
Novela zákona o odchode do dôchodku prináša viaceré zmeny, ktoré sa dotknú širokého spektra poistencov. Cieľom týchto zmien je odstrániť neprávosti a zabezpečiť spravodlivejší systém odchodu do dôchodku. Medzi kľúčové body novely patrí zohľadňovanie výchovy dieťaťa pri ústavnom zastropovaní dôchodkového veku, riešenie diskriminácie žien narodených v rokoch 1957 až 1963 a kompenzácie pre poberateľov starobného a predčasného starobného dôchodku.
Ústavný zákon o dôchodkovom strope stanovil maximálny vek odchodu do dôchodku na 64 rokov. Zároveň však umožňuje ženám odísť do dôchodku skôr za každé jedno vychované dieťa. Pôvodná právna úprava však diskriminovala ženy narodené v rokoch 1957 až 1963, ktorým sa neodpočítavalo šesť mesiacov za výchovu dieťaťa.
Novela zákona o sociálnom poistení, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová, túto nespravodlivosť odstraňuje. Ženám narodeným v uvedených rokoch sa bude odpočítavať polrok za každé vychované dieťa, čím sa naplní ústavný princíp rovnosti.
Novela zákona rieši aj situáciu žien, ktoré už odišli do dôchodku bez toho, aby sa im zohľadnila výchova dieťaťa. Tieto ženy budú mať nárok na kompenzáciu, ktorá bude mať formu jednorazového doplatku k starobnému dôchodku alebo percentuálneho zvýšenia starobného dôchodku.
Dôležité je, že poistenci, ktorí dovŕšili dôchodkový vek pred účinnosťou novely, zostáva dôchodkový vek nezmenený. Pozmeňujúci návrh je postavený tak, aby zabránil nežiaducej retroaktivite. Na účely kompenzácií sa stanoví fiktívny dôchodkový vek, ktorý slúži na vymedzenie obdobia rozdielu dôchodkových vekov.
Prečítajte si tiež: Odchod do dôchodku prezidentov
Schválený pozmeňujúci návrh rieši aj poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov starobného dôchodku, ktorí nemali nárok na jednorazový doplatok k starobnému dôchodku. Rozdiel dôchodkových vekov bude takémuto poberateľovi zohľadnený znížením krátenia predčasného starobného dôchodku.
Okrem zmien v dôchodkovom systéme sa pozornosť upriamuje aj na novelu zákona o meste Košice. Táto novela, ktorú poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania, vyvoláva kontroverzie a kritiku.
Podľa predkladateľov by občania mali mať možnosť zvoliť si poslanca Mestského zastupiteľstva v Košiciach aj z mestskej časti, ktorá v ňom zastúpená nie je. Mesto Košice bolo vyzvané, aby od budúceho roka nezvyšovalo rozpočet na poslancov. Novela sa má venovať aj prechodu práv, povinností, záväzkov, užšej komunikácii so starostami a poslancami a racionalizácii kompetencií mestských častí.
Kritici novely, najmä poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS) a hnutia Progresívne Slovensko, tvrdia, že návrh je nekoncepčný a namiesto úspor prináša zvýšenie výdavkov mesta Košice. Viceprimátor mesta Košice Marcel Gibóda poukazuje na to, že novela zvyšuje výdavky mesta, pretože pribudne ďalší viceprimátor a 10 poslancov navyše. Tvrdí tiež, že návrh narúša zákonné princípy samosprávy a zasahuje do kompetencií primátora.
Podľa Gibódu by sa malo počkať na nezávislú odbornú analýzu, ktorú si Košice objednali u dvoch univerzít. Táto analýza má priniesť strategický dokument, ktorý do roku 2030 nastaví funkčnú, hospodárnu a efektívnu samosprávu reflektujúcu potreby obyvateľov mesta.
Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť
Kritici tiež poukazujú na to, že strany Hlas a Smer opakovane zasahujú do fungovania mesta Košice a ich zásahy sú nekoncepčné, protirečivé a nemajú odborné opodstatnenie. Pripomínajú, že Šimko a Sitkár už v minulosti avizovali zámer optimalizovať počet mestských častí, čo by mohlo priniesť úspory na chode úradov.
Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958