľa poskytovať rekreačný príspevok) ustanovená buď v práve Európskej únie, alebo v práve členského štátu (osobitný predpis, napr. v Zákonníku práce), ktoré sa vzťahuje na prevádzkovateľa.

Zamestnávateľ (ako prevádzkovateľ) je oprávnený spracúvať také osobné údaje, ktoré sú priamo vymedzené osobitným predpisom (uvádzaný zoznam osobných údajov, napr. v Zákonníku práce) alebo také osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie účelu ustanoveného osobitným predpisom (rozsah osobných údajov) - tento účel určuje a zodpovedá za neho prevádzkovateľ. zamestnávateľ ustanoví v internom predpise, že zamestnanec preukáže oprávnenosť nároku na rekreačný príspevok pri prenose na rodiča (príbuzenský vzťah) napr. kópiou rodného listu (na základe ktorého je zrejmé, že ide o rodiča zamestnanca), zamestnávateľ môže plniť svoju zákonnú povinnosť (poskytnúť rekreačný príspevok) => pôjde o spracúvanie osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm. zamestnávateľ neustanoví v internom predpise, že zamestnanec preukáže oprávnenosť nároku na rekreačný príspevok pri prenose na rodiča napr. kópiou rodného listu, alebo iným dokladom, dotknutá osoba (rodič zamestnanca) môže vyjadriť súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na tento konkrétny účel - a v takom prípade pôjde o spracúvanie osobných údajov na základe súhlasu dotknutej osoby, ktorá so spracúvaním svojich osobných údajov na konkrétny účel vyjadrila súhlas => pôjde o spracúvanie osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm.

Postup pri doručení výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy

Zamestnávateľovi bola doručená výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy jeho zamestnanca a spolu s výzvou bola doručená aj úverová zmluva, v ktorej sa nachádza ustanovenie o zrážkach zo mzdy. Môže/je povinná mzdová učtáreň vykonať zrážku zo mzdy? Súčasná právna úprava zamestnávateľa neoprávňuje skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, a podľa toho sa rozhodovať, či dohodu o zrážkach zo mzdy akceptuje alebo neakceptuje. Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Práve naopak, pokiaľ by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať (rozsudok NS ČR zo dňa 19. decembra 2007, sp. zn. Občiansky zákonník však ustanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine, a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť; a práve toto ustanovenie Občianskeho zákonníka býva "kameň úrazu" dohôd o zrážkach zo mzdy. Súdy ich vyhlasujú za neplatné, pretože sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Na druhej strane však ust.

Výzva na vykonávanie zrážok od veriteľa nie je exekučný titul, čo znamená, že zamestnávateľ nie je povinný vykonávať zrážky zo mzdy automaticky. Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť k "existencii" dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce. V takýchto prípadoch by mal zamestnávateľ zaznamenať, kedy bola výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy doručená, aké dokumenty ďalšie dokumenty boli zamestnávateľovi doručené, a či súčasťou doručenej prílohy bola aj osobitná dohoda o zrážkach zo mzdy. Ak súčasťou prílohy nebola dohoda o zrážkach zo mzdy doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku zo mzdy vykonať.

Nárok starostu na odstupné a odchodné

Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné. Odstupné sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat predstavuje jednu dvanástinu súčtu platu starostu [určeného podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len „zákon právnom postavení starostov)], za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. V súlade s § 5 ods. 1 novely č. 320/2018 Z.z.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Starostovi obce môže vzniknúť nárok na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený. Ak starosta/starostka pred nástupom do funkcie bol/a v pracovnom pomere, z ktorého bol /a na výkon funkcie starostu uvoľnený/á, pracovný pomer nezanikol. Pracovný pomer naďalej existoval, ale z dôvodu uvoľnenia na výkon verejnej funkcie nebola zárobková činnosť v pracovnom pomere vykonávaná. Ak zamestnankyňa po skončení výkonu verejnej funkcie nebude pokračovať v pracovnom pomere (pracovné miesto matrikárky), dôjde ku skončeniu pracovného pomeru. To znamená, že zamestnankyňa sa vráti späť do zamestnania, a po dohode so zamestnávateľom môže dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru. Ak sa zamestnanec rozhodne pracovný pomer skončiť, Zákonník práce ustanovuje, že zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Nie je pritom rozhodujúce, či sa pracovný pomer skončil dohodou oboch zúčastnených strán alebo výpoveďou.

Čerpanie pol dňa dovolenky

Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. To znamená, že dovolenka by mala byť čerpaná po častiach, pričom jedna časť by mala byť dva celé týždne v celku. Zvyšné časti dovolenky možno čerpať aj v kratších úsekoch. Zákonník práce tak vo svojich ustanoveniach priamo neumožňuje, ale ani “nezakazuje”, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Odpoveď na otázku, či možno čerpať dovolenku aj na poldni, priamo v Zákonníku práce nenájdeme. V záujme zamestnanca nie je čerpať dovolenku na poldni, ale ak sa zamestnanec so zamestnávateľom tak dohodne a bude čerpať dovolenku (výnimočne) aj v takýchto menších úsekoch, možno konštatovať, že na jednej strane nedochádza k plnohodnotnému naplneniu základného účelu dovolenky, ale na strane druhej ani k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce, nakoľko čerpanie dovolenky na pol dni súčasná právna úprava priamo nezakazuje (§ 111 ods. 5 Zákonníka práce „….ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak“). Inak by sa posudzovala situácia, ak by zamestnanec čerpal napr. polovicu zo svojho celoročného nároku, t.j. 10 dní dovolenky rozložených na 20 pol dní. Preto zastávam názor, že výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň; ide predovšetkým o prípady, kedy zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku (tento prípad sa vyskytuje napr. pri zaokrúhľovaní dovolenky pri určení pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni) alebo ak zamestnanec (výnimočne) požiadal zamestnávateľ o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol (§ 111 ods.

Náhrada straty času zamestnanca pri pracovnej ceste

Celkový čas trvania pracovnej cesty nemusí byť/a spravidla aj nie je, totožný s pracovným časom zamestnanca (čas trvania pracovnej cesty môže byť dlhší ako pracovný čas zamestnanca). Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“. Príklad z praxe: U zamestnávateľa (CSS) pracuje zamestnanec s časovým rozvrhom od 7-15. Bol vyslaný na služobnú cestu (výlet s obyvateľmi do Bojníc). V dochádzkovom systéme je zaznamenaný príchod zo služobnej cesty o 16:00 h. Počas celej doby trvania pracovnej cesty (čas po skončení pracovnej zmeny, počas víkendu alebo sviatku, kedy zamestnanec nevykonáva prácu) patria zamestnancovi cestovné náhrady, ktoré upravuje zákon o cestovných náhradách (ZCN). Východisko - § 96b Zákonníka práce: Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Príklad: Chcem sa spýtať, či študent - Slovák - študent VŠ 1. ročník v Čechách, Prahe na prezenční (full time study) štúdium môže byť zamestnaný na dohodu o brigádnickej práci študentov, keď priniesol takéto potvrdenie o štúdiu? Platí pre neho štatút študenta, i keď je študentom v zahraničí? Z ust. § 227 Zákonníka práce vyplýva, že dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. To, či fyzická osoba má štatút žiaka/študenta, je rozhodujúci pohľad zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 131/2002 Z. z. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Strata štatútu študenta má rozhodujúci vplyv na možnosť pokračovania vo vykonávaní práce na dohodu o brigádnickej práci študentov. Z tohto pravidla novela č. 76/2021 Z. z. Zákonníka práce ustanovila dve výnimky, na základe ktorých sa v pracovnoprávnej oblasti zaviedol nový inštitút tzv. "prezumpcia (fikcia) zachovania štatútu do 31. bývalý žiak strednej školy v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. bývalý študent dennej formy vysokoškolského štúdia v čase od riadneho …

Zánik nároku na štátnu prémiu stavebného sporenia

Zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov upravuje podmienky stavebného sporenia na Slovensku. Štátna prémia je forma štátnej podpory stavebného sporenia, ktorá motivuje občanov k sporeniu na bytové účely. Nárok na štátnu prémiu však môže zaniknúť, ak sporiteľ nedodrží zákonom stanovené podmienky.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Podmienky zániku nároku na štátnu prémiu

Podľa § 10a ods. 1 zákona o stavebnom sporení nárok na štátnu prémiu zaniká, ak stavebný sporiteľ nedodrží podmienky na poskytnutie štátnej prémie ustanovené týmto zákonom alebo dohodnuté v zmluve o stavebnom sporení. Medzi tieto podmienky patrí najmä:

• Nedodržanie účelu sporenia: prostriedky získané stavebným sporením musia byť použité na stavebné účely, ako napríklad nadobudnutie vlastníctva bytu alebo rodinného domu, výstavba, rekonštrukcia, modernizácia alebo úhrada záväzkov súvisiacich s týmito účelmi.
• Porušenie zmluvných podmienok: nedodržanie podmienok stanovených v zmluve o stavebnom sporení, napríklad vkladanie minimálnych ročných vkladov.

Výnimky, kedy nárok na štátnu prémiu nezaniká

Zákon o stavebnom sporení definuje aj výnimky, kedy nárok na štátnu prémiu nezaniká, a to aj napriek zrušeniu zmluvy o stavebnom sporení:

• Zrušenie zmluvy v čase od dvoch do šiestich rokov od jej uzatvorenia a preukázateľné použitie prostriedkov na stavebné účely (§ 10a ods. 2 písm. a).
• Neuplatnenie nároku na stavebný úver po šiestich rokoch od uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení (§ 10a ods. 2 písm. b).
• Zrušenie zmluvy v dôsledku smrti alebo invalidity stavebného sporiteľa (§ 10a ods. 3).

Zmeny v definícii stavebného sporenia

Novela zákona o stavebnom sporení nanovo definuje stavebné sporenie ako bankový produkt, v rámci ktorého môže stavebný sporiteľ sporiť finančné prostriedky na stavebné účely uvedené v § 11 a na základe ktorého môže za podmienok ustanovených týmto zákonom získať nárok na štátnu prémiu a nárok na stavebný úver. Stavebné sporenie bude môcť poskytovať (nie vykonávať) len stavebná sporiteľa, ktorou je banka, ktorá vykonáva tieto bankové činnosti: prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov a poskytovanie stavebných úverov.

Zúženie okruhu poberateľov štátnej prémie

Novým znením odseku 1 v § 10 sa ustanoví, že pri stavebných sporiteľoch, ktorí nie sú plnoletými osobami, sa štátna prémia bude vyplácať bez obmedzenia z hľadiska výšky ich zdaniteľných príjmov. Zároveň sa však navrhuje zúžiť okruh stavebných sporiteľov, ktorým môže byť poskytnutá štátna prémia, a to tak, že stavební sporitelia - plnoleté fyzické osoby budú mať nárok na štátnu prémiu za príslušný kalendárny rok len vtedy, ak ich priemerný mesačný zdaniteľný príjem za predchádzajúci kalendárny rok je najviac 1,3 násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve, a to z dôvodu zvýšenia adresnosti poskytovania štátnej podpory stavebného sporenia.

Elektronické poskytovanie údajov o príjmoch

Na účely uplatňovania nárokov stavebných sporiteľov - plnoletých osôb na štátnu prémiu sa dopĺňa doterajšie znenie tohto ustanovenia o elektronické poskytovanie údajov o úhrne ich zdaniteľných príjmov zo strany Finančného riaditeľstva SR pre stavebné sporiteľne na základe ich požiadavky zaslanej elektronicky, ktorá musí obsahovať údaje za takéhoto sporiteľa v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo a adresa trvalého pobytu.

Zníženie minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie

Navrhuje sa znížiť spodnú hranicu percentuálnej výšky štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu, a to z dôvodu, že súčasná minimálna percentuálna výška štátnej prémie výrazne prevyšuje priemerné trhové úrokové sadzby na vkladových produktoch v komerčných bankách.

Osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia

Novým znením prvej vety odseku 6 v § 10 zákona sa ustanovuje osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia.

Cieľ novely zákona o stavebnom sporení

Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o stavebnom sporení“ alebo „zákon“), je zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia. zrušením inštitútu tzv. Zo zhodnotenia súčasného stavu právnej úpravy vyplýva, že prvým závažným problémom štátnej podpory stavebného sporenia je jej nízka účelovosť. Niektorí účastníci stavebného sporenia, tzv. „priateľskí sporitelia“, ktorí sporia viac ako šesť rokov a nebol im poskytnutý stavebný úver, nemusia nasporené prostriedky vrátane pripísanej štátnej prémie použiť na stavebné účely.

Zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory

2. 2. 1. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov je zvýšenie adresnosti, účelovosti a efektívnosti poskytovanej štátnej podpory na stavebné sporenie formou zrušenia inštitútu tzv. Opatrením na zvýšenie účelovosti poskytovania štátnej podpory je návrh na použitie prostriedkov zo stavebného sporenia výlučne na stavebné účely. Týmto opatrením sa zruší inštitút tzv. priateľských sporiteľov, t. j. stavebných sporiteľov, ktorí sporia viac ako šesť rokov, nebol im poskytnutý stavebný úver a nemusia nasporené prostriedky vrátane pripísanej štátnej prémie použiť na stavebné účely. Ide o jediný inštitút v celkovom spektre štátnej podpory bývania, pri ktorom nie je povinnosť zdokladovať účelové použitie prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu. Opatrením na zvýšenie adresnosti poskytovanej štátnej podpory na stavebné sporenie je zúženie okruhu poberateľov štátnej prémie na fyzické osoby s nižším príjmom. Týmto návrhom sa podpora stavebného sporenia priblíži podmienkam podpory úverov na bývanie, kde štát poskytuje daňový bonus na zaplatené úroky za presne zadefinovaných kritérií podľa výšky príjmu a veku poberateľov podpory. Opatreniami na zefektívnenie štátnej podpory na stavebné sporenie sú (i) obmedzenie poberania štátnej prémie počas obdobia čerpania a splácania medziúveru, (ii) osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia a (iii) zníženie minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie. Obmedzenie poskytovania štátnej prémie stavebnému sporiteľovi - fyzickej osobe za kalendárny rok, v ktorom čerpá stavebný úver poskytnutý za komerčných podmienok, tzv. medziúver, ako aj za každý ďalší kalendárny rok až do úplného splatenia takéhoto úveru sa navrhuje z dôvodu, že objem medziúverov výrazne prevyšuje objem zvýhodnených stavebných úverov a štát tak prostredníctvom štátnej prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie. Osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia bude znamenať, že vyplatená štátna prémia v prípade uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení v druhom polroku kalendárneho roku by bola najviac vo výške polovice z jej maximálnej ročnej sumy. Tieto dve opatrenia sa budú týkať len zmlúv o stavebnom sporení a zmlúv o medziúvere uzatvorených po účinnosti novely zákona. Znížením minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie bude efektívnejšie nastavenie parametrov poskytovania štátnej podpory stavebného sporenia. Vzhľadom na to, že sa touto zmenou vstupuje do ustanovenia, ktorým je upravená aj maximálna suma štátnej prémie a ktorá je ešte stále vyjadrená v slovenských korunách (2 000 Sk; v prepočte konverzným kurzom 66,39 eura), navrhuje sa maximálnu sumu štátnej prémie ustanoviť na 70 eur (zaokrúhlením na celé desiatky nahor v prospech stavebných sporiteľov).

Stavebné sporenie ako alternatíva sporenia a investovania

Stavebné sporenie je dlhodobý finančný produkt, ktorý kombinuje sporenie a možnosť získania výhodného úveru na bývanie. V súčasnosti, keď sú úrokové sadzby na termínovaných vkladoch nízke, môže byť stavebné sporenie zaujímavou alternatívou sporenia.

Výhody stavebného sporenia

• Štátna prémia: Štátna prémia predstavuje bonus k vkladom, ktorý zvyšuje celkový výnos zo sporenia.
• Výhodný úver: Po splnení podmienok sporenia má sporiteľ nárok na výhodný stavebný úver s fixnou úrokovou sadzbou.
• Nízke riziko: Vklady v stavebnom sporení sú poistené, čo zaručuje bezpečnosť vložených prostriedkov.
• Krátka viazanosť (vysoká likvidita): Stavebné sporenie poskytuje nízke riziko a krátku viazanosť súčasne (vysoká likvidita).

Nevýhody stavebného sporenia

• Účelovosť: Prostriedky zo stavebného sporenia musia byť použité na stavebné účely.
• Poplatky: Za uzatvorenie zmluvy a vedenie účtu sa platia poplatky.
• Nízky úrok: Základný úrok na nových zmluvách je nízky.

#

tags: #nárok #na #štátnu #prémiu #hypotekárnych #úverov