Stravovanie v reštauráciách: Právo zamestnancov a povinnosti zamestnávateľov

Stravovanie zamestnancov je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti zamestnávateľa o svojich zamestnancov, upravené v § 140 Zákonníka práce. Zamestnávatelia musia zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy na pracovisku alebo v jeho blízkosti.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávatelia môžu zabezpečiť stravovanie niekoľkými spôsobmi:

• Vlastné stravovacie zariadenie: Prevádzkovanie vlastnej jedálne priamo na pracovisku.
• Stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa: Dohoda s inou firmou o využívaní ich jedálne.
• Externý poskytovateľ stravovacích služieb: Spolupráca s reštauráciami, bufetmi a inými zariadeniami, ktoré majú oprávnenie poskytovať alebo sprostredkovávať stravovacie služby.
• Stravovacie poukážky (gastrolístky): Poskytovanie stravovacích poukážok, ktoré zamestnanci môžu využiť v rôznych stravovacích zariadeniach. Od roku 2023 sú stravovacie poukážky poskytované primárne v elektronickej forme (stravovacia karta), s výnimkou prípadov, keď ich použitie nie je možné.
• Finančný príspevok na stravovanie: Alternatívna možnosť pre zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení.

Zásady správnej výživy a vhodný nápoj

Zákon vyžaduje, aby stravovanie zodpovedalo zásadám správnej výživy. To znamená, že poskytovaná strava musí obsahovať potrebné výživové hodnoty, ktoré vychádzajú z odporúčaných výživových dávok pre jednotlivé skupiny obyvateľstva. Súčasťou stravy musí byť aj vhodný nealkoholický nápoj, ako napríklad čaj, ochutená malinovka, káva, mlieko alebo pitná voda.

Ak receptúra pre stravovanie zamestnancov zahŕňa vhodný nápoj k jedlu, napríklad čaj k šiškám, tento nápoj je súčasťou jedla a ceny stravného lístka. V cene stravného lístka môže byť aj iný nealkoholický nápoj, ak sa súčet cien za oboje vojde do ceny lístka.

Zamestnávateľ nemá povinnosť starať sa o špeciálne požiadavky na stravu, ako napríklad pre vegetariánov alebo diabetikov. Títo zamestnanci sa môžu stravovať v rámci zabezpečeného stravovania ostatných zamestnancov, pričom prípadný rozdiel v nákladoch znáša zamestnanec.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Stravovanie prostredníctvom stravovacích agentúr

Zamestnávatelia môžu zabezpečovať stravovanie prostredníctvom agentúr, ktoré majú uzatvorené dohody so širokým okruhom stravovacích zariadení. Zamestnanci sa tak môžu stravovať na stravné poukážky vystavené príslušnou agentúrou na základe zmluvy so zamestnávateľom. Tento systém gastrolístkov zvyšuje možnosti stravovania, najmä tam, kde nie sú veľké príležitosti na zabezpečenie stravovania zamestnancov.

Kedy zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie

Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie v dvoch prípadoch:

1. Podmienky výkonu práce na pracovisku to vylučujú: Napríklad práca v lese alebo na samote, kde nie je možné zabezpečiť stravovanie ani v najbližšej reštaurácii. Zamestnávateľ musí preukázať okolnosti brániace zabezpečeniu stravovania.
2. Zamestnanec je na pracovnej ceste: V tomto prípade zamestnancovi prináleží stravné podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Pracovná zmena a prestávky na jedenie

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce nad štyri hodiny. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi najdlhšie po piatich hodinách nepretržitej práce pracovnú prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút. Prestávka na jedlo sa určuje podľa prevádzkových možností zamestnávateľa.

Nárok na zabezpečenie stravovania nemajú zamestnanci, ktorí pracujú na čiastočný pracovný úväzok kratší ako štyri hodiny denne. Ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo. Pri pracovnej zmene nad 12 hodín je to už povinnosť.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách pracovné podmienky na rovnakej úrovni, vrátane podmienok na stravovanie. To platí aj pre popoludňajšie zmeny a počas služby v sobotu a v nedeľu, a to aj vtedy, keď závodné kuchyne nepracujú.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Prestávky na jedenie a oddych sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny. Po vzájomnej dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom je možné prispôsobiť prestávku na stravovanie a využitie stravovania podľa prevádzkových možností stravovacieho zariadenia tak, aby to obom stranám vyhovovalo.

Stravovanie počas neprítomnosti v práci

V kolektívnych zmluvách je možné dohodnúť poskytovanie stravy aj zamestnancom neprítomným na pracovisku z dôvodu práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny, dovolenky, materskej dovolenky, prípadne pri iných prekážkach v práci na strane zamestnanca. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia a nie je uzatvorená kolektívna zmluva, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť stravný lístok počas ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.

Zamestnanec pracujúci v rovnomernom pracovnom režime má nárok na taký počet stravných lístkov, koľko je pracovných dní v mesiaci, ak je v kolektívnej zmluve dohodnuté poskytovanie stravovania aj počas dovoleniek, doby práceneschopnosti a ošetrovania člena rodiny. V opačnom prípade sa počty stravných lístkov krátia len o dni neprítomnosti zamestnanca na pracovisku z dôvodu pracovnej cesty, dovolenky a dôležitých osobných prekážok v práci. Pri nerovnomernom pracovnom čase sa nárok na stravné lístky posudzuje v závislosti od dĺžky pracovnej zmeny.

V kolektívnych zmluvách je tiež možné rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým sa bude poskytovať stravovanie, napríklad o dôchodcov, bývalých zamestnancov, ašpirantov, učňov a osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie

Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie je určená horným limitom, a to 55 % hodnoty jedla, najviac 55 % stravného poskytovaného na pracovnej ceste trvajúcej od 5 do 12 hodín. Výšku stravného určuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a pravidelne ju valorizuje.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Stravovanie nemožno nahradiť iným plnením, a to ani vtedy, ak by zamestnávateľ nemohol zabezpečiť stravovanie. Ak by zamestnávateľ poskytol zamestnancovi na tento účel príspevok zo zisku po zdanení, išlo by o zdaniteľné plnenie príjmu zo závislej činnosti.

Zdaňovanie príspevkov na stravovanie zamestnancov

Na stravovanie nie je možné poskytovať finančné prostriedky v hotovosti. Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov.

Od 1. 1. 2023 platia jednotné pravidlá pre oslobodenie príspevku na stravovanie zamestnancov. Ak zamestnávateľ prispieva nad rámec zákonného limitu, oplatí sa mu poskytnúť príspevok vo forme stravovacej poukážky, pretože jej celá hodnota je oslobodená od dane. Pri finančnom príspevku je suma nad limit považovaná za mzdu, z ktorej sa odvádzajú daň aj poistné.

Od 1. 12. 2025 je oslobodenie od dane z príjmov jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Stravné pri pracovnej ceste v tuzemsku od 1.12.2025

V prípade, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu v rámci Slovenskej republiky, zamestnancovi prislúcha výška stravného v závislosti od trvania pracovnej cesty:

• pri trvaní cesty 5 až 12 hodín: 9,30 €
• pri trvaní cesty 12 až 18 hodín: 13,80 €
• pri trvaní cesty nad 18 hodín: 20,60 €

Stravné (diéty) pri zahraničnej pracovnej ceste od 1.12.2025

Pri zahraničných pracovných cestách sa výška stravného odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine. Člení sa na tri pásma:

• do 6 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 6 hodín až 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 100 % zo základnej sadzby stravného.

Prehľad základných sadzieb stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách uvádza Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. decembra 2012.

Živnostníci a výdavky na stravné od 1. 12. 2025

Od 1. 1. 2022 už živnostníci nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie. Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Od 1. 12. 2025 sa táto suma zvyšuje na 5,12 € za každý odpracovaný deň. Živnostník si ju môže uplatniť, aj keď nemá účtenku zo stravovacieho zariadenia alebo nákup stravných lístkov. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny. Môže tak urobiť vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby s oprávnením sprostredkovať stravovacie služby (teda formou stravovacích poukážok - gastrolístkov, resp. primárne elektronickou formou stravovacej karty); alternatívne plnenie je poskytnutie finančného príspevku na stravovanie.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi príspevok na stravovanie, a to vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac za každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín. Od 1.12.2025 teda platí, že maximálny zákonný príspevok na stravovanie je 5,12 eura (55 % z 9,30 eur). Ďalej môže prispievať zamestnávateľ aj príspevkom zo sociálneho fondu, pričom maximálna výška takéhoto príspevku určená nie je.

Minimálna hodnota gastrolístka od 1.12.2025

Zamestnávatelia, ktorí zabezpečujú stravovanie zamestnancom prostredníctvom právnickej, resp. fyzickej osoby oprávňujúcej sprostredkovať stravovacie služby, je cenou jedla hodnota stravovacej poukážky (gastrolístka). Tá musí byť najmenej 75 % z výšky stravného pri pracovnej ceste v trvaní od 5 do 12 hodín. Od 1.12.2025 je teda minimálna hodnota stravovacej poukážky 6,98 eura.

Stravné podnikateľa (SZČO) od 1.12.2025 v daňových výdavkoch

Samostatne zárobkovo činné osoby, teda napríklad živnostníci, ktorí uplatňujú preukázateľné daňové výdavky, si môžu do svojich výdavkov zahrnúť aj stravné. To nie je potrebné dokladovať bločkom, faktúrou za nákup jedla či stravovacích poukážok, avšak do daňových výdavkov si môžu uznať za každý odpracovaný deň sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1.12.2025 si SZČO môžu uznať do daňových výdavkov 5,12 eura za odpracovaný deň.

Zmeny v sumách stravného v roku 2025

Sumy stravného sa menia v závislosti od vývoja indexu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Ak kumulatívny index oproti poslednej úprave vzrastie o najmenej 5 %, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR môže pristúpiť k úprave súm stravného. V roku 2025 došlo k úprave súm stravného dvakrát:

• od 1. apríla 2025 na základe opatrenia MPSVR SR č. 211/2024 Z. z.
• od 1. decembra 2025 na základe opatrenia MPSVR SR č. 333/2025 Z. z.

Možnosti úpravy podmienok stravovania

Zamestnávateľ môže využiť § 152 ods. 8 Zákonníka práce na úpravu podmienok, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Môže tiež umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom, a rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie.

Aplikácia § 152 ods. 8 Zákonníka práce je viazaná v prvom rade na prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia žiadni zástupcovia zamestnancov, upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie, a rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým bude zamestnávateľ zabezpečovať a prispievať na stravovanie, môže jednostranne/samostatne aj zamestnávateľ (úprava napr. vo vnútornom predpise).

tags: #narok #na #stravne #v #restauracii #zakon