Cieľom tohto článku je objektívne informovať o skutočnostiach, ktoré sú platné aj po novele Zákonníka práce s účinnosťou od 01.03.2021. Tento článok nemá viesť k propagovaniu stravných lístkov ako jednej z foriem zabezpečenia stravovania, ale má poukázať na rozdielnosť vo „výhodnosti“ jednotlivých možností prispievania zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov s poukazom na rozdielnosti v daňovom zaobchádzaní so stravnými lístkami a účelovo viazaným finančným príspevkom na stravovanie. Tento článok je súčasťou série článkov a ucelené informácie je možné získať až prečítaním všetkých článkov z uvedenej série článkov.

Stravovanie zamestnancov a živnostníkov: Komplexný prehľad

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie. V akej forme a aká výška stravného platí od 1. stravného zákona č. 311/2001 Z. z. súvislostiach. zamestnancom stravovanie, t. j. v súvislosti s vyslaním zamestnanca na pracovnú cestu. na stravovanie a spôsob jeho poskytovania, resp. rôzne spôsoby splnenia tejto povinnosti. výšku príspevku zamestnávateľa na stravovanie. zamestnancov povinný zabezpečovať. alebo v ich blízkosti. v zahraničí. Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zamestnancovi vzniknú napríklad prekážky v práci kvôli návšteve u lekára a z toho dôvodu odpracuje menej ako 4 hodiny, nebude mať nárok na poskytnutie tohto stravného (zabezpečenie stravovania). V prípade pracovnej zmeny trvajúcej viac ako 11 hodín zamestnávateľ môže (nemá však zákonnú povinnosť) zabezpečiť zamestnancom aj ďalšie stravovanie. osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. finančného príspevku. povinnosť zamestnávateľa poskytovať finančný príspevok na stravovanie. telepráce (ďalej ako „povinné poskytovanie príspevku na stravovanie“).

Povinnosti zamestnávateľa

I. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa týka každého zamestnávateľa bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. 1. Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom stravovanie ustanovuje § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom vo všetkých zmenách zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Zamestnanec pracoval na svojom pra­covisku od 7,30 hod. do 12,30 hod., kedy ho zamestnávateľ vyslal na pracovnú cestu. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi stravovanie, lebo odpracoval viac ako štyri hodiny. Zamestnanec má uzatvorený pracovný pomer s kratším pracovným časom. Denne odpracuje 4 hodiny. Každý zamestnanec v pracovnom pomere, ktorý na svojom pravidelnom pracovisku v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny bez ohľadu na to, či pracuje v rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase a nepretržitej prevádzke. Nárok na stravovanie nemá zamestnanec, ktorého pracovná zmena netrvala viac ako 4 hodiny. Pracovná zmena podľa § 90 Zákonníka práce je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci, pričom začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. Nárok na stravovanie nie je podmienený nárokom na prestávku v práci. Zamestnanec má týždenný pracovný čas 20 hodín rozvrhnutý na 3 dni v týždni, a to v pondelok a v stredu 8 hodín a v piatok 4 hodiny. Nárok na stravovanie mu vznikne v pondelok a v stredu. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo, t. j. Zamestnanci pracujú v 12-hodi­no­vých pracovných zmenách. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť im jedno hlavné jedlo. Nárok na poskytnutie stravy majú tí zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, t. j. na svojom pravidelnom pracovisku. U zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, je možné za pravidelné pracovisko dohodnúť miesto bydliska zamestnanca. Zamestnávateľ v oblasti stavebníctva zamestnáva zamestnancov, ktorí pracujú v rôznych miestach na území republiky. Zamestnanci majú v pracovnej zmluve dohodnuté miesto pravidelného pracoviska miesto trvalého bydliska. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť týmto zamestnancom stravovanie v zmysle Zákonníka práce, zamestnancom patrí stravné za každý deň pracovnej cesty v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty. Zamestnanec pracuje denne od 7,00 hod. do 12,00 hod. Keďže jeho pracovná zmena nie je dlhšia ako 6 hodín, zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť mu prestávku v práci na odpočinok a jedenie. Nárok na poskytnutie stravovania mu však vzniká, lebo jeho pracovná zmena je dlhšia ako 4 hodiny. Domácky zamestnanec v zmysle § 52 Zákonníka práce, ktorého výkon práce je klasickým pracovným pomerom, s tým rozdielom, že prácu nevykonáva na pracovisku u zamestnávateľa, ale napr. Zamestnanec, prekladateľ, má v pracovnej zmluve so zamestnávateľom dohodnutý druh práce: preklady odborných textov, miesto výkonu práce: miesto trvalého bydliska a pracovný čas: 30 hodín týždenne. Zamestnanec má u toho istého zamestnávateľa uzatvorený riadny pracovný pomer s výkonom práce denne od 6,00 hod. do 14,00 hod. a zároveň druhý pracovný pomer na práce iného druhu s výkonom práce v stredu od 15,00 hod. do 19,30 hod. Zamestnanec má so zamestnávateľom uzatvorený pracovný pomer a súčasne s ďalším zamestnávateľom má uzatvorený pracovný pomer na kratší pracovný čas. Zamestnancovi vzniká nárok na zabezpečenie stravovania za odpracovaný čas, resp. pracovnú zmenu. Zamestnávateľ je povinný evidovať odpracovaný čas a v prípade poskytovania stravných lístkov alebo stravovacích po­ukážok na príslušný mesiac dopredu je povinný v ďalšom mesiaci poskytnuté stravné lístky alebo stravovacie poukážky krátiť o neodpracované zmeny z predchádzajúceho mesiaca. Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pri nástupe do zamestnania dňa 1. 1. 2010 stravovacie poukážky na mesiac január v počte 19 ks na každý pracovný deň. V dňoch 25. 1. až 27. 1. 2010 bol zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu a mal nárok na stravné v zmysle zákona o cestovných náhradách. V zmysle § 152 ods. Zamestnanec nepracoval z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť mu stravovanie. Zamestnávateľ prerokoval so zástupcami zamestnancov úpravu podmienok, za ktorých môže poskytovať stravovanie aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancov. umožniť stravovanie zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom, napr. Zamestnanec odpracoval 8-hodinovú pracovnú zmenu a pokračuje v práci nadčas. V rámci práce nadčas odpracoval ešte 5 hodín. Keďže práca nadčas je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim v nadčase, a to ani v prípade, že práca nadčas trvala viac ako 4 hodiny. rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, napr. Konateľ nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer. Spoločnosť mu poskytuje stravovanie. V prípade, že u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancom dohodnúť rozšírenie okruhu osôb, ktorým bude poskytovať stravovanie, aj o konateľa spoločnosti. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie bude uznaným daňovým výdavkom. Ak konateľ poberá príjmy za prácu na základe mandátnej zmluvy, tento príjem sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Zákonník práce v § 11 definuje zamestnanca ako fyzickú osobu, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu za mzdu alebo za odmenu. Ak u zamestnávateľa nepôsobí zamestnanecká rada ani zamestnanecký dôverník, nie je možné rozšíriť okruh osôb, ktorým zamestnávateľ poskytne stravovanie, ani upraviť podmienky, za ktorých poskytne stravovanie počas prekážok v práci na strane zamestnanca. Je v právomoci zamestnávateľa rozhodnúť, akým spôsobom stravovanie zabezpečí. V zmysle § 152 ods. v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ktorý môže byť právnickou alebo fyzickou osobou, t. j. prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby, t. j. zamestnávateľ môže uzatvoriť zmluvy so sprostredkovateľskými spoločnosťami ako napr. Accor services Slovakia, s. r. o., Doxx - stravné lístky, s. r. o., Le cheque dejeuner, s. r. o., Sodexho paas SR, s. r. o., Vaša stravovacia s. r. o. Okrem povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancom stravovanie, je zamestnávateľ povinný na stravovanie aj prispievať. V zmysle § 152 ods. v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného, t. j. minimálne 55 % ceny jedla, ale maximálne 55 % stravného v prvom časovom pásme. Aktuálne opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 110/2009 Z. z. o sumách stravného s účinnosťou od 1. 4. 2009 stanovilo sumu stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín na 3,60 €, t. j. zamestnávateľ môže na jedno jedlo prispievať maximálne vo výške 1,98 €. Určenie maximálnej výšky príspevku zamestnávateľa vo výške 55 % zo sumy 3,60 € platí aj v prípade, ak cena poskytovaného jedla je nižšia ako 3,60 €. Zamestnávateľ zabezpečil stravovanie dodávateľským spôsobom. Hodnota poskytovanej stravy je 3,50 €. Zamestnávateľ je povinný prispievať z prostriedkov zamestnávateľa zamestnancom na stravovanie v rozsahu od 1,925 € až do 1,980 € na jedno jedlo. okrem toho poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. Vo všeobecnosti platí, že príspevok zo sociálneho fondu je možné poskytnúť iba zamestnancom, zo mzdy ktorých sa sociálny fond tvorí. Príspevok zo sociálneho fondu možno poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnoprávnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku. Zamestnávateľ zamestnáva študenta na dohodu o brigádnickej práci študentov. Študent požiadal zamestnávateľa o poskytnutie príspevku na stravovanie. Zamestnávateľ prerokoval požiadavku so zástupcami zamestnávateľov a po dohode s nimi rozšíril okruh osôb, ktorým poskytne stravovanie, aj na osoby pracujúce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie študenta bude uznaným daňovým výdavkom. Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečenia stravovania vo výnimočných prípadoch splniť aj poskytnutím finančného príspevku v zmysle § 152 ods. 5 Zákonníka práce. stravovanie neumožňujú podmienky výkonu práce, ako napr. zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie, napr. Zamestnanec predložil zamestnávateľovi lekárske potvrdenie o závažnom ochorení tráviaceho traktu, ktoré vyžaduje dodržiavanie prísnej špeciálnej diéty. Zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú výskumné práce vo vysokohorskom prostredí. Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky v zmysle § 152 ods. 4 Zákonníka práce musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. Zamestnávateľ môže jednotlivé formy zabezpečenia stravovania aj kombinovať, napr. Zamestnávateľ prevádzkuje predajňu potravín s predajom pondelok až sobota. Zamestnancom zabezpečil stravovanie u iného zamestnávateľa v blízkosti svojej predajne, ktorý však prevádzkuje stravovacie zariadenie len v pracovné dni.

Daňové aspekty stravovania zamestnancov

2. Stravovanie zamestnancov z pohľadu zákona o dani z príjmovZamestnávateľ, právnická aj fyzická osoba účtujúca v sústave podvojného alebo jednoduchého účtovníctva, musí pri poskytovaní stravovania svojim zamestnancom postupovať okrem Zákonníka práce aj v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. Príspevky na stravovanie ako daňové, resp. Povinnosť zamestnávateľa prispievať na stravovanie zamestnancov zohľadňuje aj zákon o dani z príjmov. Povinný príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť v rozsahu a za podmienok stanovených osobitným predpisom, sú aj výdavky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov. Daňové riaditeľstvo SR, odbor metodiky daní, v januári 2009 vypracovalo a zverejnilo na www.drsr.sk „Pokyn DR SR k uplatneniu príspevkov na stravovanie zamestnancov do daňových výdavkov zamestnávateľa podľa § 19 ods. 23 písm. c) štvrtého bodu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov“, v ktorom zhrnulo podmienky poskytovania stravovania v zmysle Zákonníka práce a limitovanú výšku daňových výdavkov na stravovanie zamestnancov v zdaňovacom období roku 2008. Uvedené podmienky sú platné aj pre zdaňovacie obdobie roku 2009 aj 2010. opatrenie MPSVaR SR č. 621/2008 Z. z. o sumách stravného, ktoré s účinnosťou od 1. 1. 2009 do 31. 3. 2009 stanovilo sumu stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín na 3,30 €, t. j. opatrenie MPSVaR SR č. 110/2009 Z. z. o sumách stravného, ktoré s účinnosťou od 1. 4. 2009 (uvedené opatrenie je platné aj v roku 2010) stanovilo sumu stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín na 3,60 €, t. j. Výška príspevku zahrnovaného do daňových výdavkov sa vypočítava z ceny jedla. Ak zamestnávateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a stravovanie zabezpečuje u platiteľa dane, DPH je súčasťou ceny jedla. Ak zamestnávateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, príspevok sa vypočítava z ceny jedla v súlade s § 22 ods. Zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie v hodnote jedla 3,20 €. Na toto jedlo prispieva sumou 1,90 €. Spĺňa podmienky Zákonníka práce, t. j. minimálne 55 % z ceny jedla (1,76 €) a maximálne 55 % z ceny stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (1,98 €). Ak zamestnávateľ so súhlasom zástupcov zamestnancov upraví podmienky, za ktorých bude poskytovať stravovanie aj pri prekážkach v práci, aj zamestnancom pracujúcim mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a rozšírenému okruhu zamestnancov, ktorým zabezpečí stravovanie, prí­spevok zamestnávateľa na stravovanie je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté podmienky poskytovania stravovania pri prekážkach v práci, pri práci mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, pri zamestnávaní pracujúcich na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na stravovanie finančný príspevok v súlade so Zákonníkom práce, aj tento príspevok je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. Zamestnávateľ v oblasti lesného hospodárstva zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú ťažbu dreva v lese. Zamestnávateľ im stravovanie zabezpečiť nevie, preto im poskytuje finančný príspevok, ktorý je uznaným daňovým výdavkom. Zamestnávateľ však poskytuje finančný príspevok aj administratívnym zamestnancom, ktorí sa odmietli stravovať v stravovacom zariadení, v ktorom im zabezpečil stravovanie. Zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie v hodnote jedla 4,20 €. Na toto jedlo prispieva sumou 3,10 €. V zmysle Zákonníka práce môže prispievať maximálne vo výške 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. 1,98 € - iba túto čiastku si môže uplatniť do daňových výdavkov. Suma nad túto hodnotu, t. j.

Stravovanie SZČO a daňové výdavky

Do daňových výdavkov môže zamestnávateľ uplatniť príspevky na stravovanie vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov … Daňovník vykonávajúci podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (dosahujúci príjem podľa § 6 ods. Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, ak si uplatňuje výdavky na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou mimo miesta pravidelného výkonu činnosti (podľa § 19 ods. 2 písm. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov umožňuje daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 (príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti) zahrnúť do daňových výdavkov aj preukázateľne vynaložené výdavky na stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Spôsob preukázania, ktorý deň bol aj skutočne odpracovaný, je na daňovníkovi a závisí aj od druhu vykonávanej činnosti. Zákon ale neobmedzuje daňovníka, že odpracovaným dňom nemôže byť aj sobota, nedeľa a prípadne aj sviatok, ak preukáže, že vtedy skutočne pracoval. Ustanovenie sa nevzťahuje na daňovníka s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. aby si daňovník súčasne neuplatňoval výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. Od 1. januára 2007 je ustanovená výška stravného pre samostatne zárobkovo činné osoby najviac v rozsahu a vo výške stravného poskytovaného pri pracovnej ceste pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je od 1. septembra 2012 účinné opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 248/2012 Z. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré umožnilo aj daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zahrnúť do daňových výdavkov preukázateľne vynaložené výdavky na stravné, bolo účinné už od 1. januára 2006. Výdavky vynaložené na stravovanie samostatne zárobkovo činná osoba preukazuje napríklad zakúpením stravných lístkov, zakúpením stravovacích poukážok, prípadne dokladom z reštauračného zariadenia o nákupe teplého hlavného jedla.

Príklady z praxe pre SZČO

Otázka č. Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť si zakúpil v januári 2025 celkom 240 stravovacích poukážok v hodnote 5,50 eura za jednu poukážku u sprostredkovateľa stravovania na zabezpečenie svojho stravovania v roku 2025. Daňovník môže do daňových výdavkov v roku 2025 zahrnúť výdavky na vlastné stravovanie za odpracované dni iba vo výške 4,57 eura za každý odpracovaný kalendárny deň od 1.1.2025 do 31.3.2025, vo výške 4,84 eura od 1.4.2025 do 31.11.2025 a vo výške 5,12 eura za december 2025. Otázka č. Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť si zakúpil v roku 2025 stravovacie poukážky v celkovej sume 610 eur na zabezpečenie svojho stravovania v roku 2025. Za rok 2025 mu však vznikne nárok uplatniť do daňových výdavkov sumu 872 eur prepočítanú podľa počtu odpracovaných dní. Podnikateľ začal podnikať od 1.3.2025. Nenakupuje žiadne stravovacie poukážky a neodkladá si ani žiadne doklady o nákupe stravy. Podnikateľ si môže uplatniť do daňových výdavkov výdavky na vlastné stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, vrátane sobôt a nedieľ, počas ktorých vykonával podnikateľskú činnosť, a to vo výške 4,57 eura za každý odpracovaný deň do 31.3.2024, vo výške 4,84 eura za každý odpracovaný deň od 1.4.2025 do 31.11.2025 a vo výške 5,12 za každý odpracovaný deň od 1.12.2025 do 31.12.2025. Tieto výdavky nie je povinný preukazovať dokladom o nákupe stravy. Ak teda podnikateľ odpracuje v roku 2025 celkom 150 dní, z toho 20 dní do 31.3.2025 a 110 dní od 1.4.2025 do 31.11.2025, a 20 dní od 1.12.2025 do 31.12.2025 môže si do daňových výdavkov zahrnúť celkom 726,20 eura. Samozrejme za predpokladu, že mu za odpracovaný deň nevznikol nárok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo v súvislosti s výkonom práce na pracovnej ceste. Otázka č. Podnikateľ účtujúci v sústave podvojného účtovníctva v priebehu roka 2025 nevynaloží žiadne výdavky na nákup stravy alebo stravovacích poukážok a nevyplatí si ani žiadne finančné prostriedky na jeho stravovanie. Ak podnikateľ účtujúci v sústave podvojného účtovníctva nevynaloží žiadne výdavky na jeho vlastné stravovanie, teda ak nedochádza k úbytku peňažných prostriedkov v súvislosti s jeho stravovaním, či už v hotovosti alebo z bankového účtu, tak z účtovného hľadiska nedochádza k zníženiu ekonomických úžitkov. Preto nevzniká náklad, o ktorom by účtovná jednotka účtovala. Otázka č. Zamestnanec a zároveň podnikateľ má zabezpečené stravovanie zo strany zamestnávateľa v súvislosti s príjmom zo závislej činnosti. Otázka č. Ako súkromný veterinárny lekár pracujem na farmách počas celého kalendárneho roka, o čom vediem denne ambulantné knihy. Otázka č. Daňovníčka vykonávajúca podnikateľskú činnosť je na materskej dovolenke, počas ktorej stále prevádzkuje svoju živnosť.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Stravné lístky a odpracované sviatky

Zamestnanci pracujú v nepretržitej prevádzke. Z toho vyplýva, že ich normálna pracovná zmena pripadne aj na sobotu, nedeľu a sviatok. Majú títo zamestnanci nárok na poskytnutie stravovania počas týchto pracovných zmien, ak odpracovali viac ako štyri hodiny? Áno, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny. Podmienkou nároku na poskytnutie stravy je to, aby zamestnanec v rámci pracovnej zmeny vykonával prácu viac ako 4 hodiny. A túto podmienku zamestnanci spĺňajú. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo je povinný zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas

Zamestnanci majú nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Na koľko stravných lístkov majú nárok, ak v mesiaci odpracujú v priemere 15 pracovných zmien po 11,5 hodiny? Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje zmena, v ktorej zamestnanec vykonával prácu viac ako 4 hodiny. Podľa ustanovenia § 152 ods. 2 Zákonníka práce, ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Ak je v kolektívnej zmluve upravené, že zamestnanec, ktorý pracuje dlhšie ako 11 hodín, má nárok na ďalší stravný lístok, je to v súlade s citovaným ustanovením Zákonníka práce a takýto zamestnanec má nárok na 2 stravné lístky za jednu odpracovanú zmenu.

Riešenie problémových situácií

#

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

tags: #nárok #na #stravné #lístky #počas #odpracovaných